3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Krajský súd v Banskej Bystrici sa nepovažuje za miestne príslušný rozhodnúť o žalobnom návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného z dôvodu založenia miestnej príslušnosti Krajským súdom v Košiciach, a to jeho úkonmi adresovanými žalovanému (žalobcovi – poznámka najvyššieho súdu). Preto ju
nesúhlasiaceho krajského súdu postupujúci krajský súd mohol skúmať už len na námietku účastníkov. 2 3Nds/8/2014 Účastníci konania miestnu príslušnosť Krajského súdu v Košiciach nenamietali, a preto je
Krajského súdu v Banskej Bystrici daná miestna príslušnosť Krajského súdu v Košiciach. Za úkony Krajského súdu v Košiciach, ktorými založil svoju miestnu príslušnosť vo veci, Krajský súd v Banskej Bystrici považuje výzvu adresovanú žalobcovi zo dňa 30.06.2014 na zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby, ďalej uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/65/2014-15 zo dňa
Krajského súdu v Košiciach napadnuté rozhodnutia – pokutové bloky vydal organizačný útvar Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici v súvislosti s postihom za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Týmto realizoval svoju vecnú príslušnosť na konanie v zmysle § 5 zákona o správnom konaní, ktorý má subsidiárny charakter vo vzťahu k priestupkovému konaniu (§ 51 zákona o priestupkoch).
2 písm.
Z uvedených dôvodov Krajský súd v Košiciach za žalovaného považuje iba správny orgán, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutia. Pretože žalovaný má sídlo v obvode 3 3Nds/8/2014 Krajského súdu v Banskej Bystrici, postúpil mu vec
2 OSP ako miestne príslušnému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
l OSP miestne príslušným na konanie v správnom súdnictve je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie SR, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.
4 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
2 OSP žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
3 OSP, ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, alebo účastník postúpenie namieta do 15 dní od doručenia upovedomenia o postúpení, predloží vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu; jeho rozhodnutím je viazaný aj súd, ktorému má byť vec
rozhodnutia nadriadeného súdu postúpená. Nadriadený súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci.
1 vety tretej a štvrtej OSP súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí. V správnom súdnictve v konaní
druhej hlavy piatej časti OSP, pokiaľ nejde o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, je miestne 4 3Nds/8/2014 príslušným zásadne súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak (§ 246a ods. 1 prvá veta OSP). Sídlo správneho orgánu je určené zákonom alebo podzákonným všeobecne záväzným právnym predpisom, prípadne internými organizačnými normami. Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno považovať za úkon súdu vo veci samej. Je to úkon, ktorý je súd povinný urobiť na základe § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), s poučením o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Implicitne z ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch vyplýva, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku nie je úkonom vo veci samej, keďže v zmysle uvedeného ustanovenia zákon výslovne zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, po tom, čo súd už začal konať vo veci samej, nepripúšťa. Zároveň nemožno prisvedčiť právnemu názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici ohľadne založenia miestnej príslušnosti Krajského súdu v Košiciach vydaním vyššie uvedených uznesení, ktorými žalobcovi uložil oznámiť súdu označenie správneho orgánu, ktorý žalobou napádané rozhodnutia vydal. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca v jej obsahu a petite označil napadnuté rozhodnutie popisom - pokutové bloky, s uvedením ich evidenčných čísiel a série E, bez toho, aby riadne označil správny orgán, resp. orgán policajného zboru, ktorý mu ich vydal. Medzi podstatné náležitosti žaloby patrí označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré žalobca napáda (§ 249 ods. 2 OSP). Z jazykového výkladu tejto obligatórnej náležitosti žaloby vyplýva, že zákon v súvislosti s identifikáciou napádaného správneho rozhodnutia predpokladá okrem uvedenia jeho čísla a dátumu jeho vydania, aj uvedenie správneho orgánu, ktorý ho vydal. Minimálne tieto tri identifikačné údaje tvoria
všetkých procesnoprávnych predpisov na úseku správneho práva (
Správneho poriadku, Daňového poriadku, atď.) vo všeobecnosti zákonmi požadované formálne náležitosti rozhodnutia. Označenie správneho orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, je preto obligatórnou náležitosťou žaloby, hoci označenie žalovaného nie je jej podstatnou náležitosťou, pretože kto je žalovaným, určuje zákon. 5 3Nds/8/2014 Ak žalobou napadnuté rozhodnutie neobsahuje označenie správneho orgánu, ktorý ho vydal, je potrebné jeho identifikáciu zistiť, predovšetkým s prihliadnutím na nevyhnutnosť skúmania podmienok konania súdneho prieskumu, t.j. spôsobilosťou predmetu súdneho prieskumu zákonnosti (§ 248 OSP) počnúc a skúmaním vecnej a miestnej príslušnosti správneho súdu (§ 246 OSP a 246a OSP) končiac. V tejto veci možno konštatovať, že z časového hľadiska, resp. z pohľadu štádia konania pred krajským súdom, Krajský súd v Košiciach skúmal miestnu príslušnosť prv, než začal konať vo veci samej. Nakoľko podaná žaloba neobsahovala označenie správneho orgánu, ktorého rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu, teda nebola čo do jej obsahových náležitostí perfektným žalobným návrhom, Krajský súd v Košiciach možnosť skúmať podmienky konania nemal. Uzneseniami č. k. 7S/65/2014-15 zo dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.