Obsah (7)

§ 219§ 237§ 243b§ 236§ 238§ 18§ 214

Najvyšší súd 5 Cdo 115/2011 Slovenskej republiky UZ N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. Ing. V. N.N., proti ţalovaným 1/ V.V., zastúpenému JUDr. Š. M.M., 2/ A.A

čl. l ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu ČR Pl. ÚS 78/

1. V konaní ţalobca nepreukázal a nevyšli najavo ţiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali dobrú vieru ţalovaných ako nadobúdateľov nehnuteľností. Ak by súd ţalobe vyhovel a rozhodol, ţe vlastníkom sporných nehnuteľností je ţalobca, zaniklo by vlastnícke právo ţalovaných, čo by bolo v rozpore s čl. 1, čl. 2 Ústavy SR, terajší vlastníci by vec nemohli nijako ovplyvniť a došlo by k váţnemu narušeniu vlastníckej istoty ako súčasti právnej istoty, ktorá je základným atribútom demokratického právneho štátu. Dodatočné odpadnutie právneho dôvodu, v tomto prípade vyriešenie ako predbeţnej otázky, ţe kúpne zmluvy sú neplatné, nemôţe mať za následok zánik vlastníckeho práva ţalovaných, ktorí nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere. Všetci ţalovaní, okrem ţalovaného 5/, ktorý nehnuteľnosti nadobudol v draţbe, čo je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, nadobudli nehnuteľnosti kúpnymi zmluvami, svoje vlastnícke právo nadobudli od predchádzajúcich vlastníkov a môţu sa dovolávať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd erga omnes. Vzhľadom na tieto skutočnosti ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobcu rozsudkom z
2. septembra 2010, sp.zn. 25 Co 133/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

§ 219ods.

1 O.s.p. potvrdil. Ţalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 6/, 7/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 5/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 1 676,30 € k rukám JUDr. D. D.D., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Zhodne so súdom prvého stupňa konštatoval, ţe v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na určenie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Mal za to, ţe z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaní sporné nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere, ţe im patria, pretoţe opak preukázaný nebol a dôkazného bremena sa ţalobca v tomto smere nezhostil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, ţe postupom súdu mu bola odňatá 3 5 Cdo 115/2011 moţnosť konať pred súdom. Za takú vadu označil skutočnosť, ţe mu neboli doručené vyjadrenia ţalovaných 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ k podanému odvolaniu, v dôsledku čoho nemal moţnosť riadne sa s podaniami oboznámiť a zaujať k nim svoje stanovisko, ako aj nedostatočné odôvodnenie a nepredvídateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Mal za to, ţe odvolací súd sa relevantne nezaoberal jeho námietkami a právnou argumentáciou, nezdôvodnil, prečo sa stotoţnil s právnym názorom prvostupňového súdu, keď ani tento svoje rozhodnutie náleţite nezdôvodnil. Taktieţ namietal nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci. Ţalovaní 1/, 7/ nesúhlasili s dôvodmi a argumentmi ţalobcu uvedenými v dovolaní a navrhli, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol a priznal im náhradu trov dovolacieho konania. Ţalovaní 3/, 4/ sa stotoţnili s rozsudkami prvostupňového a odvolacieho súdu, povaţovali ich za právne a vecne správne a dostatočne odôvodnené. Mali za to, ţe v danom prípade nie je naplnená podmienka prípustnosti dovolania

§ 237písm.

f/ O.s.p. a preto navrhli dovolanie ţalobcu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania. Ţalovaný 5/ mal za to, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny a ţalobcovi nebola odňatá moţnosť konať pred súdom. Dovolanie ţalobcu navrhol

§ 243bO.s.p.

zamietnuť, pretoţe nie sú dané dôvody dovolania ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Ţalovaní 2/, 6/ sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), s právnickým vzdelaním (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).

§ 236ods.

1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 4 5 Cdo 115/2011 V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

§ 238ods.

2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). 5 5 Cdo 115/2011 Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., t.j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť pred ním konať. Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať

tohto ustanovenia treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ţalobca namietal, ţe odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe mu neboli doručené vyjadrenia odporcov 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia 6 5 Cdo 115/2011 vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007). Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

§ 18O.s.p.

majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv. Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolanie podané ţalobcom proti rozsudku súdu prvého stupňa (č.l. 274-284 spisu) bolo doručené právnemu zástupcovi ţalovaných 1/, 7/ dňa

1. júna 2010, ţalovanému 2/ dňa
2. júla 2010 (fikcia doručenia), právnej zástupkyni ţalovaných 3/, 4/ dňa
3. júna 2010, právnej zástupkyni ţalovaného 5/ dňa
4. júna 2010 a právnemu zástupcovi ţalovaného 6/ dňa
5. júna
6. Písomné vyjadrenie ţalovaných 1/, 7/ k tomuto odvolaniu z
7. júna 2010 (č.l. 321-322 spisu) bolo osobne podané na súde prvého stupňa dňa
8. júna 2010, písomné vyjadrenie ţalovaných 3/, 4/ zo
9. júla 2010 (č.l. 323-324 spisu) bolo súdu prvého stupňa doručené dňa
10. júla 2010, písomné vyjadrenie ţalovaného 5/ z
11. júna 2010 (č.l. 317-320 spisu) bolo osobne podané na súde prvého stupňa dňa
12. júna 2010 a písomné vyjadrenie ţalovaného 6/ z
13. júla 2010 (č.l. 328 spisu) bolo osobne podané na súde prvého stupňa dňa
14. júla 2010, pričom zo spisu nevyplýva, ţe by boli doručené ţalobcovi. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba povaţovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Keďţe v danej veci vyjadrenia ţalovaných 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ k odvolaniu neboli doručené ţalobcovi, treba konštatovať, ţe v tejto súvislosti nebolo moţné odvolacie konanie povaţovať za spravodlivé. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP zo dňa
15. apríla 2010 v prípade H. proti Slovenskej republike, v ktorom bolo poukázané 7 5 Cdo 115/2011 na to, ţe princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis – á - vis proti jej protistrane (pozri, napríklad, Nideröst-Huber proti Švajčiarsku,
16. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto poţiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24); Právo na spravodlivé súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa môţe meniť v závislosti od špecifických okolností predmetného prípadu (pozri A. proti Francúzsku (č. 2), č. 12316/04, ods. 26,
17. október 2007; a V. proti Českej republike, č. 20728/05, ods. 26,
18. júl 2008). Dovolací súd poukazuje aj na to, ţe význam poţiadavky, aby bolo vyjadrenie k odvolaniu zaslané všetkým účastníkom konania, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá moţnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu. Bolo povinnosťou odvolacieho súdu, aby pred svojím rozhodnutím o odvolaní ţalobcu, o ktorom rozhodoval bez nariadenia pojednávania

§ 214ods.

2 O.s.p., poskytol dovolateľovi moţnosť vyjadriť sa k písomným podaniam ţalovaných 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ (vyjadreniam k odvolaniu). Preto dovolací súd dospel k záveru, ţe došlo k porušeniu základného práva dovolateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Procesná vada podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok 8 5 Cdo 115/2011 odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. októbra 2011 JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: D. Falbová