§ 250a O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Sţo/22/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. J. M., bytom M., proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. AA/2012/23766/8735/OPČ-SSZ zo dňa 14.05.2012, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/156/2012-70 zo dňa 08.01.2014, jednomyseľne r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/156/2012-70 zo dňa 08.01.2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. AA/2012/23766/8735/OPČ-SSZ zo dňa 14.05.2012, ktorým odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. BA/2012/02092/033905 zo dňa 27.02.2012, ktorým udelil predchádzajúci súhlas k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov medzi zamestnávateľom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a štátnym zamestnancom – ţalobcom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Rozsudok odôvodnil tým, ţe ţalobca vykonával na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky v oddelení dokumentácie zločinov komunizmu od

1. júna 2002 prípravnú štátnu sluţbu a od
2. mája 2004 stálu štátnu sluţbu, konkrétne vykonával funkciu odborného radcu v odbore štátnej sluţby 1.02 Kancelárie predstaviteľa štátnej moci. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím – Inštrukciou 6/2006 MS SR z
3. marca 2006 č. 4932/2006-33 dňom
4. apríla 2006 zrušilo Oddelenie pre dokumentáciu zločinov komunizmu. Správne orgány v konaní o predchádzajúcom súhlase k výpovedi ţalobcu zo štátnozamestnaneckého pomeru skúmali, či zamestnávateľ mohol zaradiť ţalobcu na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Zamestnávateľ predloţil listinné dôkazy o tom, 2 3Sţo/22/2014 ţe po zrušení Oddelenia pre dokumentáciu zločinov komunizmu od
5. apríla 2006 nemal v rezorte spravodlivosti vrátane krajských a okresných súdov, ako aj ostatných rezortov, k dispozícii také štátnozamestnaneckého miesto, na ktoré by mohol byť ţalobca zaradený do štátnej sluţby s prihliadnutím na jeho kvalifikáciu, odbornosť a najmä zdravotný stav. Krajský súd nepovaţoval za dôvodnú námietku ţalobcu, ţe zo strany zamestnávateľa išlo pri hľadaní jeho ďalšieho zamestnaneckého uplatnenia, len o formálny prístup. Krajský súd nepovaţoval za dôvodné ani tvrdenie ţalobcu, ţe jeho zamestnávateľ mu svojou nečinnosťou zmaril pracovné uplatnenie na úrade Inšpektorátu práce Bratislava. List tohto úradu z
6. apríla 2010 nemoţno povaţovať za záväzné vyjadrenie k dočasnému, resp. trvalému preloţeniu ţalobcu na výkon štátnej sluţby na Inšpektorát práce Bratislava v zmysle § 33 zákona o štátnej sluţbe. Názor ţalobcu, ţe medzi ním a týmto úradom bola uzavretá záväzná dohoda o preloţení na výkon štátnej sluţby na Inšpektorát práce Bratislava, nie je ničím podloţený. Samotný list z
7. apríla 2010 má len informatívny charakter o moţnosti zaradenia na výkon štátnej sluţby po splnení podmienok uvedených v ust. § 33 zákona o štátnej sluţbe. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, ţe krajský súd sa nedôsledne zaoberal jeho námietkami, hlavne zmarením jeho iniciatívy Ministerstvom spravodlivosti SR vo veci, keď si našiel moţnosť trvalého preloţenia na iný sluţobný úrad - Inšpektorát práce Bratislava, kedy stačilo dať len súhlas vtedajšieho vedúceho sluţobného úradu Ministerstva spravodlivosti SR na uvoľnenie z Ministerstva spravodlivosti SR k trvalému preloţeniu na Inšpektorát práce Bratislava. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len ,,O.s.p.“) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, ţe je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca sa ţalobou zo dňa 08.08.2012 domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. AA/2012/23766/8735/OPČ-SSZ zo dňa 14.05.2012, ktorým odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. BA/2012/02092/033905 zo dňa 27.02.2012, ktorým udelil predchádzajúci súhlas k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov medzi zamestnávateľom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a štátnym zamestnancom – ţalobcom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (Druhá hlava, Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. 3 3Sţo/22/2014 Podľa § 250a O.s.p. ţalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany. Povinné právne zastúpenie je jednou z procesných podmienok v správnom súdnictve v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Povinné právne zastúpenie vyplýva z povahy správneho súdnictva, keďţe sa v ňom preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a riešia sa prevaţne právne otázky. Zmyslom a účelom povinného právneho zastúpenia je, aby sa ţalobcovi, ktorý nemá právnické vzdelanie, dostalo kvalifikovanej právnej pomoci advokátom. Najvyšší súd má za to, ţe v prejednávanej veci nejde o výnimku v druhej časti ustanovenia § 250a O.s.p. Keďţe ide o odstrániteľnú podmienku konania, bolo povinnosťou krajského súdu sa pokúsiť nedostatok tejto podmienky odstrániť, t.j. vyzvať ţalobcu na predloţenie plnej moci na zastupovanie spolu s poučením o moţnosti podľa § 30 O.s.p. a § 250d ods. 3 O.s.p. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/156/2012-70 zo dňa 08.01.2014 podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 19.11.2014 JUDr. Jozef M I L U Č K Ý predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková