← Slovensko

§ 82 ods. 9 písm. a/, § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny

Obsah (6)§ 82§ 30§ 244§ 250i§ 89§ 40

Najvyšší súd 3Sţo/23/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a zo sudcov JUDr.

§ 82ods.

9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) zastaviť. Prvostupňovým administratívnym rozhodnutím bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z., a to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri obce Poniky odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2010 posliedkou a postrieţkou na lokalite Vozárka a Bujakova Lúka, časť Ponická Huta alebo do 15.12.2010 postrieţkou na daných lokalitách. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe zákonným predpokladom podania správnej ţaloby v správnom súdnictve je, aby ţalobca preukázal, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Uviedol, ţe v tomto konkrétnom prípade ţalobca nebol ţiadateľom o udelenie výnimky na odstrel medveďa hnedého. Krajský súd konštatoval, ţe keďţe bola výnimka k odstrelu povolená ţiadateľovi len na dobu určitú, t.j. do 30.11.2010 alebo do 15.12.2010, tak nebolo zrejmé, aká ujma na právach vznikla ţalobcovi tým, ţe ţalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola táto výnimka k odstrelu udelená. Krajský súd mal za to, ţe ţalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového konania. Ďalej v odôvodnení krajský súd uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného vyhovelo poţiadavke a cieľom ţalobcu pri ochrane chráneného ţivočícha – medveďa hnedého, pretoţe zastavením konania sa znemoţnilo jeho pokračovanie a v konečnom dôsledku aj prípadné právoplatné udelenie výnimky. Krajský súd sa stotoţnil s právnym názorom ţalobcu o tom, ţe došlo k procesnému pochybeniu, keď ţalovaný zastavil len rozkladové konanie, pričom mal zastaviť konanie v celosti

§ 30zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). V tejto súvislosti krajský súd poukázal na judikát NS SR č. R 103/

  1. Ďalej uviedol, ţe neobstojí argument ţalobcu o tom, ţe bol ukrátený na svojich právach nedoručením prvostupňového rozhodnutia, pretoţe prvostupňové rozhodnutie bolo ţalobcovi doručené dňa 01.06.2012 (po uplynutí doby udelenej výnimky) a ţalobca podal voči nemu rozklad. Na záver skonštatoval, ţe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţp/3/2011 zo dňa 17.04.2012, na ktorý odkazoval ţalobca, nie je moţné aplikovať, lebo ţalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie ţaloby. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, v ktorom uviedol, ţe rozhodnutie krajského súdu povaţuje za nesprávne z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Ţalobca poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sţp/3/2011 zo 17.04.
  2. Opätovne uviedol, ţe bol ukrátený na svojich právach nedoručením prvostupňového správneho rozhodnutia. Ţalobca zdôraznil, ţe predmetné rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, keďţe nebolo doručené všetkým účastníkom konania, konkrétne ţalobcovi. Poukázal na skutočnosť, ţe v konaní bolo preukázané, ţe prvostupňový orgán nepostupoval zákonne ani správne, keď opatril prvostupňové rozhodnutie doloţkou právoplatnosti. Ţalobca navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, ţe odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Súčasne ţiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov celého súdneho konania. 3Sţo/23/2014 3 Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdiť. Uviedol, ţe konanie ţalobcu je účelové, obsahujúce iba námietky formálneho charakteru proti procesnému postupu ţalovaného v danom konaní. Uviedol, ţe je zrejmé, ţe vzhľadom na uplynutie lehoty povolenej výnimky ţalobca nemôţe dosiahnuť svoj cieľ, pre ktorý bolo toto mimovládne zdruţenie zaloţené, t.j. zlepšenie stavu ţivotného prostredia. Takéto konanie ţalobcu je v rozpore s deklarovanými princípmi a účelom existencie ţalobcu ako občianskeho zdruţenia, ktoré podporuje ochranu prírody a

názoru ţalovaného je motivované iba snahou o získanie trov konania na úkor ţalovaného, nie snahou o dosiahnutie cieľov ochrany prírody. Ţalovaný uviedol, ţe ţalobca en bloc napáda svojimi rozkladmi a ţalobami prakticky všetky povoľovacie rozhodnutia vydávané odborom výkonu štátnej správy ministerstva, čo opätovne svedčí len o snahe účelovo sa obohatiť na trovách konania, nakoľko napadnutie všetkých rozhodnutí o povolení výnimiek vydaných uvedeným odborom ministerstva vylučuje akýkoľvek individuálny prístup ţalobcu k jednotlivým predmetom konania. Zdôraznil, ţe je nepochybné, ţe ţalovaný konal v súlade s platnou legislatívou a na základe správneho posúdenia veci, keď napadnutým rozhodnutím zastavil správne konanie o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu

§ 82ods.

9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. z dôvodu odpadnutia dôvodu na konanie v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. z dôvodu, ţe rozhodnutie vydané

tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Ţalovaný uviedol, ţe skutočnosť, ţe ţalovaný musel v danej veci rozhodnúť o zastavení konania kvôli tomu, ţe odpadol dôvod na ďalšie konanie, nemoţno v nijakom prípade povaţovať za odňatie práv ţalobcu postupom správneho orgánu. Ţalovaný povaţoval za potrebné poukázať na to, ţe ak by rozhodnutím o rozklade zrušil prvostupňové rozhodnutie, vystavil by ţiadateľa situácii, ţe prípadná realizácia výnimky by nebola uskutočnená na základe existujúceho rozhodnutia, t.j. dopustil by sa priestupku alebo iného správneho deliktu

zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ţalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sţ/98-102/02 zo dňa 17.12.

  1. K ţalobcovmu opätovne uvádzanému rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sţp/3/2011 ţalovaný zhodne so závermi vyslovenými v rozsudku krajského súdu poukazuje na to, ţe predmetný rozsudok nie je moţné pouţiť, pretoţe sa týka aktívne legitimovanej osoby na podanie ţaloby, pričom ţalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie ţaloby. Ţalovaný povaţuje za zavádzajúce tvrdenie ţalobcu, ţe konajúci súd vo všetkých konaniach vykonal dopyt na ţalovaného ohľadom realizácie resp. nerealizácie povolenej výnimky. Na záver poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/1764/12 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sţp/31/
  2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

§ 244ods.

1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 244ods.

3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť 3Sţo/23/2014 4 práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

§ 250iods.

1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

§ 82ods.

9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody konanie

tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

§ 89ods.

3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. rozhodnutie vydané

tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Z obsahu pripojených spisov najvyšší súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného, ktorým bolo zastavené konanie o rozklade, ktorý podal ţalobca proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu – Ministerstva pôdohospodárstva, ţivotného prostredia a regionálneho rozvoja SR, odboru ochrany prírody č. 4252/2010-2.1 zo dňa 19.07.2010, ktorým sa povolila výnimka na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého

§ 40ods.

2, 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. zo zákazov stanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. v poľovnom revíri obce Poniky z dôvodu, ţe odpadol dôvod na konanie. Ţalobca sa domáhal neudelenia výnimky na usmrtenie chráneného ţivočícha - medveďa hnedého. Jeho záujem smeroval k ochrane tohto ţivočícha. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonným predpokladom podania správnej ţaloby v správnom súdnictve je skutočnosť, ţe ţalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv ţalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. Najvyšší súd má za to, ţe ţalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového konania, keďţe ţalobcova účasť v tomto štádiu konania nemohla spôsobiť ukrátenie jeho práv, t.j. realizácia jeho práv bola teda výlučne formálneho charakteru, avšak reálne nemohla zabezpečiť výhodnejší resp. priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe konanie začalo na ţiadosť ţiadateľa, ktorý však nepoţiadal o predĺţenie výnimky v zmysle § 89 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. Najvyšší súd povaţuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, ţe v čase vydania prvostupňového rozhodnutia správny orgán rozhodoval výlučne

zákonov platných v čase povoľovania predmetnej výnimky, nakoľko zákon č. 543/2002 Z.z. nepriznával mimovládnym organizáciám postavenie účastníka konania. Tento právny stav týkajúci sa účastníctva konania mimovládnych organizácií v správnych konaniach pretrvával aţ do 30.11.2011. Na základe právneho názoru vyjadreného v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/294/2010-115 zo dňa 07.12.2011,

ktorého je LZ VLK účastníkom konania, začalo Ministerstvo ţivotného prostredia SR v uvedenej veci opätovne konať a doručilo právnej zástupkyni LZ VLK meritórne prvostupňové rozhodnutie č. 4252/2010-2.1 zo dňa

  1. júla
  2. Najvyšší súd vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Snj 72/2013 zo
  3. júna 2014, uverejneného na jeho webovej stránke http://www.nsud.sk/data/files/875_stanovisko- snj-72-2013.pdf zastáva názor, ţe neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného ţivočícha – medveďa hnedého spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom 3Sţo/23/2014 5 rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. Správny orgán preto môţe (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania. Za daných okolností „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod, ktorý má za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. Ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného ţivočícha – medveďa hnedého

§ 89ods.

3 zákona č. 543/2002 Z.z. stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany prírody

§ 82ods.

9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. potom nemá predmet konania, lebo takýmto predmetom konania nie je zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho konania je právna podmienka, ktorou je samotná výnimka. Ak takáto výnimka neexistuje, lebo jej platnosť zanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania. Znamená to, ţe aj vtedy, ak čas, na ktorý bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa na povolenie odstrelu uplynie ešte pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia, zaniká dôvod na konanie aj v konaní o rozklade, ktorý bol proti nemu podaný. Aj toto uplynutie času spôsobuje nevyhnutnosť zastavenia konania, lebo inak by orgán konajúci o rozklade uţ nemohol neplatné rozhodnutie skúmať a prípadne ho zrušiť, zmeniť alebo potvrdiť, či rozklad zamietnuť. Najvyšší súd SR poukazuje na to, ţe samotný formálny priebeh konania o rozklade by nepredstavoval pre účastníka konania reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlţovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby umoţňovalo účastníkovi konania reálnu moţnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 Správneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so závermi vyslovenými v rozhodnutí krajského súdu o tom, ţe správne konanie malo byť zastavené v zmysle § 30 Správneho poriadku. Najvyšší súd uvádza, ţe tvrdenie ţalobcu, ţe bolo realizované neprávoplatné rozhodnutie o povolení výnimky nie je ničím podloţené ani preukázané a vychádzajúc z prezumpcie zákonnosti a správnosti postupu kaţdého subjektu do vydania právoplatného rozhodnutia o opaku, nemoţno tvrdiť, ţe je reálna. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotoţniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca v konaní nemal úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). 3Sţo/23/2014 6 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 2. decembra 2014 JUDr. Gabriela G E R D O V Á predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.