f/ O.s.p. z dôvodu, ţe odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe sa na predmetnú vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu § 41 Obč. zák., ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo 6 7 Cdo 477/2014 pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce v danom prípade. So zreteľom na tieto tvrdenia ţalobcu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti jeho tvrdenia, a zistil, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola v konaní odňatá
f/ O.s.p. Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával. Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania, nakoľko tým, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, v skutočnosti ţalobcovi odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde; takýmto postupom ţalobcovi odňal
f/ O.s.p. V prejednávanej veci odvolací súd totiţ zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu (pre čiastočnú neplatnosť predmetnej záloţnej zmluvy), neţ ktorým odôvodnil ţalobe čiastočne vyhovujúci rozsudok prvostupňový súd (konštatoval absolútnu neplatnosť záloţnej zmluvy pre rozpor svojho obsahu so zákonom), a to bez toho, aby umoţnil dovolateľovi vyjadriť sa k moţnosti takéhoto iného právneho posúdenia veci. Odvolací súd v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa zaloţil svoj rozsudok na odlišnom právnom závere, keď konštatoval čiastočnú neplatnosť v zmysle § 41 Obč. zák., nakoľko neplatnosť dojednania o hodnote zabezpečených pohľadávok a najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávky zabezpečujú, nemohla mať za následok neplatnosť dojednania o záloţnom práve v celom rozsahu a to vzhľadom k tomu, ţe otázku určenia hodnoty 7 7 Cdo 477/2014 zabezpečenej pohľadávky v zmluve (a takto aj povinnosti nahradenia chýbajúcej hodnoty zabezpečenej pohľadávky údajom o vyššej hodnote istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje) treba posudzovať vo vzťahu ku kaţdej čiastkovej pohľadávke osobitne. Tým, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, bolo ţalobcovi odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. Odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil v neprospech dovolateľa; dovolateľ v odvolacom konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ohľadne procesnej prípustnosti čiastočnej neplatnosti záloţného práva z dôvodu posudzovania kaţdej čiastkovej pohľadávky osobitne tak, ako ju vyhodnotil odvolací súd. Dovolateľ sa v dôsledku toho k samotným (iným) právnym záverom odvolacieho súdu nemal moţnosť vyjadriť a predloţiť prípadne aj také dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, avšak z hľadiska právnych záverov odvolacieho súdu boli rozhodujúce. Tým, ţe odvolací súd tak nepostupoval, znemoţnil dovolateľovi realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel moţnosť prieskumu správnosti tých zistení, ktoré neboli v konaní na súde prvého stupňa povaţované za právne významné. Z dôvodu, ţe odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu a vo svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočností, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal, a tým účastníkovi konania neumoţnil sa vyjadriť, svojím postupom zaťaţil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Dovolací súd tak dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené a ďalej sa s vecnou stránkou dovolania nezaoberal. So zreteľom na to dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 8 7 Cdo 477/2014 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. novembra 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.