2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné. V posudzovanej veci odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného na právnom názore, podľa ktorého, ak sa ţalobca domáhal priznania vyššej náhrady s odôvodnením, ţe ide o stavebný pozemok (nie o poľnohospodársku pôdu), nejde o reštitučnú náhradu podľa zákona č. 503/2003 Z.z., ktorý upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom. Slovenský pozemkový fond nie je preto v takomto prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Dovolací súd sa stotoţňuje s generálnym prokurátorom v tom, ţe v danej veci tento odvolacím súdom prijatý právny názor nie je správny. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môţeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane 4 6 M Cdo 6/2010 ţalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane ţalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, ţe ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, ţe je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Či je tu nedostatok vecnej legitimácie, ukáţe sa aţ v konaní samotnom. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá, ţe súdy si náleţitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu ţaloby predmetom konania a čo je právnym dôvodom nároku uplatneného ţalobou. Dovolací súd po preskúmaní veci zhodne s názorom generálneho prokurátora dospel k záveru, ţe v posudzovanej veci si krajský súd (a ani okresný súd) náleţitým spôsobom neujasnil právny dôvod nároku uplatneného ţalobou, v dôsledku čoho nesprávne posúdil otázku pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného v konaní. Generálny prokurátor správne uvádza, ţe ţalobu nie je moţné skúmať z pohľadu viacerých právnych dôvodov súčasne, ako to nesprávne urobil okresný súd. V danom prípade sú rozhodujúce skutočnosti v ţalobe ţalobcom opísané jednoznačne a určite, preto na to nebol ani ţiaden dôvod. Moţno z nich s istotou vyvodiť, ţe ţalobca uplatnil nárok na finančnú náhradu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. Vyplýva to nielen z výslovného označenia ţaloby, ale aj zo samotnej ţaloby. Z jej obsahu je zrejmé, čo povaţuje ţalobca za právny základ svojho nároku, ako aj to, čo ostalo medzi ţalobcom a ţalovaným sporné (sporná ostala výška nároku). Dovolací súd súhlasí s generálnym prokurátorom aj v tom, ţe v danom prípade na právny dôvod ţaloby nemá ţiaden vplyv spôsob, akým ţalobca poţadoval určiť rozsah reštitučnej náhrady, t.j. ţe navrhoval určiť výšku náhrady v hodnote zodpovedajúcej stavebnému pozemku a ani to, ţe na pojednávaní nárok nepresne označil ako nárok na „náhradu škody“. Ak preto v posudzovanej veci odvolací súd z týchto skutočností usúdil, ţe ţalobca sa nedomáha reštitučnej náhrady podľa zákona č. 503/2003 Z.z., ale podľa zákona č. 87/1991 Zb., ide o úsudok nesprávny. Výsledkom tohto nesprávneho úsudku bol nesprávny záver odvolacieho súdu o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie ţalobcom označeného ţalovaného. Slovenský pozemkový fond, ktorý subjekt ţalobca označil za ţalovaného, je totiţ nepochybne nositeľom hmotnoprávnej povinnosti v prípade, ţe predmetom konania je reštitučná náhrada uplatnená podľa zákona č. 503/2003 Z.z., lebo podľa § 6 ods. 5 veta druhá citovaného zákona finančnú náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol 5 6 M Cdo 6/2010 poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243e O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok krajského súdu a tieţ okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.
2 O.s.p.) s tým, ţe právny názor ním vyslovený je pre okresný súd záväzný. Pokiaľ ide o dôvody, týkajúce sa správnosti rozsahu ţalobcom uplatneného nároku, týmito sa dovolací súd nezaoberal, keďţe odvolací súd z hľadiska rozsahu uplatnený nárok neposudzoval. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.
2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.