← Slovensko

§ 34 ods. 1 písm. a/, § 35 ods. 1 písm. b/, d/, § 35 ods. 2 písm. b/, d/ zákona č. 543/2002 Z.z.

Obsah (16)§ 250j§ 14§ 82§ 57§ 2§ 6§ 9§ 13§ 34§ 35§ 3§ 32§ 33§ 46§ 47§ 219

Najvyšší súd 3Sţo/90/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo sudcov JUDr. Gabriely

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 5734/2013-1.10 (17/2013- rozkl.) zo dňa 19.06.2013 a nepriznal mu náhradu trov konania. Predmetným rozhodnutím ţalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 1748/2013-2.2 zo dňa 25.03.2013, ktorým bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 34 ods. 1 písm. a/, § 35 ods. 1 písm. b/, d/, 3Sţo/90/2014 2 § 35 ods. 2 písm. b/, d/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“), t.j. povolil ničiť pri výstavbe lesných ciest tam sa nachádzajúce chránené rastliny a o vydaní súhlasu

§ 14ods.

2 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 písm. c/ a § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. na výstavbu lesnej cesty Opálené, ktorá vedie cez JPRL č. 227, 229a, 230, 232c, 232a, 233, 234, 235, 236a, 236b, (KN-C 11042, 11110, 11112, 11135) na LHC Liptovská Teplička v Národnom parku Nízke Tatry a na výstavbu lesnej cesty Ţdiar, ktorá vedie cez JPRL č. 345, 346b, 347a, 348b, 348a, 349, 350, 351a, 351b, 352, 353, 354, 355a, 355b, 356, 357, 360a, 361 (KN-C 11034, 11038, 11039, 11053, 11055, 11056, 11057, 11058, 11091) na LHC Liptovská Teplička v Národnom parku Nízke Tatry, s uvedením podmienok rozhodnutia

§ 82ods.

12 zákona č. 543/2002 Z.z. pre ţiadateľa Lesy Slovenskej republiky, š.p. odštepný závod Liptovský Hrádok. Prvostupňový správny orgán zároveň stanovil platnosť predmetného rozhodnutia do 31.12.2015. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe odvodnenie rozhodnutia ţalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náleţitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci preskúmavaného konania ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zváţení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. K tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pokiaľ ţalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na prvostupňové rozhodnutie, s ktorým sa stotoţnil, nie je dôvod povaţovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné, pokiaľ takýmto nedostatkom netrpí aj prvostupňové rozhodnutie. Súd prvého stupňa konštatoval, ţe prvostupňové rozhodnutie podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje, aké podklady boli pred vydaním rozhodnutia zadováţené, aké boli vyjadrenia účastníkov konania a ako sa s nimi správny orgán vysporiadal, ako hodnotil skutkový stav a aké ustanovenia právnych predpisov na vec aplikoval. II. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil na náhradu trovy konania. Uviedol, ţe skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. Ţalobca však na rozdiel od súdu prvého stupňa nepovaţuje napadnuté administratívne rozhodnutia za dostatočne odôvodnené. Ţalobca naďalej trvá na tom, ţe napadnuté administratívne rozhodnutia neobsahujú identifikáciu dôvodu, pre ktorý prvostupňový správny orgán povolil výnimku a udelil súhlas. Zároveň poukázal aj na stanovisko Krajského úradu ţivotného prostredia v Ţiline, ktoré tento vydal dňa 07.12.2011 pod sp.zn. 2011/00515-13/Dur, v ktorom sa tento orgán vyjadril k výstavbe lesných ciest Štrofekova 1, Vápenná, Baba a Kolesová tak, ţe ich výstavba môţe mať na toto územie významný vplyv a je teda predmetom posudzovania vplyvu na ţivotné prostredie. Vzhľadom k navrhovanej rozsiahlej sieti lesných ciest je potrebné posúdiť dopady daného 3Sţo/90/2014 3 projektu samostatne i ako celku na sústavu chránených území, keďţe kumulatívne vplyvy týchto projektov sú z hľadiska ochrany prírody a krajiny významné pre dané územie. Celkový efekt komplexu lesných ciest však správne orgány oboch stupňov nijakým spôsobom nevyhodnocovali. Súd prvého stupňa taktieţ neakceptoval námietku ţalobcu, ţe postupom správnych orgánov mu bolo odňaté právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie, konkrétne k vyjadreniu Štátnej ochrany prírody SR (ďalej aj „ŠOP SR“) zo dňa 16.05.2013, s odôvodnením, ţe povinnosť dať účastníkom konania moţnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia doplnených postupom

§ 57ods.

2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), nevyplývala prvostupňovému správnemu orgánu, ktorý ďalej vo veci nerozhoduje. Ţalobca namietal, ţe ani prvostupňový ani druhostupňový správny orgán mu nedali moţnosť sa k takto doplneným podkladom rozhodnutia vyjadriť. Nie je úlohou ţalobcu zabezpečovať organizáciu postupu v správnom konaní, ani sa podieľať na riešení deľby činností medzi prvostupňovým a druhostupňovým správnym orgánom. Pri doplnení podkladov rozhodnutia po podaní odvolania je právom účastníka konania mať v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku moţnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Podstatnou časťou odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov je obsah stanovísk ŠOP SR v predmetnej veci. III. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdiť. Uviedol, ţe podkladom pre rozhodnutie boli predovšetkým stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Správy Národného parku Nízke Tatry č. NAPANT/461/2011 zo dňa 05.04.2011, odborné stanovisko Krajského úradu ţivotného prostredia v Prešove (ďalej len „KÚŢP v Prešove“) č. 2012/1505-7928/KM zo dňa 30.10.2012 a stanovisko ŠOP SR č. ŠOP SR 104/2013 zo dňa 14.01.2013. Ţalovaný vo svojom rozhodnutí odcitoval z kaţdého podkladu rozhodnutia a vyhodnotil, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané, čím vyjadril svoju úvahu pri ich hodnotení. Prvostupňové a druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok, z čoho vyplýva, ţe druhostupňový správny orgán, pokiaľ má za preukázané, ţe neexistujú rozpory v dôkazoch, môţe sa stotoţniť a poukázať na obsah prvostupňového správneho rozhodnutia. Ţalovaný ďalej poukázal na stanoviská ŠOP SR, ako aj KÚŢP v Prešove,

ktorých výstavba lesných ciest nebude mať negatívny vplyv na priaznivý stav predmetu ochrany Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry a územia európskeho významu Kráľovohoľské Tatry. ŠOP SR vo svojom stanovisku uviedla, ţe počas výstavby a pri prevádzkovaní lesných ciest sa predpokladajú dočasné, resp. krátkodobé nepriaznivé vplyvy na predmet ochrany dotknutých území, avšak ovplyvnenie štruktúry ani funkcie dotknutých území sa však v dôsledku realizácie projektu nepredpokladajú. Pokiaľ ide o povoľovanie výnimky zo zákazov ustanovených v rámci podmienok ochrany chránených druhov, zákon č. 543/2002 Z.z. jednoznačne špecifikuje dôvody, na základe ktorých moţno výnimku povoliť v ustanoveniach § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Pri hodnotení moţných následkov povolenia výnimky zo zakázaných činností, ustanovených zákonom na ochranu chránených druhov rastlín a ţivočíchov, ministerstvo prihliadalo na to, ţe povolením výnimky vo veci ţiadosti ţiadateľa sa len predchádza moţnému protiprávnemu konaniu, pretoţe pri výstavbe lesných ciest nemoţno porušenie podmienok ochrany chránených druhov úplne vylúčiť. Ministerstvom ustanovené 3Sţo/90/2014 4 podmienky vykonania činnosti v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. jej moţný vplyv na chránené druhy a biotopy minimalizujú. V odbornom stanovisku KÚŢP v Prešove je uvedené, ţe navrhovaná činnosť, výstavba lesných ciest Ţdiar a Opálené na LC Liptovská Teplička, pri dodrţaní stanovených podmienok pravdepodobne nemôţe mať samostatne na dotknutých územiach významný vplyv na územia sústavy chránených území Natura

  1. Z dôvodu, ţe KÚŢP v Prešove posúdil moţný vplyv zámeru ţiadateľa na územia patriace do európskej sústavy chránených území Natura 2000 len s hodnotením jeho samostatného vplyvu, t.j. bez hodnotenia vplyvu zámeru v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi, ministerstvo poţiadalo o zhodnotenie kumulatívneho vplyvu navrhovanej činnosti s uţ vykonanými, ako aj plánovanými aktivitami na dotknutých územiach. Z nového stanoviska ŠOP SR vyplýva, ţe navrhovaná činnosť – výstavba lesných ciest pri dodrţaní stanovených podmienok nemôţe mať samostatne, ani v kombinácii s inými projektmi v dotknutých územiach významný vplyv na územia sústavy Natura
  2. K námietke ţalobcu, týkajúcej sa moţnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe zmyslom ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku je umoţniť účastníkom konania, aby vo fáze pred vydaním rozhodnutia, po ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie mohli uplatniť svoje výhrady, resp. urobiť procesné návrhy. Podkladmi pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. V zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku za podklad pre rozhodnutie moţno povaţovať také podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy a pod., ktoré obsahujú skutočnosti, ktoré môţu prispieť k zisteniu skutočného stavu veci. Ministerstvo listom zo dňa 16.01.2013 oboznámilo účastníkov konania s podkladmi pre rozhodnutie, ktoré zahŕňali ţiadosť ţiadateľa, ako aj jeho ďalšie s vecou súvisiace podania, stanovisko ŠOP SR, Správy NP Nízke Tatry č. NAPANT/461/2011 zo dňa 05.04.2011, odborné stanovisko KÚŢP v Prešove č. 2012/1505-7928/KM zo dňa 30.10.2012 a stanovisko ŠOP SR č. ŠOP SR 104/2013 zo dňa 14.01.2013 a dalo účastníkom konania moţnosť vyjadriť sa k zaslaným podkladom v určenej lehote. Ţalobca, ako účastník konania vyuţil svoje právo a k zaslaným podkladom rozhodnutia sa vyjadril listom zo dňa 28.01.
  3. Po vydaní prvostupňového rozhodnutia, ţalobca podal proti nemu rozklad, ktorý bol zaslaný ostatným účastníkom správneho konania na vyjadrenie. ŠOP SR zaslala k podanému rozkladu stanovisko č. ŠOP SR 1627/2013 zo dňa 03.05.2013, v ktorom vo vzťahu k námietkam ţalobcu ozrejmila postup svojej organizačnej zloţky – Správy NP Nízke Tatry pri vydávaní odborných stanovísk, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Predmetné stanovisko ŠOP SR k rozkladu ţalobcu neobsahovalo skutočnosti, z ktorých by druhostupňový správny orgán vychádzal a ktoré by boli podkladom pre vydanie rozhodnutia o rozklade. Zo ţiadnej časti rozhodnutia o rozklade nevyplýva, ţe by stanovisko ŠOP SR zo dňa 16.05.2013 tvorilo podklad pre rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, resp. ţe jeho obsahom boli skutočnosti, z ktorých by druhostupňový správny orgán vychádzal pri svojom rozhodovaní. ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOP SR SR/1627/2013 zo dňa 03.05.2013 trvala na svojich predchádzajúcich stanoviskách. S obsahom stanovísk organizácie ochrany prírody a krajiny – ŠOP SR a jej organizačnej zloţky Správy NP Nízke Tatry, z ktorých ministerstvo vychádzalo v prvostupňovom rozhodnutí, boli účastníci konania vrátane ţalobcu náleţitým spôsobom oboznámení. Stanovisko ŠOP SR/1627/2013 zo dňa 03.05.2013 nemohlo byť podkladom pre rozhodnutie ministerstvo, keďţe bolo vydané k rozkladu proti rozhodnutiu ministerstva ako prvostupňového orgánu. 3Sţo/90/2014 5 IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, ţe na základe ţiadosti ţiadateľa – štátneho podniku Lesy SR zo dňa 13.07.2011 Ministerstvo ţivotného prostredia SR, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 1748/2013-2.2 zo dňa 25.03.2013 povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 34 ods. 1 písm. a/, § 35 ods. 1 písm. b/, d/, § 35 ods. 2 písm. b/, d/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“), t.j. povolil ničiť pri výstavbe lesných ciest tam sa nachádzajúce chránené rastliny a o vydaní súhlasu

§ 14ods.

2 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 písm. c/ a § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. na výstavbu lesnej cesty Opálené, ktorá vedie cez JPRL č. 227, 229a, 230, 232c, 232a, 233, 234, 235, 236a, 236b, (KN-C 11042, 11110, 11112, 11135) na LHC Liptovská Teplička v Národnom parku Nízke Tatry a na výstavbu lesnej cesty Ţdiar, ktorá vedie cez JPRL č. 345, 346b, 347a, 348b, 348a, 349, 350, 351a, 351b, 352, 353, 354, 355a, 355b, 356, 357, 360a, 361 (KN-C 11034, 11038, 11039, 11053, 11055, 11056, 11057, 11058, 11091) na LHC Liptovská Teplička v Národnom parku Nízke Tatry, s uvedením podmienok rozhodnutia

§ 82ods.

12 zákona č. 543/2002 Z.z. V predmetnej ţiadosti išlo o budovanie lesných ciest Kyčora, Opálené, Orlová a Ţdiar. Budovanie lesných ciest bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť ochranu lesa pred poţiarmi – v rámci lesných oblastí a podoblastí

stupňa ohrozenia poţiarom sú tieto lokality zaradené do kategórie A – Lesy s vysokým stupňom ohrozenia poţiarom. Zároveň majú lesné cesty slúţiť na spracovanie podkôrnikovej kalamitnej hmoty a následnú revitalizáciu lesa. Listom zo dňa 11.10.2012 bola časť ţiadosti týkajúcej sa výstavby lesných ciest Kyčora a Orlová vzatá späť, a teda konanie bolo v tejto časti zastavené. Do správneho konania vstúpili ako účastníci ţalobca, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a FSC Slovensko. V rámci správneho konania bolo zaslané odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Správa Národného parku Nízke Tatry č. NAPANT/461/2011 doručené Krajskému úradu ţivotného prostredia v Prešove dňa 05.05.2011, odborné stanovisko Krajského úradu ţivotného prostredia v Prešove č. 2012/1505-7928/KM zo dňa 30.10.2012 a stanovisko Štátnej ochrany prírody SR č. ŠOP SR 104/2013 zo dňa 14.01.2013. Taktieţ boli v rámci správneho konania zaslané aj vyjadrenia účastníkov konania - Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, FSC Slovensko a Lesoochranárske zoskupenie VLK. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe s predmetnými odbornými stanoviskami ŠOP SR, Krajského úradu ţivotného prostredia v Prešove a ţiadosťou o povolenie výnimky boli účastníci konania oboznámení (list Ministerstva ţivotného prostredia SR č. 1748/2013-2.2 zo dňa 16.01.2013).

§ 2ods.

1 zákona č. 543/2002 Z.z. ochranou prírody a krajiny sa

tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne ţijúce ţivočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a vyuţívanie 3Sţo/90/2014 6 krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a uţívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.

§ 6ods.

2 zákona č. 543/2002 Z.z. ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení

§ 9ods.

1 upozorní, ţe činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môţe dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas obsahuje aj

  1. a)identifikáciu biotopu európskeho významu a biotopu národného významu,
  2. b)popis jeho stavu,
  3. c)mapové vymedzenie hranice biotopu,
  4. d)vymedzenie pozemkov, ak svojím umiestnením a vyuţitím súvisia s realizáciou súboru opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopu,
  5. e)určenie relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území Slovenskej republiky.

§ 13ods.

2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyţaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zváţnic.

§ 14ods.

2 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyţaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a/ aţ e/, i/, j/, l/ a m/ a o/.

§ 34ods.

1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. chránenú rastlinu je zakázané úmyselne trhať, zbierať, rezať, vykopávať alebo ničiť v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode.

§ 35ods.

1 písm. b/ a d/ zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného ţivočícha je zakázané úmyselne rušiť, najmä v období rozmnoţovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania a poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnoţovania alebo odpočinku.

§ 82ods.

6 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom v čase podania ţiadosti ţiadateľa zdruţenie

odseku 3 môţe písomne poţiadať orgán ochrany prírody, aby ho písomne upovedomil o začatých správnych konaniach, v ktorých môţu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom. Ţiadosť musí obsahovať najmä názov zdruţenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene zdruţenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť zdruţenie upovedomené; prílohou k ţiadosti musia byť stanovy preukazujúce predmet činnosti

odseku 3.

§ 3ods.

5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

§ 32ods.

2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 3Sţo/90/2014 7

§ 33ods.

2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

§ 46

Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.

§ 47ods.

3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

§ 219ods.

1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

§ 219ods.

2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové administratívne rozhodnutie o povolení výnimky

§ 34ods.

1 písm. a/, § 35 ods. 1 písm. b/ a d/, § 35 ods. 2 písm. b/ a d/ zákona č. 543/2002 Z.z. a o udelení súhlasu

§ 14ods.

2 písm. a/, § 13 ods. 2 písm. c/, § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. Ţalobca v podanom odvolaní namieta nedostatočné odôvodnenie administratívnych rozhodnutí, vydaných v predmetnom správnom konaní. Senát odvolacieho súdu uvádza, ţe tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach uviedli, z akých podkladov pri rozhodovaní vychádzali, ktorými boli ţiadosť ţiadateľa zo dňa 13.07.2011, odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Správa Národného parku Nízke Tatry č. NAPANT/461/2011 doručené Krajskému úradu ţivotného prostredia v Prešove dňa 05.05.2011, odborné stanovisko Krajského úradu ţivotného prostredia v Prešove č. 2012/1505-7928/KM zo dňa 30.10.2012 a stanovisko Štátnej ochrany prírody SR č. ŠOP SR 104/2013 zo dňa 14.01.

  1. Taktieţ vzali do úvahy aj vyjadrenia ţalobcu a ďalších účastníkov konania, ktorými sú Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a FSC Slovensko. Z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, ţe z uvedených vyjadrení a stanovísk odcitoval v jeho odôvodnení, s ktorými sa aj dostatočným spôsobom vysporiadal. Úvahy a zhrnutie prvostupňového správneho orgánu sa následne nachádzajú na str. č. 7 rozhodnutia v odsekoch 6, 7,
  2. Keďţe Krajský úrad ţivotného prostredia v Prešove v podanom odbornom stanovisku posúdil vplyv navrhovanej činnosti (výstavba lesných ciest) len samostatne, Ministerstvo ţivotného prostredia SR poţiadalo ŠOP SR o posúdenie kumulatívneho vplyvu predmetnej výstavby s inými projektmi, príp. s uţ zrealizovanými činnosťami. Z podaného stanoviska vyplynulo, ţe pri dodrţaní stanovených podmienok nebudú mať predmetné činnosti významný vplyv na posudzované územia. 3Sţo/90/2014 8 Jedným zo základných atribútov zákonnosti rozhodnutia je jeho preskúmateľnosť, pretoţe len ak je rozhodnutie náleţite a v súlade s procesnými normami odôvodnené, moţno preskúmať a posúdiť, či bolo vydané v súlade so zákonom. Aj v konaní

zákona č. 543/2002 Z.z. bolo povinnosťou správnych orgánov dôsledne postupovať

všeobecných predpisov o správnom konaní.

§ 46

Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.

§ 47ods.

1 aţ 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. V odôvodnení je nevyhnutné opísať podstatu veci, realizovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, správny orgán musí reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a musí sa vysporiadať aj s prípadnými rozpormi jednotlivých dôkazov. Následne sa musia uviesť závery o tom, ktoré skutočnosti sa povaţujú za nepochybne zistené, musí sa posúdiť ich právny význam a vysloviť úsudok o predmete konania a zdôvodniť pouţitie právnej normy a konkrétneho ustanovenia súvisiaceho s predmetom konania. Ţalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v zmysle uvedených zásad. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola pouţitá správna úvaha pri hodnotení predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Ţalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami ţalobcu, uvedenými v podanom rozklade. Ţalobca v podanom odvolaní namietal, ţe nemal moţnosť oboznámiť sa s vyjadrením ŠOP SR zo dňa 03.05.2013, doručeným Ministerstvu ţivotného prostredia SR dňa 16.05.2013. Senát odvolacieho súdu uvádza, ţe predmetné vyjadrenie obsahuje len zhrnutie predchádzajúcich stanovísk a bolo podané v súvislosti s rozkladom ţalobcu. Ţalovaný správny orgán tak postupoval zo zásadou hospodárnosti konania, keď predmetné stanovisko ŠOP SR zo dňa 03.05.2013 ţalobcovi nezaslal. Takéto stanovisko by bol ţalovaný povinný zaslať aj ostatným účastníkom konania, ak by podstatným spôsobom menilo skutkový stav veci a obsahovalo nové skutočnosti, ktoré doposiaľ neboli v správnom konaní uvedené. Inak, takéto konanie ţalovaného správneho orgánu samo osobe nespôsobuje nezákonnosť napadnutého administratívneho rozhodnutia. Z administratívnych rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, ţe v konaní o povolení výnimky boli zhodnotené všetky relevantné skutočnosti, podané vyjadrenia a stanoviská, boli zachované všetky práva účastníkov konania. V konaní boli zohľadnené konkrétne špecifiká daného územia, ako aj moţné vplyvy výstavby na biotopy a okolie. 3Sţo/90/2014 9 Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S rozsudkom krajského súdu sa odvolací súd stotoţňuje v celom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotoţniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal, keďţe v konaní nemal úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 2. decembra 2014 JUDr. Ivan R U M A N A predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.