Najvyšší súd 6 Cdo 139/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. L., bývajúceho v P., t. č. v P., zastúpeného JUDr. M. G., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanej M. L., bývajúcej v P., zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU V.V. s.r.o. so sídlom v P., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. K. V., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28 C 319/2008, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
- apríla 2011 sp. zn. 15 Co 16/2011 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
- apríla 2011 sp. zn. 15 Co 16/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov rozsudkom z
- novembra 2010 č. k. 28 C 319/2008-199 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k 3-izbovému bytu č. 8 s príslušenstvom, nachádzajúcemu sa na treťom poschodí bytového domu v P., ako aj k ich príslušnému podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a k príslušnému podielu na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený. Byt ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a podiel na pozemku prikázal do vlastníctva ţalovanej, pričom jej zároveň uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 24 800 EUR v lehote jedného roka od právoplatnosti rozsudku. Napokon vyslovil, ţe o trovách konania a trovách štátu rozhodne osobitným uznesením. Rozsudok odôvodnil tým, ţe neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorých sa dovolávala ţalovaná a ktoré by umoţňovali zamietnutie ţaloby, a ďalej tým, ţe byt nie je reálne deliteľný a ţe ho prikázal do vlastníctva ţalovanej, ktorá v ňom býva s maloletými deťmi. 6 Cdo 139/2011 2 Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie ţalovanej rozsudkom zo
- apríla 2011 sp. zn. 15 Co 16/2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa s výstiţným, a vyčerpávajúcim odôvodnením prvostupňového rozsudku. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Dovolanie odôvodnila odňatím moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, ţe súdy sa nevysporiadali zo zásadnou otázkou, a to s jej nesúhlasom, aby jej bol prikázaný do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel ţalobcu, a ţe odvolací súd sa touto jej námietkou nezaoberal ani napriek tomu, ţe ju výslovne uplatnila v podanom odvolaní. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako neprípustný odmietnuť, resp. ho ako nedôvodný zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 veta za bodkočiarkou O.s.p.) a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a §
- Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti 6 Cdo 139/2011 3 (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). V prejednávanej veci je daná existencia takejto vady a to vada vyplývajúca z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretoţe sa mu tým odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda moţnosť riadne konať pred súdom. Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal s odvolacou námietkou ţalovanej o tom, ţe v konaní pred prvostupňovým súdom vyjadrila nesúhlas s prikázaním spoluvlastníckeho podielu ţalobcu do jej vlastníctva, teda fakticky s takým vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, ktorým bol byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Za vysporiadanie sa s uvedenou námietkou nebolo moţné povaţovať stotoţnenie sa odvolacieho súdu s odôvodnením prvostupňového rozsudku, pretoţe ani tento sa touto okolnosťou nezaoberal. So zreteľom na skutočnosť, ţe z hľadiska relevantných hmotnoprávnych ustanovení, je súhlas alebo nesúhlas spoluvlastníka s prikázaním veci jedným z rozhodujúcich predpokladov pre zvolenie správneho spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom, absencia akéhokoľvek odôvodnenia v tomto smere zakladá nepresvedčivosť a zároveň nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti. Nedostatočným odôvodnením 6 Cdo 139/2011 4 rozsudku odvolacieho súdu bolo konanie pred ním zaťaţené vadou znamenajúcou odňatie moţnosti ţalovanej konať pred súdom. Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práva na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová