← Slovensko

o 820,12 eur s prísl.

Najvyšší súd 5 Cdo 338/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. P. L., bývajúceho v K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Iuristico s.r.o. so sídlom v Košiciach, Štefánikova 26, proti ţalovanej Rapid Life životnej poisťovni, a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, o zaplatenie 820,12 € istiny s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 16 C 226/2011, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z

  1. augusta 2012, sp.zn. 5 Co 10/2012, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach z
  2. augusta 2012, sp.zn. 5 Co 10/2012, ako aj uznesenie Okresného súdu Košice II z
  3. novembra 2011 č.k. 16 C 226/2011-63 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. O d o v o d n e n i e Okresný súd Košice II uznesením z
  4. novembra 2011 č.k. 16 C 226/2011-63 zastavil konanie, v ktorom sa ţalobca domáhal, aby súd zaviazal ţalovanú zaplatiť mu 820, 12 € spolu s úrokom z omeškania odo dňa
  5. marca 2009 vo výške 9,5 % do zaplatenia, ako aj trovy konania. Súd mal za preukázané, ţe medzi účastníkmi konania existoval poistný vzťah zaloţený poistnou zmluvou č. 5133200026 účinnou odo dňa
  6. marca
  7. Na základe návrhu ţalovanej zo dňa
  8. mája 2008 a následnej akceptácie tohto návrhu zo strany ţalobcu stanoviskom zo dňa
  9. júna 2008 došlo k zmene tohto poistného vzťahu. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, spornou zostala medzi účastníkmi konania platnosť rozhodcovskej doloţky obsiahnutej v poistných podmienkach, ako aj samotný fakt, či tieto poistné podmienky sú súčasťou poistného vzťahu, ktorý vznikol, medzi účastníkmi konania. Ţalobca namietal, ţe poistné podmienky, ktorých súčasťou je rozhodcovská doloţka, na ktorej základe ţalovaná uplatnila námietku nedostatku podmienky tohto súdneho konania, 2 5 Cdo 338/2012 neboli oznámené ţalobcovi predpísanou zákonnou formou. Podstatou tejto námietky ţalobcu bolo, ţe keďţe poistné podmienky neboli oznámené ţalobcovi písomne ,ale len zverejnením na internetovej stránke, nedošlo zo strany ţalobcu k platnému pristúpeniu k poistným podmienkam. Ţalobca pritom vychádzal zo znenia § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka a mal za to, ţe v súlade so zákonom musí byť písomná forma dodrţaná aj v prípade oznámenia poistných podmienok. Súd zaujal názor, ţe právnym úkonom v danej súvislosti boli samotné poistné podmienky a nie ich oznámenie. V prípade poistných podmienok písomná forma dodrţaná bola, ako písaný text boli tieto zverejnené na internetovej stránke. Zákon vyţaduje, aby poistné podmienky boli tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Súd mal za to, ţe v roku 2007 bol internet dostatočne rozšíreným komunikačným prostriedkom a oznámenie poistných podmienok zverejnením na internetovej stránke ţalovanej naplnilo obsah a zmysel zákonného ustanovenia, ktoré vyţaduje oznámenie poistných podmienok tomu, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu. Ako bezpredmetnú súd v danej súvislosti vyhodnotil námietku ţalobcu, ţe nemal voľný prístup k internetovému pripojeniu, pretoţe internetové pripojenie poskytujú verejnosti viaceré vzdelávacie inštitúcie a taktieţ mal ţalobca moţnosť obrátiť sa so ţiadosťou o poskytnutie poistných podmienok priamo na ţalovaného. Zmienka o poistných podmienkach je v texte stanoviska, ktorým ţalobca reagoval na návrh ţalovanej na zmenu obsahu poistnej zmluvy. Za predpokladu, ţe ţalobcovi spôsob oznámenia poistných podmienok, ktoré sa mali stať súčasťou poistnej zmluvy nevyhovoval, mal moţnosť pred samotným doručením tohto stanoviska ţalovanému, poţiadať ho o iný spôsob oznámenia poistných podmienok. Rovnako sa súd nestotoţnil s námietkou ţalobcu, ţe rozhodcovská doloţka nebola medzi účastníkmi konania individuálne dohodnutá, predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a je neplatná. Ţalobca poukázal na to, ţe fakt, ţe aplikáciu rozhodcovskej doloţky bolo moţné vylúčiť len jeho aktívnym konaním v podobe odstúpenia od príslušného ustanovenia poistných podmienok, nezodpovedá poţiadavke individuálneho dojednanie takejto podmienky v spotrebiteľskej zmluve tak ako vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale aj samotnej smernice, ťaţisko individuálneho dojednania podmienky spočíva v moţnosti spotrebiteľa ovplyvniť podstatu podmienky. Ţalobca v danom prípade mal moţnosť takúto podmienku úplne vylúčiť, a teda bol naplnený základný zmysel a účel § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zabrániť tomu, aby spotrebiteľ bol nútený pristúpiť k zmluvnému dojednaniu, s ktorým nesúhlasí, len preto, ţe je súčasťou zmluvy, ktorú chcel uzavrieť avšak nie je mu daná moţnosť ovplyvniť jej obsah. Skutočnosť, ako ţalobca mohol vylúčiť aplikáciu neprijateľnej podmienky nie je rozhodujúca, rozhodujúca je skutočnosť, ţe mu 3 5 Cdo 338/2012 takáto moţnosť poskytnutá bola. S poukazom na uvedené súd ustálil, ţe vec, ktorá bola predmetom tohto súdneho konania, nárok ţalobcu na odkupnú hodnotu z poistenia, sa má na základe dohody účastníkov obsiahnutej v časti XV. poistných podmienok prejednať v rozhodcovskom konaní. Preto na základe námietky ţalovanej vznesenej v odpore proti platobnému rozkazu, teda pri prvom procesnom úkone, ktorý jej v tomto konaní patril, súd konanie zastavil, keďţe v danej veci nemal právomoc vo veci konať. Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcu uznesením zo dňa
  10. augusta 2012 sp.zn. 5 Co 10/2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Stotoţnil sa s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, ţe cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc, čo znamená, ţe je význam doloţky osobitný. Uviedol, ţe sú plne na mieste obavy, ţe ak rozhodcovská doloţka nie je spotrebiteľom individuálne vyjednaná, tento ako slabšia strana si svoj osud v závaţnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáţe náleţíte naplánovať. Ťaţisko individuálneho dojednania rozhodcovskej doloţky spočíva v moţnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej podstatu. V prejednávanej veci bol ţalobcovi daný pomerne dlhý čas (10 dní) na prehodnotenie doloţky a moţnosti odstúpenia od časti XV. VPP a moţnosť aplikáciu tejto doloţky úplne vylúčiť bola ţalobcovi nepochybne daná, čím bol naplnený základný zmysel a účel ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Podľa odvolacieho súdu nebolo dôvodné ani tvrdenie ţalobcu o klamlivom a zavádzajúcom postupe ţalovanej, ktorá mala zámerne uvádzať vo svojich dokumentoch určených spotrebiteľovi jednotlivé ustanovenie zmluvy inou veľkosťou písma, aby tak zmiatla beţného spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu bola formulácia znenia rozhodcovskej doloţky a práva od nej odstúpiť dostatočne určitá, jasná a zrozumiteľná bez zbytočných právnických odborných výrazov a text bol prehľadný, dobre čitateľný a v neposlednom rade aj viditeľný. S poukazom na znenie § 106 ods. 1 veta prvá a ods. 3 O.s.p. ustálil odvolací súd, ţe súd nemal moţnosť rozhodnúť inak, so zreteľom na námietku právomoci všeobecných súdov na riešenie predmetného sporu, lebo účastníci uzavreli rozhodcovskú doloţku, ktorá bola v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Ţalobca mal preukázateľne moţnosť vylúčiť rozhodovanie v prejednávanej veci výlučne rozhodcovským súdom a do 10 dní od doručenia stanoviska jednostranne odstúpiť od časti zmluvy bez toho, aby bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Keďţe tak neurobil, súhlasil s riešením sporu pred rozhodcovským súdom 4 5 Cdo 338/2012 a nenamietal iné relevantné okolnosti svedčiace o nátlaku, alebo o tiesni v súvislosti so VPP. Záverom odvolací súd uviedol, ţe v súlade s ustálenou súdnou praxou bolo potrebné konštatovať, ţe zatiaľ skutkové a právne okolnosti v tomto konaní neodôvodňujú právomoc všeobecného súdu, ţe aj judikatúra Európskeho súdneho dvora (ďalej len ESD)v prípade rozhodcovského súdu zastáva názor, ţe taktieţ ide zákonné konanie, ak vec neprejednáva všeobecný súd v súlade s dohodou účastníkov konania. lebo aj ESD pri podmienkach prejudiciálneho konania konštatoval, ţe nie sú splnené len v tom prípade, ak v čase podania návrhu vnútroštátnym súdom konanie pred ním uţ bolo skončené. Týmto rozhodnutím nedošlo u ţalobcu k odňatiu moţnosti konať pred súdom a ani k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae), ( rozhodnutie ESD Varela Assolino c/ Portugalsko z 20.4.2002). Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý ho ţiadal zrušiť, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe tým, ţe súdy sa odmietli zaoberať jeho ţalobou, zaťaţili konanie vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., nakoľko medzi najzávaţnejšie prípady odňatia moţnosti konať pred súdom moţno zaradiť situácie, kedy nesprávne posúdi svoju právomoc v súlade s ustanovením § 7 a nasl. O.s.p. a neprejedná spor, ktorý spadá pod jeho jurisdikciu. Mal za to, ţe záver o existencii rozhodcovskej doloţky zaloţili súdy na nesprávnom právnom posúdení, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu bola zaloţená neplatne a preto prekáţka podľa § 106 O.s.p. nebola v konaní daná. Uviedol, ţe pre právne úkony, týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ktorú oznámenie znenie Všeobecných poistných podmienok na internetovej stránke nespĺňa a keďţe nebol právny úkon urobený v prepísanej forme, nemoţno hovoriť o platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluve. Naviac, podľa názoru dovolateľa, rozhodcovská doloţka v danom prípade bola v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho je neplatná. Zmluvná podmienka, ktorá nebola , tak ako v danom prípade, individuálne dohodnutá, sa povaţuje za nekalú, ak napriek poţiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V tomto prípade, časť XV. Všeobecných poistných podmienok obsahuje akúsi opciu, na základe ktorej môţe poistník odmietnuť rozhodcovskú doloţku, a tak odstúpiť od tejto časti zmluvných podmienok. Nakoľko je ale na to, aby bola rozhodcovská doloţka vylúčená zo zmluvných dojednaní, potrebný komisívny právny úkon, t.j. odstúpenie od časti zmluvných podmienok, nemôţe takýto postup zodpovedať poţiadavke individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia, keď v tomto prípade nedochádza k ţiadnej negociácií podmienok pred samotným uzatvorením zmluvného vzťahu. V danom prípade bola právomoc rozhodcovského 5 5 Cdo 338/2012 súdu zaloţená priamo formulárovými všeobecnými poistnými podmienkami a na vylúčenie ich pouţitia sa vyţaduje osobitný a samostatný právny úkon spotrebiteľa (odstúpenie od časti zmluvných dojednaní). Bez tohto komisívne právneho úkonu ostávajú všeobecné poistné podmienky v pôvodnom znení, teda s inkorporovanou rozhodcovskou doloţkou. S prihliadnutím k uvedenému sa nemohlo jednať o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, keď táto uţ bola v čase uskutočnenia právneho úkonu ţalobcu zo dňa
  11. mája 2008, ktorým reagoval na stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve č. 51332000026, súčasťou všeobecných poistných podmienok. Nijako teda nemohol ovplyvniť obsah tejto tzv. formulárovej zmluvy; predmetná podmienka, ktorá pojednáva o rozhodcovskej doloţke uţ bola súčasťou všeobecných poistných podmienok ‚iná by bola situácia, ak by k rozhodcovskej doloţke mal naopak moţnosť pristúpiť na základe osobitného právneho úkonu. V prípade, ak by moţnosť riešenia sporov pred rozhodcovským súdom bola do zmluvy inkorporovaná vo forme pozitívnej opcie, bolo by na mieste uvaţovať o individuálnom dojednaní. Takisto spôsob umiestnenia opčného ustanovenia v texte nezodpovedá v ţiadnom prípade poţiadavke „jasnosti vo formulácií podmienok ponúkaných spotrebiteľovi“ (viď rozsudok zo dňa
  12. mája 2002 Komisia c/a Švédsko, C-478/99, Zb. s. 1-4147,7, bod 17) a ako taký je ho potrebné posúdiť ako zámerne klamlivý, a teda v spotrebiteľských zmluvách neprijateľný. Na základe skutočnosti, ţe rozhodcovská doloţka nebola do poistnej zmluvy inkorporovaná na základe individuálnej kontraktácie, aj s ohľadom na skutočnosť, ţe dojednanie rozhodcovskej doloţky v spotrebiteľských zmluvách bez ďalšieho zamedzuje spotrebiteľovi v prístupe k súdnej ochrane a vytvára ipso facto značnú nerovnováhu v právach povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, je nutné uzavrieť, ţe predmetné dojednanie obsiahnuté v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ktorým bola do zmluvy inkorporovaná rozhodcovská doloţka, je neprijateľnou podmienkou v súlade s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká je podmienkou neplatnou. Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho navrhla ako neprípustné odmietnuť, majúc za to, ţe právne posúdenie platnosti rozhodcovskej doloţky je realizáciou rozhodovacej činnosti súdu, a ide o činnosť, ktorou sa neporušuje ţiadna procesná povinnosť ani procesné práva ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 6 5 Cdo 338/2012 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či ich opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolanie ţalobcu nesmeruje proti rozhodnutiu uvedenému v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., jeho prípustnosť preto z týchto ustanovení nevyplýva. S prihliadnutím na obsah dovolania a tieţ ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p. sa dovolací súd v ďalšom zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). 7 5 Cdo 338/2012 Procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nebodli v dovolaní tvrdené a ich existencia ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Podané dovolanie preto podľa týchto ustanovení nie je prípustné. So zreteľom na dôvod prípustnosti dovolania, ktorý uviedol dovolateľ v mimoriadnom opravnom prostriedku, zameral sa dovolací súd osobitne na posúdenie opodstatnenosti jeho tvrdenia, ţe v prejednávanej veci mu bola odvolacím súdom odňatá moţnosť pred ním konať. Odňatím moţnosti konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných oprávnení, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo podľa názoru dovolateľa dôjsť tým, ţe súdy nesprávne posúdili svoju právomoc v súlade s ustanovením § 7 a nasl. O.s.p. a neprejednali spor, ktorý spadá pod jeho jurisdikciu. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia 8 5 Cdo 338/2012 vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z
  13. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z
  14. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z
  15. apríla 2007). Ústava neupravuje, aké dôsledky majú prípady porušenia práva na súdnu ochranu a jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým dochádza v konaní pred súdmi, ani neustanovuje predpoklady ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Bliţšiu úpravu ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý predpokladá aj moţnosť vzniku procesných pochybení v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky pochybení upravuje tento procesný kódex aj podmienky, za ktorých moţno procesné nesprávnosti napraviť v dovolacom konaní. S niektorými najzávaţnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť, spája Občiansky súdny poriadok priamo prípustnosť dovolania podľa § 237, pričom vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (z rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa
  16. januára 2013, sp.zn. III. ÚS 551/2012-32). Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo viacerých rozhodnutiach uviedol, ţe o odňatie moţnosti pred súdom konať ide tieţ v prípade postupu súdu, ktorý sa z určitého procesného dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď R 23/1994 a R 4/2003, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001). Prípustnosť podaného dovolania ţalobcu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. by preto bola daná v prípade opodstatnenosti argumentácie ,ţe v danom prípade neboli predpoklady pre zastavenie konania. Dovolací súd vzhľadom na to pristúpil k posúdeniu, či konanie bolo v danom prípade zastavené v súlade so zákonom. Najvyšší súd uţ vo svojich rozhodnutiach vyslovil záver, ţe súd môţe pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doloţky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní (napríklad v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul) ale aj v iných konaniach (viď uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 27/2011). 9 5 Cdo 338/2012 Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, ţe všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovská zmluva môţe mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doloţky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umoţňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemôţe spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemôţe vydať rozhodcovský rozsudok (obdobne v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 122/2011, sp.zn. 3 Cdo 146/2011). Zo spisu (výlučne z obsahu listín) vyplýva, ţe rozhodcovská zmluva nebola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.); to, napokon, nepopierala ani ţalovaná. Je preto moţno konštatovať, ţe rozhodcovská zmluva nebola v danom prípade uzavretá ako jeden dokument podpísaný obidvomi zmluvnými stranami. Poistná zmluva, jej dodatok, bola medzi účastníkmi konania podpísaná
  17. mája 2008, teda v čase, kedy podrobnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, včítane neprijateľných podmienok, obsahoval aj § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na účel sledovaný Smernicou rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, reagoval tieţ legislatívny vývoj v Slovenskej republike, medziiným novelizáciou Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od
  18. januára 2008 zaviedla do ustanovenia § 53 odsek 4 písm. r/, ktoré výslovne označuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve také zmluvné ustanovenie, ktoré vyţaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doloţka, ktorú v danom prípade obsahuje poistná (spotrebiteľská) zmluva, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ nielenţe nemá dosah na výber rozhodcovského súdu, 10 5 Cdo 338/2012 prípadne rozhodcu, ale v zmysle uvedenej doloţky sa spotrebiteľ vopred vzdáva práva riešiť prípadné spory vzniknuté zo zmluvného vzťahu pred riadnym (štátnym) súdom. Takáto doloţka predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle Občianskeho zákonníka. Jej začlenenie do Všeobecných poistných podmienok nemoţno povaţovať za individuálne dojednanie , prieči sa zákonu a preto je neplatná. Ak v predmetnej veci konajúce súdy sami posudzovali platnosť uzavretia rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi, a v tom smere potom dospeli k záveru, ţe je platná, a nemajú právomoc vo veci konať, odchýlili sa od záverov, uvedených vo viacerých rozhodnutiach dovolacieho súdu (sp.zn. 3 Cdo 122/2011, sp.zn. 3 Cdo 167/2011, sp.zn. 5 Cdo 100/2012, sp.zn. 6 Cdo 228/2011) z hľadiska posúdenia náleţitostí tohto typu zmlúv, uzatváraných tým istým účastníkom na jednej strane, a to Rapid life ţivotná poisťovňa, a.s. Vzhľadom na to, ţe v konaní oboch niţších súdov došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako i prvostupňového súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  19. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  20. februára 2015 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 11 5 Cdo 338/2012

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.