§ 106 ods. 3 písm. a/ zák.č. 50/1976 Zb.

Najvyšší súd 5Sžp/25/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci ţalobcu EUROTEX SR Bratislava, s.r.o., so sídlom v Topoľčanoch, Pod Kalváriou 2103, zastúpeného Advokátskou kancelária AKMG, s.r.o., advokát so sídlom v Banskej Bystrici, Dolná 6A, proti ţalovanému Okresný úrad Nitra, so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda 69, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z 27. septembra 2012, č. KSUNR-2012-652-003, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 3. júla 2013, č.k. 15S/100/2012-116, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 3. júla 2013, č.k. 15S/100/2012-116, p o t v r d z u j e . Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom z 3. júla 2013, č.k. 15S/100/2012-116 Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ţalovaného z 27. septembra 2012, č. KSUNR-2012-652-003. Týmto napadnutým rozhodnutím ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Topoľčany (ďalej len „stavebný úrad“) zo 4. júna 2012, č. 2012/Výst.00568-Čť. O uloţení 2 5Sţp/25/2013 pokuty vo výške 10 000 € podľa § 106 ods. 3 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“). Vysporiadajúc sa s námietkami ţalobcu, konkrétne, ţe 1) stavebné práce nad rozsah ohlásenia zo 17. mája 2011 (§ 54, § 55 ods. 2 písm. a/ stavebného zákona) nevykonal on, ale nájomca – spoločnosť MANTRA SLOVAKIA, s.r.o. na základe nájomnej zmluvy z 28. novembra 2011, hoci nájomca vedel o všetkých skutočnostiach, vrátane, ţe budova je národnou kultúrnou pamiatkou a akékoľvek ďalšie stavebné úpravy vyţadujú súhlasné stanoviská pamiatkového úradu, ako aj povolenie stavebného úradu; 2) hoci by mohol zodpovedať za neumoţnenie výkonu štátneho stavebného dohľadu (§ 100 písm. a/ stavebného zákona), súčinnosti z jeho strany zabránila dlhodobá pracovná neschopnosť jediného konateľa ţalobcu, trvajúca aj v dňoch výkonu štátneho stavebného dohľadu; 3) ţalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu; 4) nie je zrejmé, z akých skutočností stavebný úrad a ţalovaný vychádzali pri určení výšky uloţenej pokuty, ktorá je podľa ţalobcu absolútne nedôvodná a neprimeraná; dospel krajský súd k záveru, ţe im nemoţno priznať relevanciu a ţe napadnuté rozhodnutie, ako aj postup ţalovaného, ktorý jeho vydaniu predchádzal, sú v súlade so zákonom. Vo vzťahu k prvej námietke krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe stavebné práce boli vykonávané i mimo prenajatých priestorov, a to aj napriek riadne doručenému (15.2.2012) rozhodnutiu stavebného úradu zo 7. februára 2012, č. 2012/Výst.00568-K/3 o pozastavení všetkých stavebných prác na stavbe, ktoré sú nad rámec prijatého ohlásenia č. 2011/Výst.03976-K. K druhej námietke krajský súd uviedol, ţe výkon štátneho stavebného dohľadu nevyţadoval prítomnosť konateľa ţalobcu, bolo potrebné priestory budovy sprístupniť, čo mohol urobiť aj iná poverená osoba, o čom bol stavebným úradom poučený. Navyše, ako krajský súd zistil z predloţeného potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, konateľ ţalobcu mal povolené vychádzky v čase od 9.00 do 10.00hod. a od 14.00 do 16.00 hod.. Súčasne krajský súd poukázal, ţe v kaţdom z oznámení o nariadení štátneho stavebného dohľadu (na 3.2.2012 a na 21.2.2012) bol ţalobca opakovane vyzývaný na pozastavenie 3 5Sţp/25/2013 všetkých stavebných prác na stavbe, ktoré sú nad rámec prijatého ohlásenia č. 2011/Výst.03976-K. Krajský súd z obsahu spisu dospel k záveru, ţe ţalobca si musel byť vedomý prebiehajúcich stavebných prác na budove v jeho vlastníctve, preto mal za to, ţe stavebný úrad, ako aj ţalovaný správne vyvodili jeho zodpovednosť, pričom uloţenú pokutu jasne a zreteľne odôvodnili. Poukázal tieţ na to, ţe vzhľadom na maximálnu moţnú pokutu za delikt, ktorý je ţalobcovi kladený za vinu 165 969,50 €, rozhodne nemoţno namietať jej neprimeranosť a neadekvátnosť. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. V lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) podal proti tomuto rozsudku odvolanie ţalobca a domáhal sa jeho zmeny tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania, ktorú vyčíslil a špecifikoval. Odvolanie ţalobca zaloţil na tvrdení, ţe krajský súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP), pričom súčasne v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a účastníkovi bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Vo vzťahu k skutkovému stavu veci ţalobca v zásade zopakoval tvrdenia obsiahnuté v jeho starších podaniach, či uţ v ţalobe, alebo v odvolaní podanom v rámci stavebného konania. Namietol, ţe krajský súd sa pri zisťovaní skutkového stavu veci obmedzil len na obsah napadnutého rozhodnutia, neberúc do úvahy námietky a tvrdenia ţalobcu obsiahnuté v ţalobe, pričom z rozsudku nie je zrejmé, ako sa s nimi vysporiadal. Za najdôleţitejšie označil ţalobca namietané zistenie, ţe sú vo vzťahu k nemu splnené všetky predpoklady pre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti za delikt, ktorý sa mu kladie za vinu. Zdôraznil najmä skutočnosť, ţe hoci je vlastníkom dotknutej budovy, nedopustil sa protiprávneho konania, resp. nekonania, pričom je potrebné, aby ţalovaný, resp. stavebný úrad riadne zistili, ktorý z okruhu subjektov 4 5Sţp/25/2013 vymenovaných v § 106 stavebného zákona skutočne za protiprávne konanie v tu prejednávanej veci zodpovedá. V tejto súvislosti opätovne poukázal na to, ţe stavebné úpravy vykonával nájomca na základe nájomnej zmluvy z 28. novembra 2011, ktorý sa ku konaniu kladenému za vinu ţalobcovi priznal. Dodal, ţe on sám je poškodeným subjektom, na dané práce nikdy nedal súhlas, boli realizované bez jeho vedomia. Závery krajského súdu, ţe ţalobca vedel o realizovaných stavebných úpravách preto podľa ţalobcu nemajú oporu v predloţených a vykonaných dôkazoch. Stavebníkom, podľa ţalobcu, v prejednávanej veci je výlučne nájomca – MANTRA SLOVAKIA, s.r.o. (§ 59 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1 stavebného zákona). Ţalobca ďalej poukázal, ţe krajský súd sa vo svojom rozsudku vôbec nezaoberal namietaným porušením § 23 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), spočívajúci v tom, ţe na ústnom pojednávaní konanom 9. mája 2012 stavebný úrad prítomnému ţalobcovi nevydal zápisnicu o tomto úkone. Zápisnica bola ţalobcovi zaslaná aţ na jeho urgenciu 28. júna 2012, t.j. posledný deň lehoty na podanie odvolania. Týmto postupom ţalovaného mala byť ţalobcovi sťaţená účinná obrana v konaní pred správnym orgánom. Napokon ţalobca namietal výšku uloţenej pokuty, pri ktorej podľa neho absentuje uvedenie konkrétnych podkladov pre jej určenie. Dodal, ţe ak krajský súd poukázal na porušenie podmienky vyplývajúcej zo záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Nitre (ďalej len „pamiatkový úrad“) z 30. decembra 2011 tým, ţe historické oplotenie vily nebolo ponechané bez stavebných zásahov. Zdôraznil, ţe konanie vo vzťahu porušenia tejto podmienky bolo predmetom samostatného konania pred pamiatkovým úradom, ktoré konanie bolo rozhodnutím zo 17. januára 2013 č. KPUNR-2013/83-3/414/Gaz zastavené. Krajskému súdu vytkol, ţe túto skutočnosť nebral na vedomie. Celkovo mal ţalobca za to, ţe krajský súd len prevzal argumentáciu ţalovaného bez toho, aby sa dostatočne a presvedčivo vysporiadal s argumentmi ţaloby. Absencia náleţitého odôvodnenia súčasne podľa ţalobcu zakladá vadu konania majúcu za následok odňatie moţnosti konať pred súdom vo vzťahu k ţalobcovi. Ţalovaný vyuţil svoje právo na písomné vyjadrenie sa k podanému odvolaniu. V plnom rozsahu sa stotoţnil s rozsudkom krajského súdu a poukázal tieţ na vyjadrenie k ţalobe, 5 5Sţp/25/2013 v ktorom sa bol vyjadril k ţalobným námietkam. Ţiadal rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu potvrdiť. Dodal, ţe sankcie za protiprávne konanie podľa § 106 stavebného zákona, na rozdiel od priestupkov podľa § 105 stavebného zákona, sa zakladajú na princípe objektívnej zodpovednosti, t.j. pre vyvodenie zodpovednosti nie je potrebné dokazovať zavinenie. Postačuje, aby boli naplnené poţiadavky protiprávnosti konania a znaky skutkovej podstaty vymedzenej v zákone, čo v tu prejednávanej veci bolo podľa ţalovaného naplnené. Vo vzťahu k námietke sťaţenia účinnej obrany tým, ţe ţalobcovi mala byť odopretá zápisnica z ústneho pojednávania konaného 9. mája 2012, ţalovaný uviedol, ţe na pojednávaní ţalobca zápisnicu neţiadal rovnako, ako to nerobil pri ţiadnom z predchádzajúcich pojednávaní. Ţalovaný uviedol, ţe po tom, ako ţalobca o zápisnicu písomne listom z 25. júna 2012 poţiadal, bola mu táto obratom zaslaná. Poukázal na to, ţe z § 22 správneho poriadku mu takáto povinnosť nevyplýva. Ţalovaný sa tieţ odvolal na obsah zápisnice z tohto pojednávania, ktorú ţalobca osobne podpísal a z ktorej vyplýva, ţe tento bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia, mal moţnosť sa k nim a všetkým skutočnostiam kladeným mu za vinu vyjadriť a navrhnúť dôkazy, ako aj podávať návrhy. Poukazujúc tieţ na obsah rozsudku krajského súdu ţalovaný zdôraznil skutočnosť, ţe zo strany ţalobcu nejde o prvé porušenie zákona, pričom v minulosti uţ bol sankcionovaný pokutami, ktoré však neviedli k jeho náprave. Tieto skutočnosti ţalobca nepoprel, ani nesporil. Ţalovaný tieţ poukázal na to, ţe po doručení napadnutého rozhodnutia (10.10.2012) poţiadal o moţnosť úhrady uloţenej pokuty v splátkach (12.10.2012), ktorej nebolo vyhovené, a ţalobca pokutu uhradil v plnej výške 7. novembra 2012, t.j. asi mesiac pred podaním ţaloby. Za nepravdivé, opäť s odvolaním sa na konkrétnu časť odôvodnenia rozsudku krajského súdu, označil ţalovaný tieţ tvrdenie ţalobcu, ţe sa krajský súd nezaoberal námietkou nedostatočného zistenia skutkového stavu zo strany ţalovaného a stavebného úradu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli 6 5Sţp/25/2013 a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Z predloţeného spisového materiálu vrátane administratívneho spisu a podaní navrhovateľa najvyšší súd zistil, ţe navrhovateľ sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu o uloţení pokuty podľa § 106 ods. 3 písm. a/ vo výške 10 000 € z dôvodu, ţe ţalovaný svojím protiprávnym správaním naplnil skutkovú podstatu podľa § 106 ods. 3 písm. a/ stavebného zákona, ako aj §106 ods. 1 písm. a/, c/, § 106 ods. 2 písm. b/ stavebného 7 5Sţp/25/2013 zákona v spojení s § 54 a § 55 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona, §100 stavebného zákona, § 102 ods. 2 stavebného zákona, § 54 a §55 ods. 1 v spojení s § 32 a 39a stavebného zákona. Najvyšší súd sa oboznámil s rozsudkom krajského súdu, ktorý preskúmal z hľadiska a rozsahu odvolacích námietok ţalobcu, za týmto účelom konfrontoval zistenia krajského súdu uvedené v odôvodnení jeho rozsudku s obsahom administratívneho spisu a podaní ţalobcu v konaní pred súdom. Dospel k záveru, ţe krajský súd vec skutkovo a právne posúdil správne, jeho závery zodpovedajú logike a vychádzajú z obsahov spisov. Majúc jeho rozhodnutie vo výroku za vecne správne a stotoţniac sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku, ho najvyšší súd potvrdil (§ 219 ods. 1, ods. 2 OSP, § 250ja ods. 3 OSP), pričom však povaţuje za potrebné spresniť a doplniť niektoré zo záverov krajského súdu, tieţ s ohľadom na obsah podaného odvolania. K otázke zodpovednosti za delikt kladený ţalobcovi za vinu najvyšší súd uvádza nasledovné. Pojem správny delikt nie je v slovenskom práve zadefinovaný. Ide o početnú skupinu činov, ktoré majú spoločné, ţe ide o protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré orgán verejnej správy, resp. správny orgán ukladá sankcie ustanovené administratívno-právnou formou. Všeobecnými pojmovými znakmi správneho deliktu sú:

1. a)konanie,
2. b)protiprávnosť,
3. c)sankcionovateľnosť,
4. d)zodpovedná osoba,
5. e)zavinenie – okrem prípadov konštrukcie zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie,
6. f)ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom. Z hľadiska právnej teórie, ale i praxe môţeme správne delikty členiť na: 1. priestupky, 2. iné správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia, 3. správne delikty právnických osôb a fyzických osôb postihované bez ohľadu na zavinenie, 4. správne disciplinárne delikty, 5. správne poriadkové delikty. 8 5Sţp/25/2013 Z jednotlivých znakov deliktu kladenému mu za vinu namietal ţalobca otázku zavinenia, ktoré mu podľa jeho názoru nemoţno pripísať, pretoţe išlo o zavinené konania nájomcu dotknutej stavby – spoločnosti MANTRA SLOVAKIA, s.r.o.. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k protiprávnemu konaniu a k jeho následkom, môţe byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe deliktuálna spôsobilosť právnickej osoby, na rozdiel od fyzickej osoby, sa logicky nezakladá na vôľovej a intelektuálnej zloţke v čase spáchania správneho deliktu, ale sa spája s jej vznikom a existenciou. Preto zákon spravidla rozlišuje priestupky a iné správne delikty, ktorých páchateľom je fyzická osoba a pri ktorých sa vyţaduje existencia zavinenia, a iné správne delikty fyzických osôb (zvyčajne podnikateľov) a právnických osôb, pri ktorých je deliktuálna zodpovednosť vyvodzovaná bez ohľadu na zavinenie. Postačuje, ţe takáto osoba sa dopustila, resp. opomenula, konanie, ktoré osebe, alebo (
7. aj)jeho následok je v rozpore so zákonom (protiprávnosť konania) a napĺňa znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu v zmysle zákona (sankcionovateľnosť; zákonná definícia daného správania ako deliktu). Zavinenie a vina sú pritom obsahovo rozličné pojmy, kedy zavinenie môţe tvoriť súčasť viny za spáchaný iný správny delikt, t. j. to, ţe je iný správny delikt kladený za vinu subjektu, neznamená, ţe mu moţno pripísať zavinenie (ide o prípad iných správnych deliktov postihovaných bez ohľadu na zavinenie). V tu prejednávanej veci je protiprávnym správaním vykonávanie stavebných úprav na stavbe vlastnícky patriacej ţalobcovi, a to nad rozsah ním podaného ohlásenia stavebných úprav „Budovy lekárne súp.č. 667“ zo 17. mája 2011, č. 2011/Výst.03976-K. Ţalobca sa opakovane bráni poukazom na to, ţe stavebné úpravy tvoriace objektívnu stránku deliktu vykonával nájomca MANTRA SLOVAKIA, s.r.o., s ktorým 28. novembra 2011 ţalobca uzavrel nájomnú zmluvu, obsahujúcu tieţ súhlas na stavebné úpravy a výslovné uvedenie, ţe budova lekárne je pamiatková budova a z tohto dôvodu stavebné úpravy podliehajú prísnejšiemu reţimu. V tejto súvislosti ţalobca poukazuje na to, ţe osobou zodpovednou za delikt kladený mu za vinu je v zmysle § 58 ods. 2, § 59 ods. 1 písm. a/ a § 139 ods. 1 stavebného zákona práve nájomca, ktorý stavebné práce realizoval nad rozsah existujúceho ohlásenia bez toho, ţe by si na stavebné práce nad jeho rozsah zadováţil potrebné rozhodnutia. Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe stavebný úrad a ani ţalovaný nemali dôvod pochybovať o identite stavebníka, za ktorého povaţovali ţalobcu. Tento, hoci stavebné úpravy sám nerealizoval, podal ohlásenie stavebných úprav „Budovy lekárne 9 5Sţp/25/2013 súp.č. 667“ zo 17. mája 2011, č. 2011/Výst.03976-K, ako aj neskôr 14. februára 2012 ohlásenie zmeny v uţívaní stavby a ţiadosť o jej povolenie, ku ktorým vo vlastnom mene získal potrebné stanoviská. Súčasne najvyšší súd povaţuje za rozporné tvrdenie ţalobcu, ţe nájomnú zmluvu spoločnosti MANTRA SLOVAKIA s.r.o. vypovedal hneď, ako zistil, ţe táto svojím konaním poškodzuje budovu vlastnícky patriacu ţalobcovi. Z obsahu administratívneho spisu, vyplýva, ţe najneskôr 24. januára 2012 bolo ţalobcovi doručené oznámenie o nariadení štátneho stavebného dohľadu na 3. februára 2012 z dôvodu podozrenia prekročenia ohlásených stavebných úprav obsahujúce tieţ výzvu na okamţité zastavenie všetkých prác. Ţalobca, ktorý sa takto dozvedel, ţe na jeho majetku pravdepodobne dochádza k činnosti s vysokým rizikom vzniku škody, na toto oznámenie reagoval emailom z 2. februára 2012, ktorým poţiadal o preloţenie termínu štátneho stavebného dohľadu. O tom, ţe budova je prenajatá, ţalobca stavebný úrad informoval aţ 7. marca 2012. Nájomnú zmluvu ţalobca vypovedal 22. mája 2012, t.j. 5 mesiacov po tom, ako sa od stavebného úradu o prebiehajúcich stavebných úpravách majúcich potenciál spôsobiť mu závaţné škody, dozvedel. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, stavebné práce napriek opakovaným výzvam na ich zastavenie pokračovali. Preto neobstojí tvrdenie ţalobcu, ţe o stavebných prácach nevedel a nemá s nimi nič spoločné. Paradoxne, správanie ţalobcu a jeho postoj k opakovane nariaďovanému štátnemu stavebnému dohľadu, výzvam a následne aj rozhodnutiu na zastavenie všetkých stavebných prác malo negatívny dopad aj na jeho majetkovú sféru, kedy jeho pasivitou a faktickým ignorovaním upozornení stavebného úradu boli spôsobené škody na budove, ktorá je kultúrnou pamiatkou, v rozsahu, kedy boli znalcom vyslovené obavy ohľadom bezpečnosti budovy. Námietka absencie zavinenia je v prejednávanej veci, ako poukázal aj ţalovaný, irelevantná. Rovnako je irelevantná aj moţná zodpovednosť MANTRA SLOVAKIA, s.r.o., ktorá môţe byť predmetom samostatného konania. Vyvodenie alebo nevyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti voči tomuto subjektu však nemôţe mať vplyv na postavenie ţalobcu. 10 5Sţp/25/2013 Čo za týka ţalobcom tvrdenej potreby existencie kauzálneho nexu medzi konaním (výlučne) ţalobcu a následkom, najvyšší súd poukazuje na to, ţe konanie zo strany ţalobcu spočívajúce v nekonaní v primeranej lehote po tom, ako sa dozvedel, ţe na budove v jeho vlastníctve prebiehajú nepovolené stavebné práce majúce škodlivý potenciál, dostačuje pre vyvodenie ţalobcom poţadovanej príčinnej súvislosti. Jeho zodpovednosť za škodlivý následok je daná tým, ţe ako vlastník pamiatkovo chránenej stavby po tom, ako bol zo strany stavebného úradu upovedomený o potrebe a dôvodoch nariadenia štátneho stavebného dohľadu a ako bol vyzvaný na zastavenie všetkých stavebných prác na budove oznámením doručeným mu 24. januára 2012, neurobil nič, aby tieto stavebné práce boli ukončené a zjednaná náprava. Je pritom úplne irelevantné, či stavebné práce realizoval ţalobca sám, alebo ich realizoval nájomca. Pokiaľ sa ţalobca bráni tvrdením, ţe je poškodenou osobou, pretoţe jednak mu bola uloţená pokuta, ktorou mal byť sankcionovaný nájomca budovy, a jednak jemu ako vlastníkovi budovy vznikla škoda, najvyšší súd poukazuje, ţe tieto skutočnosti nie sú a nemôţu byť predmetom konania v správnom súdnictve, nemajú vplyv na posudzovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretoţe ide o čisto občianskoprávny vzťah medzi ţalobcom a MANTRA SLOVAKIA, s.r.o.. Vo vzťahu k námietke ţalovaného, ţe neskorým poskytnutím rovnopisu zápisnice z ústneho pojednávania konaného 9. mája 2014 mu bola sťaţená účinná obrana voči prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu cestou kvalifikovaného odvolania, najvyšší súd uvádza, ţe táto skutočnosť nemohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Je to jednak z dôvodu, ţe ţalobca bol na tomto pojednávaní osobne prítomný a mohol si sám pre vlastnú potrebu vyhotoviť zápisy a odpisy z prednesov a predloţených dokumentov, ale tieţ, ţe sám o rovnopis zápisnice poţiadal písomne (v zápisnici jeho ţiadosť nie je zaznamenaná ani v dodatku pri podpise konateľa ţalobcu) aţ listom z 25. júna 2012, na čo stavebný úrad promptne reagoval a ţiadanú zápisnicu poslal. Najvyšší súd tu poukazuje na § 250i ods. 3 OSP, v zmysle ktorého súd pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V konaní pred správnym orgánom nebola preukázaná vada v jeho postupe podľa § 23 správneho poriadku tvrdená ţalobcom. Navyše, vzhľadom na uvedené skutočnosti 11 5Sţp/25/2013 by ani prípadné opomenutie stavebného úradu v tomto smere neviedlo k ţalobcom tvrdeným následkom, t.j. k takému sťaţeniu postavenia účastníka správneho konania, ţe by bolo namieste povaţovať rozhodnutie vydané v takom konaní za nezákonné len na jeho základe. Vo vzťahu k namietanej výške pokuty 10 000 € a nedostatkom v jej odôvodnení povaţuje najvyšší súd v prvom rade upozorniť ţalovaného, ţe zaplatenie pokuty, resp. ústretové správanie ţalobcu v tomto smere, hoci neobvyklé, nemoţno chápať za prejav súhlasu s uloţenou pokutou. Aj keby v čase podania ţiadosti o moţnosť zaplatenia pokuty v splátkach, ako aj v čase jej úhrady ţalobca zvaţoval podanie ţaloby podľa § 247 a nasl. OSP, táto zo zákona nemá odkladný účinok vo vzťahu k vykonateľnosti rozhodnutia, pričom neskoré zaplatenie uloţenej pokuty by mohlo mať pre ţalobcu ďalšie negatívne následky. Napriek tomu však má najvyšší súd za to, ţe námietka ţalobcu vo vzťahu k výške pokuty a odôvodneniu výšky uloţenej pokuty je nedôvodná a neurčitá, keďţe v prvom rade len všeobecne namieta jej neadekvátnosť a neprimeranosť. V podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu tieto dôvody doplnil o námietku voči odôvodneniu rozsudku krajského súdu v tejto časti, kedy ţalobca namietol, ţe krajský súd na jednej strane pripustil zodpovednosť aj nájomcu za správny delikt kladený ţalobcovi za vinu, avšak primerane k tomu nezníţil uloţenú pokutu a ďalej prevzal argumentáciu ţalovaného. Najvyšší súd má za to, ţe ţalobca ţiadnym z jeho tvrdení nevyvrátil dôvody uloţenia pokuty vo výške 10 000 €, ktoré sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a spočívajú v ignorovaní viacerých výziev a následne aj rozhodnutie o zastavení stavebných prác (rozh. č. 201/Výst.00568-Čť), včasnom neinformovaní stavebného úradu o existencii nájomnej zmluvy s MANTRA SLOVAKIA, s.r.o. a neplnení si povinností podľa § 100 písm. a/ stavebného zákona (kedy sa výkonu štátneho stavebného dohľadu mohla miesto konateľa zúčastniť iná poverená osoba), ako aj v tom, ţe ţalobca sa v minulosti opakovane dopustil takmer totoţných porušení stavebného zákona, za čo mu bola uloţená pokuta, ktorá však neviedla k náprave. Tieto skutočnosti vyplývajú tieţ z výpočtu porušení stavebného zákona, ktorého sa ţalobca podľa zistení stavebného úradu a ţalovaného dopustil. Ţalobca ani v správnom konaní, ani v konaní pred súdom tieto skutočnosti ţiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. 12 5Sţp/25/2013 Na rozdiel od ţalobcu má najvyšší súd za to, ţe uloţená pokuta je riadne odôvodnená jednak rozsahom a tieţ povahou protiprávneho (ne)konania ţalobcu, ktoré stavebný úrad, aj ţalovaný precízne zdokumentovali, vyhodnotili a jasne a zrozumiteľne zapracovali do svojich rozhodnutí. Poukazuje tieţ, ţe pokuta vo výške 10.000 € nepredstavuje ani desatinu pokuty, ktorú zákon za správny delikt, za ktorý bol ţalobca uznaný vinným, umoţňuje uloţiť. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vo výroku vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP, § 250ja ods. 3 OSP), majúc tieţ za to, ţe krajský súd sa dostatočne vysporiadal so ţalobnými námietkami postupom, ktorým ţalobcu nevylúčil zo ţiadneho úkonu, ani inak nezaťaţil konanie vadou, pre ktorú by sa na jeho rozsudok nemohlo hľadieť ako na zákonný. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Vo vzťahu k úspešnému ţalovanému zákon neumoţňuje súdom v správnom súdnictve túto priznať, okrem ak ide o okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým v tomto konaní nedošlo. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. októbra 2014 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková