← Slovensko

odvolania obžalovaných

N a j v y š š í s ú d 5 To 6/2014 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obţalovanému M. L. a spol. pre trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a Tr. zák. účinného do

  1. januára 2006 a iné na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave
  2. novembra 2014 prerokoval odvolania obţalovaných JUDr. A. P., I. P. a S. K. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo
  3. júla 2013 sp. zn. 4 T 3/2005, a takto r o z h o d o l : Podľa § 256 Tr. por. účinného do
  4. januára 2006 odvolania obţalovaných JUDr. A. P., I. P. a S. K. sa z a m i e t a j ú. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo
  5. júla 2013 sp. zn. 4 T 3/2005 boli obţalovaní M. L., JUDr. A. P., I. P. a S. K. uznaní za vinných z pokračovacieho trestného činu neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do
  6. januára 2006 (body 1 a/, b/ rozsudku) a obţalovaný Ing. B. P. z trestného činu neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do
  7. januára 2006 (bod 1 b/ rozsudku) na skutkovom základe, ţe obžalovaní M. L., JUDr. A. P., I. P., S. K. 2 5 To 6/2014 1/ s cieľom nelegálneho získania finančných prostriedkov prostredníctvom fiktívnych obchodných operácií obţalovaní JUDr. A. P. a I. P. oslovili v presne nezistený deň roku 2000 obţalovaného M. L., so súhlasom ktorého bol na neho prevedený stopercentný obchodný podiel v obchodnej spoločnosti I. D. spol. s.r.o. so sídlom v L. V., ktorej konateľom sa stal 22.09.2000; následne sa obţalovaní JUDr. A. P., I. P. a M. L. prostredníctvom doposiaľ neustálenej osoby zoznámili s obţalovaným S. K. a dohodli sa s ním na zmene sídla tejto obchodnej spoločnosti a jej registrácii na Daňovom úrade Nitra I. ako štvrťročného platcu dane z pridanej hodnoty, pričom obţalovaný S. K. zabezpečil, ţe sídlo obchodnej spoločnosti I. D. spol. s.r.o. bude v priestoroch hotela Z. na Š. ulici číslo L. v N. a súčasne bol zriadený účet obchodnej spoločnosti v P. a.s., pobočka N. a neskôr aj v T. a.s., pobočka N. s dispozičným právom pre obţalovaného M. L., ktorý pre účely následných nelegálnych operácií so súhlasom všetkých zainteresovaných osôb podpísal nevyplnené daňové priznanie, ktoré opatril pečiatkou obchodnej spoločnosti I. D. spol. s.r.o. obţalovaný I. P., ako aj fiktívne faktúry, ktoré boli zavedené do evidencie obchodnej spoločnosti a slúţili neskôr ako doklady nákupu neexistujúceho tovaru, a/ takouto prípravou písomností bolo umoţnené, aby obchodná spoločnosť I. D. spol. s.r.o. vykázala za tretí štvrťrok 2001 nákup neexistujúceho tovaru od obchodnej spoločnosti D. spol. s.r.o. so sídlom v B., R. D. číslo X. a 23.10.2001 bolo Daňovému úradu Nitra I. predloţené daňové priznanie, v ktorom obchodná spoločnosť I. D. neoprávnene a na základe fiktívnych dokladov a faktúr uplatnila vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v sume 2.964.665,- Sk (98.408,85 eur), z ktorej bola na účet obchodnej spoločnosti v T. a.s. pobočka N. poukázaná 09.01.2002 suma 2.778.449,- Sk (92.227,61 eur), ktorú v dňoch
  8. resp. 11.01.2002 na pokyn obţalovaného S. K. vybral z bankového účtu obţalovaný M. L., za prítomnosti obţalovaného I. P.; b/ v spolupráci s obţalovaným Ing. B. P., ktorý bol do nelegálneho získavania financií zainteresovaný, bola za účelom vylákania ďalšieho neoprávneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v mene obchodnej spoločnosti I. D. spol. s.r.o., ktorej konateľom bol obţalovaný M. L., konajúci v súčinnosti s obţalovanými S. K., JUDr. A. P. a I. P., vystavená fiktívna faktúra číslo 22102001 na dodávku strojov a zariadení v sume 14.300.000,- Sk (474.673,04 eur) pre obchodnú spoločnosť B.. spol. s.r.o. so sídlom T., M. 3 5 To 6/2014 ulica číslo X., registrovaná na Daňovom úrade Topoľčany ako mesačný platca dane, v ktorej konateľom bol obţalovaný Ing. B. P., ktorý v zdaňovacom období mesiaca október 2001 za túto fingovanú obchodnú transakciu 26.11.2001 uplatnil na Daňovom úrade Topoľčany vyplatenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v sume 3.289.000,- Sk (109.174.80 eur), ktorú po odpočítaní dane na výstupe v sume 61.804,- Sk (2.051,65 eur) daňových kompenzácií a poukázaní na účet spoločnosti B. spol. s.r.o. obţalovaný Ing. B. P. vybral 12.03.2002, ktorým spoločným konaním obţalovaní M. L., JUDr. A. P., I. P. a S. K. skrátili štátny rozpočet Slovenskej republiky o čiastku spolu 6.253.665,- Sk (207.583,65 eur) na ktorej sa obţalovaný Ing. B. P. spolupodieľal v rozsahu 3.289.000,- Sk (109.174,80 eur). Za to boli obţalovaní M. L., JUDr. A. P., I. P. a S. K. odsúdení podľa § 148a ods. 4 Tr. zák. za pouţitia § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. účinného do
  9. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov u kaţdého z nich, pričom výkon uloţeného trestu bol obţalovaným podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  10. januára 2006 podmienečne odloţený na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov. Obţalovaný Ing. B. P. bol odsúdený podľa § 148a ods. 3 Tr. zák. za pouţitia § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. účinného do
  11. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, pričom výkon uloţeného trestu bol obţalovanému podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do
  12. januára 2006 podmienečne odloţený na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov. Naproti tomu krajský súd tým istým rozsudkom obţalovaných Ing. R. G. a Ing. J. B. oslobodil podľa § 226 písm. b/ Tr. por. účinného do
  13. januára 2006 spod obţaloby pre skutok v bode 2/ obţaloby Krajského prokurátora v Nitre z
  14. mája 2005 sp. zn. Kv 121/02-444, po právnej stránke posúdený ako trestný čin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do
  15. januára 2006 , ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ţe 4 5 To 6/2014 a/ ako pracovníci oddelenia kontroly Daňového úradu Nitra I. po tom, čo daňový subjekt - spoločnosť I. D. spol. s.r.o., Š. X., N., IČO: X. podal
  16. októbra 2001 Daňovému úradu Nitra I. daňové priznanie za III. štvrťrok 2001, v ktorom uplatnil vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v sume 2.964.665,- Sk, vykonali dňa
  17. novembra 2001 na Daňovom úrade Nitra I. daňovú kontrolu spomínaného daňového subjektu, pričom kontrola bola vykonaná v rozpore so zákonom o správe daní a poplatkov, a teda bez vedomia a prítomnosti konateľa spoločnosti, vychádzajúc z fiktívnej účtovnej evidencie spoločnosti, ktorú im predloţila doposiaľ nezistená osoba a neoverenia si všetkých skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, neskontrolovali oprávnenosť nároku platiteľa na odpočet dane podľa zákona o dani z pridanej hodnoty pri prijatom zdaniteľnom plnení od spoločnosti D. spol. s.r.o., R. D. X., B. a v rozpore so skutočnosťou potvrdili celkový nárok na odpočet a vyhotovili tak dňa
  18. novembra 2001 protokol o kontrole, ktorý dňa
  19. decembra 2001 prerokovali bez prítomnosti konateľa spoločnosti I.. D. spol. s.r.o. M. L., za ktorého uvedený protokol podpísala doposiaľ nezistená osoba; na základe tejto v rozpore so zákonom vykonanej daňovej kontroly, bolo dňa
  20. januára 2002 Daňovým úradom Nitra I. vydané rozhodnutie č. 17/2002, ktorým bol spomínanému daňovému subjektu priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 2.964.665,- Sk, ktorá bola dňa
  21. januára 2002 po odpočítaní kompenzácií poukázaná na účet spoločnosti I.. D. spol. s.r.o. N. vedený v T. a.s., pobočka N.; b/ ako pracovníci oddelenia kontroly Daňového úradu Nitra I. na základe doţiadania Daňového úradu Topoľčany v rámci vykonanej kontroly u daňového subjektu B.. spol. s.r.o., M. X., T., ktorý v daňovom priznaní za mesiac október 2001 uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 3.289.000,- Sk na základe prijatého zdaniteľného plnenia od spoločnosti I.. D. spol. s.r.o. N. po tom, čo bola vystavená fiktívna faktúra č. 221022001 zo dňa
  22. októbra 2001, na nákup tovaru od spoločnosti D. spol. s.r.o. B., vykonali kontrolu oprávnenosti uplatnenia vyplatenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, vychádzajúc z toho, ţe spoločnosť I.. D. spol. s.r.o. N. uplatnila z tohto fiktívneho obchodu vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za tretí štvrťrok 2001, čo bolo predmetom kontroly Daňového úradu Nitra I. vykonanej dňa
  23. novembra 2001 a opísanej pod bodom 2 a/, o čom uvedení pracovníci oddelenia kontroly vyhotovili dňa
  24. januára 2002 zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľom spoločnosti I.. D. spol. s.r.o. M. L. bez jeho prítomnosti, za ktorého ju podpísala nezistená osoba a v odpovedi na doţiadanie Daňového úradu Topoľčany potvrdili zaloţenie 5 5 To 6/2014 a zaúčtovanie uvedenej fiktívnej faktúry v hlavnej knihe účtovníctva spoločnosti za rok 2001, hoci I.. D. spol. s.r.o. N. riadne účtovníctvo neviedla, ďalej obvinení v rozpore so zákonom nepreverili poţadovanú existenciu tovaru, nevykonali miestne zisťovanie ani fyzickú ohliadku fakturovaných strojov a zariadení tvoriacich predmet nadmerného odpočtu dane, pretoţe by boli zistili, ţe zmluva o skladovaní uvedeného tovaru medzi I.. D. a B.. T. na adrese N., C. X., je fiktívna a ţe spoločnosť I.. D. na uvedenej adrese sklady ani tovar nikdy nemala, v dôsledku čoho Daňový úrad Topoľčany, vychádzajúci z vybavenia doţiadania, ktorého obsah bol v rozpore so skutočnosťou, potvrdil uplatňovaný nadmerný odpočet a rozhodnutím č. 642/2200/28436/2002 zo dňa
  25. februára 2002 priznal spoločnosti B.. spol. s.r.o. T. sumu 3.289.000,- Sk ako nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca október 2001, porušením zákona č. 151/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako aj Smernice č. I./241/14024/98 vydanej Ústredným daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky zo dňa
  26. júla 1998 pre výkon kontroly, umoţnili obvinení prostredníctvom rozhodnutí príslušných daňových orgánov získať ďalším osobám neoprávnený finančný prospech a ukrátiť tak štátny rozpočet Slovenskej republiky o sumu 6.253.665,- Sk, pretoţe tento skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obţalovaní JUDr. A. P., I. P. a S. K., všetci prostredníctvom svojich obhajcov. Obţalovaný JUDr. A. P. v dôvodoch svojho odvolania (č.l. 2342-2361/zv.8) uviedol, ţe rozsudok povaţuje za nezákonný a zároveň arbitrárny. Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe ako jediný usvedčujúci dôkaz akceptoval bez výhrad výpoveď spoluobţalovaného M. L., napriek tomu, ţe tento viackrát menil svoju výpoveď a tieto zmeny rozumne ani presvedčivo nezdôvodnil, pričom mal v zmysle zákona a ustálenej súdnej praxe pouţiť zásadu „in dubio pro reo“ a rozhodnúť v jeho prospech. Súd hodnotil vykonané dôkazy jednostranne v jeho neprospech a vyvodil z nich nesprávne právne závery. Rozsudok povaţuje za nepreskúmateľný. 6 5 To 6/2014 V ďalšej časti svojho odvolania poukázal, ţe on s bratom I. neoslovili obţalovaného M. L., ale spoluobţalovaný M. L. ich poţiadal o nejakú firmu na podnikanie. Ţiadne fiktívne faktúry nevypisoval, ţiadne peniaze predstavujúce vratku DPH nepreberal ani od banky ani od spoluobţalovaného L.. Samotný L. uvádzal, ţe peniaze odovzdával iným osobám. V rozsudku uvádzané skutočnosti nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a nezakladajú sa na pravde. Spoluobţalovaný L. klame, pokiaľ uvádza, ţe za prevzatie firmy obdrţal od M. 100.000,- Sk. Svedok M. jednoznačne tvrdil, ţe za firmu zaplatil práve L. 30.000,- Sk. Ďalej poukazoval, ţe všetky listinné a iné dôkazy, ktoré majú súvisieť s údajnou trestnou činnosťou, boli nájdené u spoluobţalovaného S. K. a nie u neho. Rovnako neexistuje ţiadny prepis rozhovorov, z ktorých by vyplývalo, ţe sa kontaktoval so spoluobţalovanými. Napokon poukazoval na judikatúru, či uţ Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo Českej republiky, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a záverom svojho odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a jeho oslobodiť, pretoţe skutok nespáchal, eventuálne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obţalovaný I. P. v dôvodoch svojho odvolania (č.l. 2333–2335) uviedol, ţe sa necíti byť vinným z trestnej činnosti. Celé obvinenie je len fikciou a nebolo preukázané. Podľa obţaloby majú zásadný význam výpovede spoluobţalovaného M. L., avšak jeho výpovede sú zmätočné a klamlivé. Svoje výpovede menil podľa nálady a rozpory výpovedí neboli počas konania odstránené. Ţiadal zohľadniť aj skutočnosť, ţe ani po 10-ich rokoch nie je skutok preukázaný. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 258 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por. a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaný S. K. v dôvodoch svojho odvolania (č.l. 2328–2331) uviedol, ţe vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dohoda spoluobţalovaných, podľa ktorej mal zabezpečiť zmenu sídla spoločnosti I.. D. s.r.o. a zmenu jej registrácie na Daňový úrad v Nitre. Poukázal na výpovede spoluobţalovaných Ing. G. a Ing. B., ktorí uviedli, ţe ho nepoznajú a známe je im iba meno M. L.. Z toho dôvodu nemohol zabezpečiť zmenu registrácie. V tejto súvislosti poukázal aj na výpovede svedkov J. I. a Ing. O., pracovníkov hotela Z.. Namietal tieţ, ţe nebola preukázaná jeho účasť na zriadení účtu v P. a T. Nikdy ţiadny pokyn obţalovanému L. na vybratie peňazí v dňoch
  27. aţ
  28. júna 2002 nedával, pretoţe sa nepoznali, ktorá skutočnosť vyplýva aj z výpovedí 7 5 To 6/2014 spoluobţalovaných bratov P., Ing. G. a Ing. B.. Títo v priebehu celého konania tvrdili, ţe ho nepoznajú. Vo veci bolo vypočutých asi 41 svedkov, ktorí nepreukázali akúkoľvek jeho účasť na trestnej činnosti. Výpoveď obţalovaného M. L. je od začiatku rozporuplná a nevierohodná. Zaistené listiny a mobilné telefóny nepreukazujú jeho podiel na organizovaní a riadení trestnej činnosti. Kaţdopádne nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe uvedené skutky spáchal. Domnieva sa preto, ţe aj v jeho prípade mal súd postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“, ktorá sa uplatnila v prípade obţalovaných Ing. G. a Ing. B.. V závere svojho odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a jeho oslobodiť, pretoţe nebolo preukázané, ţe skutky uvedené v obţalobe spáchal. Obţalovaní JUDr. A. P., I. P. a S. K. sa verejného zasadnutia nezúčastnili, pričom o termíne verejného zasadnutia boli riadne a včas vyrozumení. Všetci traja písomne svoju účasť ospravedlnili a poţiadali, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v ich neprítomnosti. Nakoľko zákonné podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia boli splnené, odvolací súd vykonal verejné zasadnutie bez prítomnosti obţalovaných. Obhajca JUDr. J. J., ktorý na verejnom zasadnutí obhajoval na základe plnej moci aj obţalovaného I. P., predniesol dôvody odvolania za oboch obţalovaných zhodne s ich písomným vyhotovením. Navrhol odvolaniu vyhovieť a oboch obţalovaných spod obţaloby oslobodiť, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obhajkyňa obţalovaného S. K. na verejnom zasadnutí taktieţ predniesla dôvody odvolania zhodne s jeho písomným vyhotovením. Znovu poukázala na výpoveď spoluobţalovaného M. L., ktorý na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď, pričom uviedol, ţe obţalovaného S. K. vôbec nepozná. Z toho dôvodu navrhla, aby odvolací súd za pouţitia zásady „in dubio pro reo“ zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol a oslobodil obţalovaného spod obţaloby. Alternatívne navrhla vec vrátiť krajskému súdu s vysloveným právnym názorom, ţe vina obţalovaného nebola preukázaná. Prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí uviedol, ţe rozsudok súdu prvého stupňa povaţuje za zákonný vo všetkých jeho výrokoch, a preto navrhol odvolanie obţalovaných podľa § 256 Tr. por. účinného do
  29. januára 2006 ako nedôvodné zamietnuť. 8 5 To 6/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom na ustanovenie § 564 ods. 4 Tr. por. (zákona č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) účinného od
  30. januára 2006, podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, po zistení, ţe neprichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 253, preskúmal podľa § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, ţe odvolania obţalovaných JUDr. A. P., I. P. a S. K. nie sú dôvodné. V prvom rade je potrebné uviesť, ţe trestné stíhanie vo veci sa začalo podľa § 160 ods. 2 Tr. por. na základe uznesenia vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície PZ v Nitre z
  31. decembra 2002 pod ČVS: KÚP-140/OVEK-2002 pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Vyšetrovateľ pod tým istým číslom vzniesol uznesením z
  32. marca 2003 obvinenie pre trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a trestný čin neodvedenia dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a to A..... P., I. P., S. K., M. L. a Ing. B. P.. Obţalovaným Ing. R. G. a Ing. J. B. vzniesol obvinenie aţ uznesením z
  33. júla 2003 pre pokračovací trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a pokračovací trestný čin neodvedenia dane a poistného formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Krajský prokurátor v Nitre podal
  34. februára 2004 (a nie
  35. mája 2005, ako je uvedené na strane 7 napadnutého rozsudku) na Krajskom súde v Nitre obţalobu pod č. Kv 121/02 na M. L., Bc. A. P., I. P., S. K., Ing. B. P., Ing. R. G. a Ing. J. B. pre skutok v bode 1/ právne posúdený ako trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a Tr. zák. a trestný čin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (obţ. M. L., Bc. A. P., S. K., Ing. B. P. a I. P., ktorý sa mal trestnej činnosti dopustiť ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.), skutok v bode 2/ právne posúdený ako trestný čin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v súbehu s trestným činom zneuţívania 9 5 To 6/2014 právomoci verejného činiteľa podľa§ 158 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (obţ. Ing. R. G. a Ing. J. B.). Obţalovaný I. P. bol v obţalobe stíhaný aj pre skutok v bode 3/ právne posúdený ako trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd v Nitre po predbeţnom prejednaní obţaloby uznesením z
  36. septembra 2004 sp. zn. 4 T 1/2004 podľa § 188 ods. 1 písm. a/ Tr. por. postúpil trestnú vec na prejednanie a rozhodnutie Špeciálnemu súdu v Banskej Bystrici ako súdu vecne príslušnému. Proti tomuto uzneseniu podali sťaţnosť obţalovaní Bc. A. P. a I. P., ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
  37. decembra 2004 sp. zn. 5 To 106/2004 podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol. Trestná vec obţalovaných po tomto uznesení došla na Krajský súd v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu
  38. decembra
  39. Následne uznesením tohto súdu z
  40. apríla 2005 sp. zn. 1 Tš 12/2004 bola podľa § 188 ods. 1 písm. a/ Tr. por. trestná vec postúpená na prerokovanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre, ako súdu vecne a miestne príslušnému. Po právoplatnosti tohto uznesenia bol spisový materiál zaslaný Krajskému súdu v Nitre, kde došiel
  41. mája 2005 a pod sp. zn. 4 T 3/2005 bol pridelený na rozhodnutie do senátu JUDr. Zity Matyoóvej. Uznesením tohto senátu z
  42. decembra 2005 bola trestná vec podľa § 188 ods. 1 písm. e/ Tr. por. vrátená prokurátorovi na došetrenie. Na základe sťaţnosti prokurátora bola vec
  43. júna 2007 predloţená najvyššiemu súdu na rozhodnutie, pričom najvyšší súd uznesením z
  44. júla 2009 sp. zn. 3 Tost 25/2007 (teda po dvoch rokoch) sťaţnosti prokurátora vyhovel, napadnuté uznesenie podľa § 149 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil a prikázal krajskému súdu vo veci konať a rozhodnúť. Spisový materiál došiel na krajský súd
  45. septembra
  46. Krajský súd svojím uznesením zo
  47. júna 2010 sp. 4 T 3/2005 po predbeţnom prejednaní obţaloby znovu podľa § 188 ods. 1 písm. a/ Tr. por. postúpil trestnú vec obţalovaných Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku. Proti tomuto uzneseniu podali sťaţnosť obţalovaní Ing. R. G., Ing. J. B. i JUDr. A. P. Pre problémy v doručovaní uznesenia obţalovaným bol spis predloţený najvyššiemu súdu
  48. júna
  49. O sťaţnosti obţalovaných najvyšší súd rozhodol uznesením tohto senátu 10 5 To 6/2014 z
  50. augusta 2011 pod sp. zn. 5 Tost 19/2011, ktorým podľa § 149 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie o postúpení veci Špecializovanému trestnému súdu zrušil. Spisový materiál došiel na krajský súd
  51. augusta 2011, pričom termín hlavného pojednávania bol vo veci určený úpravou predsedníčky senátu zo
  52. júna 2012 na
  53. júla
  54. Fakticky prvé hlavné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo aţ po ôsmich rokoch od podania obţaloby. Ešte treba pripomenúť, ţe uznesením krajského súdu z
  55. októbra 2011 bola trestná vec obţalovaného I. P. pre skutok v bode 3/ obţaloby, právne posúdený ako trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák., vylúčená zo spoločného konania a vec bola postúpená podľa § 188 ods. 1 písm. a/ Tr. por. na ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Poprad. Podľa názoru najvyššieho súdu v priebehu hlavných pojednávaní súd prvého stupňa uţ vo veci vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy. Vykonané dôkazy potom vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 6 Tr. por. a vyvodil z nich správne skutkové i právne závery. Svoje rozhodnutie stručne, ale napriek tomu logicky odôvodnil, pričom v dôvodoch svojho rozhodnutia sa riadne vysporiadal s obranou obţalovaných, ktorú produkovali v priebehu konania na hlavnom pojednávaní. Vo svojom rozhodnutí vyloţil, o ktoré dôkazy a skutočnosti oprel svoje skutkové zistenia a prečo neuveril obrane obţalovaných. V tomto smere nemoţno súhlasiť s tvrdením obţalovaného JUDr. A. P., ktorý vytýkal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Na základe vykonaného dokazovania nemá ani najvyšší súd pochybnosti o skutkových zisteniach uvedených v napadnutom rozsudku. Skutky, ako sú popísané v tzv. skutkovej vete napadnutého rozsudku sa stali, niet ţiadnych pochybností o tom, ţe ich spáchali obţalovaní spôsobom tam uvedeným a ţe napĺňajú znaky ţalovaných trestných činov, a to tzv. daňového podvodu, teda trestného činu neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do
  56. januára
  57. Najvyšší súd z procesného spisu nezistil ţiadny rozpor medzi skutkovými zisteniami, ktoré urobil súd prvého stupňa po vyhodnotení vykonaných dôkazov a právnym posúdením veci. Participácia obţalovaných na trestnej činnosti vyplýva z výpovede spoluobţalovaného M. L. a nie je pravdou, ţe ide o ojedinelý dôkaz v tejto trestnej veci, pretoţe tomu popisu, ako uvádzal M. L. mieru účasti kaţdého z obţalovaných, tomuto zodpovedajú ďalšie priame i nepriame dôkazy. Predovšetkým sú to dôkazy zaistené pri domových prehliadkach, zaistené listiny, mobilné telefóny, ako aj výpisy z uskutočnenej telefonickej komunikácie medzi 11 5 To 6/2014 obţalovanými, na ktoré správne poukázal i súd prvého stupňa. Tieto dôkazy korešpondujú s výpoveďou M. L., a preto ani najvyšší súd nemal o vierohodnosti jeho výpovede ţiadnych pochybností. Tvrdenie obţalovaného S. K., ţe obţalovanému M. L. nedával ţiadne pokyny na výbery z účtu, pretoţe sa nepoznali, nie je pravdivé. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje najmä na výpisy z telefonickej komunikácie. Táto jeho obrana je vyvrátená, pretoţe obţalovaný S. K. volal zo svojho mobilného telefónu (č. t. X.) spoluobţalovanému M. L. uţ
  58. augusta 2001 (viď č.l. 1477/zv. VII.) Rovnaká komunikácia medzi nimi sa udiala aj v dňoch
  59. októbra aţ
  60. októbra 2001 (č.l. 1496-1504). Rovnako neobstojí obrana obţalovaných A. a I. P.. Zo zadováţených výpisov totiţ vyplýva aj čulá komunikácia medzi S. K. a č. t. X., ktoré podľa potvrdenia prevádzkovateľa patrilo M. P., manţelke obţalovaného I. P. (napr. č.l. 1478 – hovor z
  61. septembra 2001, č.l. 1479 - hovory z
  62. septembra a
  63. septembra 2001, kedy spolu komunikovali aţ 3-krát). O hodnovernosti výpovede obţalovaného M. L. napokon svedčia aj kontakty svedka P. B. so S. K., resp. s bratmi P., ako aj ostatné listinné dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané (ţiadosť obţ. M. L. o registráciu DPH zo
  64. marca 2001, osvedčenie riaditeľky DÚ v Ţiari nad Hronom, ţiadosť o registráciu DPH z
  65. augusta 2001 na DÚ v Nitre, doklady spoločnosti I. D. s.r.o., doklady spoločnosti D., s.r.o., faktúry, výpisy z účtov, atď.). Čo sa týka námietok obţalovaných, ktorými poukazovali na rozpornosť výpovedí obţalovaného M. L., s tými sa riadne vysporiadal uţ súd prvého stupňa. Napokon rozpory sú aj na strane obţalovaného A. P., ktorý na jednej strane tvrdil, ţe spoluobţalovaný M. L. bol bez finančných prostriedkov a na druhej strane mal za prevod spoločnosti zaplatiť svedkovi J. M. Z uvedeného vyplýva, ţe skutkové závery súdu prvého stupňa sú správne, najvyšší súd sa s nimi v plnom rozsahu stotoţňuje. Napokon správne je i právne posúdenie ich konania, pokiaľ vzhľadom na spôsobený následok boli uznaní za vinných podľa odseku 4 § 148a Tr. zák. Podľa zistenia najvyššieho súdu, súd prvého stupňa pochybil v opačnom smere, a to vo vzťahu k uloţeným trestom. Trestná činnosť bola v danom prípade ukončená v roku
  66. Prokurátor podal obţalobu na súde prvého stupňa
  67. februára
  68. Súd prvého stupňa začal vo veci konať na hlavnom pojednávaní aţ
  69. júla 2012, teda po ôsmich rokoch od podania obţaloby a desiatich rokoch od spáchania skutkov. Vzhľadom na dĺţku konania 12 5 To 6/2014 prichádzalo do úvahy zníţenie trestnej sadzby dokonca pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu, ktorá je v tomto prípade od 5 do 12 rokov odňatia slobody. Vyplýva to nielen z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dokonca aj z rozhodovania tohto senátu, ţe pokiaľ dĺţka konania je neprimeraná a neparticipovali na nej samotní obţalovaní, tak je moţné pouţiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenie, v tomto prípade ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. Táto okolnosť však v prerokúvanej veci vzhľadom na okolnosti prípadu, spôsobený následok a jeho závaţnosť, neoprávňovala súd prvého stupňa k tomu, aby trest zníţil do takej miery, aby im uloţil tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Tu len nedostatok odvolania zo strany prokurátora v neprospech obţalovaných zabránil najvyššiemu súdu napraviť toto hmotnoprávne pochybenie súdu prvého stupňa. Rovnako sa najvyšší súd nestotoţňuje s oslobodzujúcim výrokom vo vzťahu k obţalovaným Ing. R. G. a Ing. J. B. V tomto prípade taktieţ chýba odvolanie prokurátora v neprospech obţalovaných, nakoľko taký záver súdu prvého stupňa, ţe skutok sa stal, ale nie je trestným činom, nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Z dokazovania vyplýva, ţe takou alfou a omegou konania obţalovaných bolo v súčinnosti previesť podiel v spol. I. D. s.r.o. na M. L., ktorý v tomto prípade vystupoval ako tzv. „biely kôň“ a po zaregistrovaní spoločnosti ako platcu dane z pridanej hodnoty na Daňovom úrade v Ţiari nad Hronom, preniesť sídlo spoločnosti do Nitry, kde vlastne kooperovali daňoví úradníci a nebyť ich tzv. kontroly, nemohlo by dôjsť k vyplateniu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Stačilo zo strany daňových úradníkov dodrţať povinnosti vyplývajúce z ich pracovného zaradenia. V konkrétnom prípade stačilo kontaktovať Daňový úrad v Bratislave a zistiť, či spoločnosť D. spol. s.r.o. vykazovala nejaké obchody so spoločnosťou I. D. s.r.o. Z uvedeného potom vyplýva, ţe aj oslobodzujúci výrok súdu prvého stupňa je v rozpore so zákonom. Uvedené pochybenie, ako uţ bolo vyššie uvedené, nebolo moţné napraviť pre nedostatok odvolania zo strany prokurátora. Na základe vyššie uvedených dôvodov potom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 13 5 To 6/2014 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
  70. novembra 2014 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.