2, § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ a iné zákona č. 140/1961 Zb. – Trestný zákon (účinný do
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. P. o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 16. decembra 2009, sp. zn. 6 T 91/2005, bol obvinený M. P. uznaný za vinného pre trestný čin výtržníctva spolupáchateľstvom
2, § 202 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom obmedzovania domovej slobody spolupáchateľstvom
1, ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v K. spoločne s doposiaľ nestotožnenými páchateľmi dňa 31. augusta 2004 o 18:00 hod. na ľudovom trhovisku na ul. A. fyzicky napadli R. S. tak, že jeden z nich ho päsťou udrel do temennej časti hlavy, následne ho už nebohý R. J. a M. P. spoločne s ostatnými páchateľmi začali päsťami udierať po celom tele, v dôsledku čoho R. S. spadol na zem, kde ho bili a kopali do rôznych častí tela, čím mu spôsobili mnohopočetné pomliaždenia vo vlasatej časti hlavy, prevažne v temennej oblasti obojstranne, pravej spánkovej oblasti s pomliaždením pravej ušnice, nalomeninu nosových kostí s tržnou ranou na špičke nosa 2 4 Tdo 27/2011 dĺžky 1 cm, pomliaždenie hornej pery s malou odreninou a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka a pravého ramena s dobou liečenia a práceneschopnosti 7-10 dní a bezprostredne na to R. S. naložili do kufra osobného motorového vozidla zn. F. čiernej farby a s týmto ho M. P. spoločne s jedným doposiaľ nezisteným páchateľom viezli smerom k hokejovému štadiónu L., kde sa R. S. podarilo vyskočiť z kufra O.O.F. na križovatke ulíc V., pričom M. P. ho chytil a držal a druhý z páchateľov mu autom narazil do ľavej nohy, následne ho naložili do O. a odniesli k lesu v lokalite D., kde mu strhli tričko zn. K. v hodnote 459 Sk (15,24 eur), trištvrťové nohavice zn. K. v hodnote 1 623 Sk (53,87 eur), v ktorých mal striebornú retiazku v hodnote 3 800 Sk (126,14 eur) a mobilný telefón zn. S. v hodnote 10 902 Sk (361,88 eur), pánske trenírky v hodnote 294 Sk (9,76 eur), pričom tieto veci hodili do uvedeného motorového vozidla a následne z miesta činu odišli preč a poškodeného R. S. nechali tam nahého, len v ponožkách a botaskách, čím mu spôsobili odlomenie zadnej hrany píšťaly v ľavo s roztrhnutím vnútorných väzov ľavého členka a vyskočením členkovej kosti pri roztrhnutí väzivového spojenia píšťaly a ihlice s dobou liečenia 14-22 týždňov. Za to mu bol
4 Tr. por. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne.
2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. por. súd poškodeného R. S., nar. X., naposledy bytom M., X., s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych. Na podklade odvolania obvineného proti prvostupňovému rozsudku Krajský súd v Košiciach uznesením z 8. decembra 2010, sp. zn. 4 To 54/2010,
por. odvolanie obvineného zamietol. Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený M. P. písomným podaním z
1 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa podané dovolanie opiera. Zároveň navrhol, aby dovolací súd
2 Tr. por. zrušil aj jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Košice I a prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a
2 Tr. por. rozhodol súčasne o väzbe, ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší. V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov
1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por. Dovolateľ namietal, že väčšina dôkazov bola vykonaná v neprítomnosti jeho obhajcu, výsluchy poškodeného R. S. a svedkov sa uskutočnili ešte pred vznesením obvinenia, pričom po vydaní uznesenia o tom, že je stíhaný ako obvinený, už neboli opakované. Postup orgánov činných v trestnom konaní nebol teda v súlade s riadnym a zákonným právom na obhajobu a právom vypočúvať svedkov. Poznamenal tiež, že identifikáciu jeho hlasu ako obvineného bolo potrebné uskutočniť v súlade s ustálenými kriminalistickými zásadami a postupmi, nakoľko poškodený R. S. ho pri konfrontácii mal poznať
hlasu a túto okolnosť súd použil a v rozsudku označil za rozhodujúci dôkaz. Pochybenie súdu prvého stupňa vidí aj v tom, že nevykonal dostatočné opatrenia na zabezpečenie prítomnosti poškodeného R. S. na hlavnom pojednávaní, v dôsledku čoho tento nemohol byť riadne vypočutý v konaní pred súdom. Poukázal aj na to, že na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď poškodeného R. S. z prípravného konania v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por., pričom
jeho názoru mal byť ako dôkazný prostriedok použitý výsluch poškodeného v zmysle § 261 Tr. por. Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného Okresnej prokuratúre Košice I a opatrovníkovi poškodeného JUDr. M. Č.. 4 4 Tdo 27/2011 Prokurátor okresnej prokuratúry k podanému dovolaniu uviedol, že právo obvineného na obhajobu sa aplikuje predovšetkým prostredníctvom jeho základného práva vyjadriť sa v priebehu celého trestného konania ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich. V prípravnom konaní môže žiadať, aby sa jeho obhajca zúčastnil na jednotlivých procesných a v zmysle § 213 ods. 1 Tr. por. ak nemá obhajcu, policajt mu môže povoliť účasť na vyšetrovacích úkonoch, a to najmä vtedy, ak úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom. Zdôraznil, že výsluchy svedkov pred vznesením obvinenia, t. j. v dobe, kedy obvinený nemohol realizovať svoje právo na obhajobu, slúžia najmä na to, aby sa zistila osoba páchateľa trestného činu, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, pričom nie každý výsluch svedka môže byť právne relevantný na účely ďalšieho trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní musia preto dbať na to, aby sa dôkaz získaný zákonným spôsobom nestal dôkazom absolútne neúčinným, ale aby bol procesne použiteľný v konaní pred súdom. Poukázal aj na dôležitosť postoja obvineného, resp. jeho obhajcu k výsluchu svedka vykonanému pred vznesením obvinenia. Obvinený ho môže akceptovať, pričom si tak ponechá priestor na svoju obhajobu v konaní pred súdom alebo môže požadovať jeho opakovanie za prítomnosti obhajcu. V takom prípade je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní, aby posúdili celkovú dôkaznú situáciu, reálnu možnosť vykonať výsluch svedka, nevyhnutnosť tohto úkonu pre efektívnosť dokazovania pred súdom a na záver rozhodli o potrebe výsluch tohto svedka vykonať. Vzhľadom na to, že medzi obvineným M. P. a poškodeným R. S. bola vykonaná konfrontácia v rámci prípravného konania, počas ktorej mal možnosť klásť poškodenému otázky, jeho právo garantované čl. 6 ods. 1 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na kontradiktórny postup mu bolo zaručené. Navrhol preto dovolanie obvineného M. P. zamietnuť. Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. 5 4 Tdo 27/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru, že dovolateľom namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por. v posudzovanom prípade splnené neboli.
1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (písm. c/) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (písm. g/). Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. treba chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obvinený M. P. bol poučený o svojich právach, predovšetkým o možnosti vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré mu boli kladené za vinu, a k dôkazom o nich. Mal právo odoprieť vypovedať, ktoré ale nevyužil a na hlavnom pojednávaní, aj po zmene zákonného sudcu, vypovedal. Mohol uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Obvinený M. P. mal právo zvoliť si obhajcu a požadovať, aby bol vypočúvaný za jeho účasti, radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom, ako aj žiadať, aby sa obhajca zúčastnil na iných úkonoch prípravného konania, nakoľko povinnosťou obhajcu je najmä poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na 6 4 Tdo 27/2011 obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s porušením práva na obhajobu konštatuje, že nemožno súhlasiť s názorom obvineného M. P. o nevykonaní dostatočných opatrení na zabezpečenie prítomnosti poškodeného R. S. na hlavnom pojednávaní. Okresný súd Košice I sa od nariadenia prvého termínu hlavného pojednávania v marci 2006 pokúšal zabezpečiť jeho účasť na hlavnom pojednávaní vykonávaním potrebných úkonov, avšak ani po opakovanej snahe trvajúcej vyše troch rokov a spočívajúcej v pátraní po jeho osobe, zisťovaní jeho pobytu aj mimo územia Slovenskej republiky a kontaktovaní rodinných príslušníkov (matky poškodeného T. S.), sa nepodarilo poškodenému doručiť predvolanie na hlavné pojednávanie, pričom bolo tiež nevyhnutné ustanoviť mu opatrovníka za účelom doručenia súdneho rozhodnutia. K výsluchom svedkov J. V. a J. B. z prípravného konania, ktoré sa uskutočnili ešte pred vznesením obvinenia voči M. P., dovolací súd uvádza, že títo boli vypočutí aj na hlavnom pojednávaní už za účasti obvineného a jeho obhajcu JUDr. J. S.. Pokiaľ ide o výsluch svedka J. B., súd na hlavnom pojednávaní 14. decembra 2009 prečítal zápisnicu o jeho výpovedi zo 17. decembra 2007 (č. l. 230-231), nakoľko nepovažoval osobný výsluch za potrebný a prokurátor, obvinený, ako aj jeho obhajca s takýmto postupom súhlasili. Svedok S. K. v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo a odmietol vo veci vypovedať z dôvodu, že by si svojou výpoveďou privodil nebezpečenstvo trestného stíhania. Výsluch svedka V. S. nebolo možné vykonať vzhľadom na to, že sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí, a rovnako neboli ani splnené zákonné podmienky na prečítanie zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, pretože bol vypočutý pred vznesením obvinenia. Ostatní svedkovia boli v prípravnom konaní vypočutí v prítomnosti obhajcu JUDr. J. S. , čím bolo právo obvineného na obhajobu dostatočným spôsobom zabezpečené. Pokiaľ ide o dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. a dovolateľom namietaný spôsob vykonania dôkazu
2 písm. a/ zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov účinnom do
1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por. v posudzovanom prípade splnené neboli. Dovolací súd na záver ešte pripomína, že skutkové zistenia a preskúmavanie ich správnosti je vecou prvostupňového a odvolacieho súdneho konania, nie konania o dovolaní, 8 4 Tdo 27/2011 pretože dovolací súd ex lege nemá právo skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku a tento meniť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 26. júla 2011 JUDr. Emil B d ž o c h, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.