Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Sţf/123/2013 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci ţalobcu: Doprastav, a.s., Drieňová 27, Bratislava, IČO: 31 333 320, právne zastúpený: Advokátska kancelária DVORECKÝ & BOHUNICKÝ, s.r.o., Lermontovova 18, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Renát Dvorecký, advokát a konateľ, proti ţalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, za účasti: 1/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, 2/ Združenie HANT BA DS & ANIK, Povaţské Podhradie 77, Povaţská Bystrica, IČO: 36 834 921, právne zastúpený: Šiška & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária Palisády 33, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Karol Šiška, advokát a konateľ, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č.: 60-6000/2012-ON/19 zo dňa 03.05.2012 v znení opravy chyby zo dňa 04.05.2012, v konaní o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 171/12- 201 zo dňa
- apríla 2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 171/12-201 zo dňa
- apríla 2013 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a. Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Účastníkom konania 1/, 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č.: 60-6000/2012-ON/19 zo dňa 03.05.2012 v znení opravy chyby zo dňa 04.05.2012, vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Uvedeným rozhodnutím ţalovaný vo veci námietok ţalobcu (ako uchádzača) proti vyhodnoteniu ponúk vo verejnej súťaţi na predmet zákazky „Cesta I/68 Prešov odb. 2 3Sţf/123/2013 Škultétyho – ZVL“ vyhlásenej verejným obstarávateľom Slovenská správa ciest vo Vestníku verejného obstarávania č. 85/2011 dňa 03.05.2011 pod značkou 03231-MSP rozhodol tak, ţe námietky ţalobcu Doprastav, a.s., podľa § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej aj „ZVO“) zamietol. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, ţe verejný obstarávateľ – Slovenská správa ciest (SSC) v súlade s § 50 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. vyhlásil verejnú súťaţ, pričom išlo o nadlimitnú zákazku. Súťaţné podklady si vyţiadalo 18 záujemcov a v lehote na predkladanie ponúk ponuku predloţilo 9 uchádzačov. Listom z 05.09.2011 oznámil verejný obstarávateľ ţalobcovi, ţe jeho ponuku prijíma a následne mu oznámil, ţe boli podané námietky proti vylúčeniu uchádzača HANT BA DS & ANIK. Rozhodnutím č. 899- 6000/2011-ON/308 zo dňa 24.11.2011 žalovaný zrušil rozhodnutie verejného obstarávateľa o vylúčení uchádzača HANT BA DS & ANIK a nariadil zaradiť tohto uchádzača do procesu verejného obstarávania. Ďalším listom z 20.12.2011 informoval verejný obstarávateľ ţalobcu, ţe v predmetnej súťaţi neuspel. Ţiadosti o nápravu, ktorú podal ţalobca nebolo vyhovené, preto ţalobca podal námietky proti vyhodnoteniu ponúk vo verejnej súťaţi, ktoré ţalovaný napadnutým rozhodnutím č.: 60-6000/2012-ON/19 zo dňa 03.05.2012 v znení opravy chyby zo dňa 04.05.2012 zamietol. Keďţe ţalobca napadol aj postup ţalovaného predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia a ţiadal ako predbeţnú otázku posúdiť zákonnosť rozhodnutia ţalovaného z 24.11.2011, ktorým zrušil rozhodnutie verejného obstarávateľa o vylúčení uchádzača HANT BA DS & ANIK a nariadil vrátiť ho do verejnej súťaţe (rozhodnutie prv urobené, o ktoré sa napadnuté rozhodnutie opiera a je preň záväzné), krajský súd v prvom rade riešil túto ţalobcom vznesenú námietku v zmysle aktuálnej judikatúry najvyššieho súdu (od vydania uznesenia NS SR sp. zn. 5Sţf/13/2012) a konštatoval, ţe ţalobcovi, ktorý je stabilným účastníkom procesov zadávania zákaziek a v tej nadväznosti aj revíznych postupov vo verejnom obstarávaní nemoţno pripísať na ťarchu, ţe sa v relevantnom čase riadil názormi súdov, ktoré v konaní o ţalobách konanie zastavovali pre nedostatok aktívnej legitimácie ţalobcu, ktorý nebol účastníkom konania o námietkach proti vylúčeniu uchádzača. Rozhodnutie ţalovaného o opätovnom zaradení vylúčeného uchádzača do súťaţe spadá podľa krajského súdu do kategórie rozhodnutí správnych orgánov podľa § 244 ods. 3 O.s.p. a aţ na základe rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sţf/13/2012 bola prelomená dovtedajšia nesprávna prax ohľadne aktívnej legitimácie na podanie ţaloby. V danom prípade nastala špecifická situácia, keď ţalobca svoje námietky uplatnil aţ v neskoršej fáze procesu verejného obstarávania, v námietkach proti vyhodnoteniu ponúk v domnienke, ţe ţalovaný a neskoršie zrejme aj súd preskúma jeho námietky týkajúce sa rozhodnutia o zaradení uchádzača. Súd bol teda pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia zákonov iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči ţalobcovi. Vzhľadom na uvedené odmietol názory ţalovaného a účastníka konania Zdruţenia HANT BA DS & ANIK a skúmal dôvodnosť námietok ţalobcu proti napadnutému rozhodnutiu ţalovaného z 24.11.
- Námietky ţalobcu proti rozhodnutiu ţalovaného z 24.11.2011 krajský súd uviedol v bodoch I.A. aţ I.E. svojho rozsudku. Ak ich teda zhrnieme, týkali sa: 1/ nedodrţania zákonnej lehoty, 2/ zmeny ponuky úspešného uchádzača, 3/ nesprávneho posúdenie splnenia podmienok úspešným uchádzačom, 3 3Sţf/123/2013 4/ nesprávneho posúdenie splnenia poţiadaviek verejného obstarávateľa úspešným uchádzačom a 5/ pochybností o nezaujatosti predsedu komisie ţalovaného pri rozhodovaní o námietkach. K bodu 1/. Ţalobca namietal nezákonnosť postupu ţalovaného pri rozhodovaní o námietkach, ktoré videl v porušení § 139 ods. 5 písm. c/ zákona č. 25/2006 Z.z., keď ţalovaný nerozhodol v zákonnej 30 dňovej lehote odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie a písomného vyjadrenia k námietkam. K tejto námietke krajský súd uviedol, ţe aj keď ţalovaný rozhodol aţ po uplynutí zákonnej lehoty, nejde o závaţné porušenie ZVO, ktoré by malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a toto porušenie nepredstavuje ani taký zásah do práv a právom chránených záujmov ţalobcu, ktorým by mu vznikla ujma. Ide o procesnú lehotu, ktorej účelom je vec vybaviť bez zbytočných prieťahov. Táto námietka ţalobcu nebola spôsobilá ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. K bodu 2/. Krajský súd k námietke vo vzťahu k zmene ponuky úspešného uchádzača uviedol, ţe v tomto prípade nebolo sporné, ţe úspešný uchádzač HANT BA DS & ANIK uviedol na štyroch dokumentoch v ponuke tri rôzne ceny. Vysvetlením ponuky uchádzača na poţiadanie komisie však nemôţe dôjsť k jej zmene a za zmenu ponuky sa nepovaţuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní, čo úspešný uchádzač nepreukázal. Vysvetlením ponuky úspešného uchádzača teda nedošlo k odstráneniu zrejmých chýb, preto bolo potrebné skúmať, či nedošlo k neprípustnej zmene ponuky. K odôvodneniu rozhodnutia ţalovaného, podľa ktorého, ak z poskytnutého vysvetlenia nevyplýva, ţe sa jednalo o zrejmú chybu v písaní a počítaní, na základe ktorej by bolo moţné určiť rozhodujúcu cenu spomedzi viacerých cien uvedených v ponuke, verejný obstarávateľ nemôţe z toho dôvodu ponuku vylúčiť, ale ju musí vyhodnotiť, pričom verejný obstarávateľ určí rozhodujúcu cenu spomedzi cien výslovne uvedených v ponuke uchádzača krajský súd zdôraznil, ţe pri určovaní tejto rozhodujúcej ceny je verejný obstarávateľ povinný postupovať najmä v súlade s princípmi hospodárnosti a nediskriminácie, nemôţe však pozabudnúť ani na existenciu ostatných princípov uplatňovaných pri zadávaní zákaziek, napr. princíp transparentnosti. Konštatoval tieţ, ţe rozumie snahe ţalovaného predísť do budúcnosti moţným špekulatívnym konaniam zo strany uchádzačov, ktorí by v ponukách predkladali rôzne ponukové ceny a následne (po oboznámení sa s ponukami ostatných uchádzačov) v rámci vysvetľovania svojej ponuky by vybrali cenu schopnú pre nich zabezpečiť čo najlepšie poradie alebo najvýhodnejšie podmienky. Ak ţalovaný potvrdil, ţe mohlo ísť o špekulatívne a teda netransparentné konanie úspešného uchádzača, v tomto ohľade sa vecou nezaoberal. Vzhľadom na uvedené bolo a je úlohou ţalovaného zváţiť, či nedošlo k porušeniu princípu transparentnosti a či bolo moţné určiť za rozhodujúcu cenu najniţšiu cenu v ponuke úspešného uchádzača argumentujúc len princípom hospodárnosti a efektívnosti. Záverom k tejto námietke krajský súd uviedol, ţe aj keď nebolo preukázané, ţe by uvedeným postupom došlo k uprednostneniu niektorého z uchádzačov oproti ostatným, resp. vyţadovaniu rozdielnych podmienok jednotlivých uchádzačov, dá sa súhlasiť aj s názorom ţalovaného, ţe z hľadiska hospodárnosti išlo o najúčelnejšie odstránenie vzniknutých nedostatkov. Tieto nedostatky však zároveň mohli znamenať elementárne porušenie princípu transparentnosti, s čím sa však ţalovaný nevysporiadal. K bodu 3/. Námietku nesprávneho posúdenia splnenia podmienok účasti úspešným uchádzačom krajský súd vyhodnotil ako celkom nedôvodnú. Vychádzal z toho, ţe v danom 4 3Sţf/123/2013 prípade úspešný uchádzač, subjekty, z ktorých je zdruţenie zloţené, vyuţil moţnosť podľa § 31 zákona o verejnom obstarávaní a vytvoril skupinu dodávateľov, z ktorej kaţdý člen individuálne preukazuje splnenie podmienok účasti len ohľadom podmienok osobného postavenia, ako to vyplýva z § 26 ZVO a splnenie podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia (v súlade s § 27 ZVO), ako aj technickej alebo odbornej spôsobilosti (§ 28 ZVO) sa posudzuje spoločne, preto je dôleţité, aby podmienky účasti spĺňala skupina dodávateľov ako celok. Uchádzač HANT BA DS & ANIK splnil poţiadavku verejného obstarávateľa uvedenú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťaţných podkladoch a uzatvorením zmluvy o zdruţení preukázal utvorenie právneho vzťahu, na základe ktorého budú členovia skupiny zaviazaní na plnenie zmluvy spoločne a nerozdielne. K bodu 4/. K nesprávnemu posúdeniu splnenia poţiadaviek verejného obstarávateľa úspešným uchádzačom súd uviedol, ţe napriek určitým výhradám k stanoveniu podmienok účasti verejným obstarávateľom povaţuje argumenty ţalobcu za nedôvodné. Úspešný uchádzač uviedol údaje v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania aj súťaţnými podkladmi a zabezpečenie technicko-kvalitatívnych podmienok bolo predmetom vysvetľovania ponuky, čo verejný obstarávateľ, ako výlučný subjekt na vyhodnocovanie podmienok účasti, akceptoval. K bodu 5/. S námietkou týkajúcou sa pochybností ţalobcu o nezaujatosti predsedu komisie ţalovaného sa krajský súd nestotoţnil. Samotná skutočnosť, ţe konkrétni členovia komisie rozhodovali v rámci jednej verejnej súťaţe o námietkach iného uchádzača smerujúcich proti inému úkonu verejného obstarávateľa sama o sebe nemôţe zakladať pochybnosť o ich nezaujatosti. Ţalobca vzniesol námietku zaujatosti na ústnom pojednávaní dňa 08.02.2012, na ktorom mu bol krátkou cestou doručený „Návrh na vymenovanie člena a externého člena komisie pre rozhodovanie v konaní o námietkach“ obsahujúci aj vyjadrenie predsedu ţalovaného z 09.02.2012, ţe na základe dotknutých písomností ponecháva vymenovaných členov komisie a jej predsedu v platnosti. Obsah menovacieho dekrétu je určitý a zrozumiteľný, ako aj vôľa konajúcej osoby. Pre vec je podstatné, ţe k rozhodnutiu o námietke zaujatosti došlo ešte pred vydaním rozhodnutia. Ţalobca nedeklaroval ţiadne právne relevantné tvrdenia preukazujúce osobný záujem predsedu alebo členov komisie, ani to, ţe by mohli byť v pomere k veci alebo účastníkom konania. Okolnosti spočívajúce v postupe týchto osôb v konaní o námietkach, resp. inom konaní o námietkach, nemôţu zakladať pochybnosti o ich nezaujatosti. Proti rozsudku krajského súdu podal v odvolanie ţalovaný, ktorý navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a ţalobu zamietnuť pre nesprávne právne posúdenie veci a právny názor vyslovený na str. 14-16 rozsudku a má za to, ţe primárne vychádza z nesprávnej interpretácie a aplikácie § 245 ods. 1 O.s.p. V dôvodoch odvolania napadol v rozsahu preskúmania námietky nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu vo vzťahu k preskúmaniu rozhodnutia č. 889-6000/2011-ON/38 z 24.11.2011 a vysporiadania sa s konaním úspešného uchádzača vo verejnej súťaţi, ktorý vo svojej ponuke uviedol tri ponukové ceny. Ďalej uviedol, ţe v predmetnom spore nastala situácia, kedy pomery ţalobcu aj víťazného uchádzača boli konečným spôsobom upravené rozhodnutím ţalovaného, ktorého predmetom boli námietky smerujúce proti vyhodnoteniu ponúk, podané podľa § 138 ods. 2 písm. f/ ZVO. Jedným z podkladov na vyhodnotenie ponúk bolo rozhodnutie ţalovaného č. 899-6000/2011-ON/308 zo dňa 24.11.2011 („rozhodnutie o zaradení“), na základe ktorého bolo zrušené rozhodnutie verejného obstarávateľa o vylúčení úspešného uchádzača, čím 5 3Sţf/123/2013 sa stala aj ponuka tohto uchádzača predmetom vyhodnocovania. Toto konanie bolo predmetom výkonu dohľadu, ktorým bolo rozhodované o námietkach proti vylúčeniu uchádzača podľa § 138 ods. 2 písm. e/ zákona o verejnom obstarávaní. Ţalovaný zastáva názor, ţe rozhodnutie o zaradení, ako rozhodnutie vo veci samej je práve takým rozhodnutím. Je výsledkom osobitného rozhodovacieho procesu, ktorý bol v súvislosti s dispozičnou zásadou iniciovaný osobitným podaním a smeroval k preskúmaniu odlišného úkonu verejného obstarávateľa, ktorým bolo vylúčenie uchádzača. Doručením rozhodnutia o zaradení účastníkovi konania sa predmetné konanie právoplatne skončilo. Toto rozhodnutie bolo zároveň aj samostatne, nezávisle od rozhodnutia ţalovaného, preskúmateľné súdom (čím je naplnená podmienka osobitného preskúmavacieho postupu), pričom lehota na podanie ţaloby podľa § 140 ods. 4 ZVO márne uplynula. Ţalovaný má za to, ţe v tomto prípade aj s ohľadom na princíp právnej istoty platí prezumpcia zákonnosti rozhodnutia. Ďalšou právne dôleţitou skutočnosťou v súvislosti s uvedeným bolo, ţe s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Sţf/13/2012 stanovujúceho výnimku pre osoby, ktoré neboli účastníkmi správneho konania, ale rozhodnutie sa dotýka ich subjektívnych práv, ţalovaný bol aktívne legitimovaný uţ na podanie ţaloby o preskúmanie rozhodnutia o zaradení. Aj s takouto argumentáciou sa prvostupňový súd stotoţnil. Nemoţno však súhlasiť s jeho názorom ohľadom špecifickosti situácie a na to nadväzujúceho odvolávania sa na materiálnu stránku veci – ústavnoprávne konformnejší výklad zákonných ustanovení, princípy právneho štátu a „súlad so všeobecnou ideou spravodlivosti“. Ţalovaný dáva do pozornosti konštatovanie prvostupňového súdu, cit.: „Je potrebné uviesť, ţe v danom prípade ide o špecifickú situáciu, keď ţalobca síce mohol podať ţalobu na preskúmanie rozhodnutia ţalovaného zo dňa 24.11.2011, avšak tento tak pod vplyvom praxe (hoci nesprávnej) neurobil a svoje námietky uplatnil aţ v neskoršej fáze procesu verejného obstarávania – v námietkach proti vyhodnoteniu ponúk a v tejto súvislosti v dobrej viere zaplatil aj kauciu v sume 353.185,41 € v domnienke, ţe ţalovaný, následne zrejme aj súd preskúma aj jeho námietky (ţalobné dôvody) týkajúce sa rozhodnutia o zaradení uchádzača“. Prvostupňový súd vychádza predovšetkým z námietky ţalobcu, ţe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Sţf/13/2012 bolo vyhlásené aţ po uplynutí lehoty na podanie ţaloby o preskúmanie rozhodnutia o zaradení, na základe čoho ţalobcovi nemoţno dať na ťarchu, ţe sa v danom čase riadil názormi súdov, ktoré v takýchto prípadoch konania zastavovali a ako príklad uvádza rozhodnutia NS SR spis. zn. 6Sţf/36/2010 a sp. zn. 6Sţo/227/2010 zo dňa 26.10.
- Ad absurdum, pokiaľ by táto argumentácia súdu platila, ţalobca by bol aktívne legitimovaný domáhať sa preskúmania rozhodnutia o zaradení v obidvoch prípadoch, t.j. mohol podať ţalobu v zákonnej lehote voči rozhodnutiu samému, alebo aj v neskoršej fáze, ako v tomto prípade. Tento názor súdu nie je zlučiteľný s princípom právnej istoty. Ţalovaný podotýka, ţe do vydania uznesenia NS SR spis. zn. 5Sţf/13/2012 bola súdna prax v predmetnom merite veci nejednotná, t.j. moţno v nej nájsť niektoré protichodné rozhodnutia, ale nejednalo sa o situáciu, kedy by súdy rozhodovali jednotne opačným spôsobom. Nejednotnosť aplikačnej praxe pripúšťa aj sám prvostupňový súd, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, ţe dovtedy nesprávny právny názor NS SR si osvojili aj niektoré senáty krajského súdu. Z tohto a contrario zároveň vyplýva, ţe iné senáty museli rozhodovať opačne, t.j. uţ v predmetnom čase existovali súdne rozhodnutia s dvojakým právnym názorom, resp. konania, kedy súd na námietky ţalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu neprihliadal a vo veci ďalej konal do vydania meritórneho rozhodnutia. V tejto súvislosti k nejednotnosti aplikačnej praxe súdov a na podporu svojich tvrdení poukázal na konania vedené pod sp. zn. 2S/188/2005, sp. zn. 3S/226/2009, sp. zn. 6 3Sţf/123/2013 2S/432/2005, sp. zn. 1S/195/2009, sp. zn. 2S/32/2006, spojené veci sp. zn. 1S/45/2011, 1S/51/2011, 4S/51/2011, ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sţpu/23/2011 z 22.08.2012, z ktorého zdôraznil, ţe súd nevyhľadáva za ţalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a nemôţe z vlastnej iniciatívy nahradiť ţalobné dôvody. Ţalobca vzhľadom na jeho personálne kapacity a na to, ţe je stabilným účastníkom procesov verejného obstarávania, navyše zdôrazňujúc, ţe je zastúpený advokátom, mal a mohol vedieť, ţe aplikačná prax je v tomto smere nejednotná (keď vedel o vydávaní rozhodnutí s jednou názorovou líniou, mal vedieť aj o opačnej) a pri vynaloţení odbornej starostlivosti náleţitej predmetu zákazky sa nemal bez primeraných dôvodov spoliehať na to, ţe mu stačí domáhať sa nápravy proti rozhodnutiu o zaradení aţ prostredníctvom konania o námietkach proti vyhodnoteniu ponúk. Navyše, podanie ţaloby uţ v skoršej fáze by pre ţalobcu v prípade neúspechu znamenalo len navýšenie výdavkov o márne zaplatenie súdneho poplatku (66 €) a prípadných trov jeho vlastného právneho zastúpenia, čo vzhľadom na výšku zaplatenej kaucie to pre neho znamenalo neúmerne nízke riziko. V ďalšej časti odvolania k argumentácii súdu, ţe ţalobca sa riadil dovtedy nesprávnou aplikačnou praxou a poukazom na niektoré rozhodnutia NS SR ţalovaný uviedol, ţe takéto tvrdenia nevyplývajú zo ţiadneho podania ţalobcu (ţaloby zo dňa 17.05.2012 ani vyjadrenia zo dňa 14.02.2013) a ani takéto skutočnosti nepredniesol na ústnom pojednávaní (pozri zápisnica z pojednávania zo dňa 20.03.2013). Zo strany súdu tým došlo k porušeniu dispozičnej a koncentračnej zásady konania, nakoľko súd za ţalobcu vyhľadával dôvody nezákonnosti rozhodnutia. Ţalobca totiţ v ţalobnom návrhu uviedol len, cit.: „Rozhodnutie o zaradení uchádzača je síce rozhodnutie, ktoré je podľa ust. § 140 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní preskúmateľné súdom na základe žaloby, avšak žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby, nakoľko nie je rozhodnutím a postupom priamo ukrátený na svojich právach. Berúc do úvahy, že rozhodnutím o zaradení uchádzača žalovaný vyhovel v celom rozsahu námietkami uchádzača HANT BA DS & ANIK proti vylúčeniu z verejnej súťaže, aktívne legitimovaná osoba na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia o zaradení uchádzača v súlade s ust. § 250 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku neexistuje“. Ţalobca tak skutočnosť, prečo nepodal ţalobu o preskúmanie rozhodnutia o zaradení podopiera inými tvrdeniami ako mu prisudzuje súd, čím rozhodnutie súdu disponuje inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe v súvislosti s nepodaním ţaloby ţalobcom o preskúmanie rozhodnutia o zaradení upriamuje pozornosť na uznesenie NS SR sp. zn. 3Sţf/47/2010 zo dňa 08.02.2011 a skutkovú súvislosť vidí v tom, ţe dotknutý subjekt sa nedovolával nápravy v prináleţiacom štádiu procesu verejného obstarávania, ale aţ neskôr. Z citovaného rozhodnutia dáva do pozornosti právny názor, ktorý cituje: „K princípu transparentnosti súťažných podmienok senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatuje, že vylúčený záujemca neuplatnil revízny postup smerujúci proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch, najmä nepodal žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch, podľa § 136 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní, v ktorej mohol a mal uplatňovať námietky vzťahujúce sa ku konkrétnym podmienkam obstarávania, teda i k podmienkam stanoveným pre výpočet ceny za celý predmet zákazky. Poukazujúc na uvedené pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného musel konajúci súd vychádzať zo skutkového stavu, ktorý bol daný v čase vydania rozhodnutia žalovaného, teda aj z premisy, že podmienky obstarávania boli stanovené zákonne. 7 3Sţf/123/2013 Keďže v tomto prípade nevyužil vylúčený záujemca alebo iný záujemca postup, ktorý mu umožňuje ustanovenie § 136 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní, teda nepodal žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch ani v iných dokumentoch poskytnutých obstarávateľom, súd v rámci tohto konania, ktoré smeruje proti rozhodnutiu kontrolovaného o vylúčení záujemcu z verejného obstarávania a druhostupňovému rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnutie kontrolovaného potvrdené, nemohol súd preskúmať samotné podmienky verejného obstarávania uvedené v oznámení o vyhlásení, keďže zákon stanovuje krátku lehotu – 7 dní odo dňa prevzatia súťažných podkladov alebo iných dokumentov poskytnutých v lehote na predkladanie ponúk na to, aby potencionálni záujemcovia, resp. iné osoby, ktoré sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného, mohli žiadať o preverenie zákonnosti stanovených podmienok uvedených v súťažných podkladoch Keďže zákon o verejnom obstarávaní stanovuje osobitné konanie vzťahujúce sa k samotným podmienkam obstarávania, súd konštatuje, že rozhodnutia vydané v uvedenom konaní, sú spôsobilým a samostatným predmetom posúdenia zákonnosti rozhodnutia v správnom súdnictve, ktoré však v tomto prípade využité neboli. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na klasické rímskoprávne pravidlo „vigilantibus iura scripta sunt“ (zákony sú písané pre tých, ktorí sa starajú o svoje práva), podľa ktorého sa ochrana poskytuje len tým subjektívnym právam, ktorých držitelia o ne dbajú a aktívne ich vykonávajú a v prípade porušenia vymáhajú. Táto zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie o ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj účastník sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu a predpokladá, že účastník musí využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenie, aby nedošlo k porušeniu jeho práv“. Ak aplikácia rôznych výkladov zákonných ustanovení nemôţe byť na ťarchu jedného účastníka sporového konania (ako to súd vyslovil voči ţalobcovi), v súlade so zásadou procesnej rovnosti účastníkov konania by nemala byť na ťarchu ani jeho oponentovi bez ohľadu na to, ţe je ním štátny orgán. S ideou právneho štátu nie je nezlučiteľné, ba je ţiaduce, aby rovnaké právo na dovolávanie sa spravodlivosti patrilo aj štátu samotnému, obzvlášť v prípadoch týkajúcich sa ochrany verejného záujmu. Ţalovaný povaţuje za protirečivé a príliš utilitaristické zhrnutie prvostupňového súdu, ţe cit.: „....súd odmietol názory žalovaného a pribratého účastníka konania – združenie HANT BA DS & ANIK a skúmal tiež prípadnú dôvodnosť žalobných námietok smerujúcich proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 24.11.2011 a to napriek tomu, že žalobca bol nepochybne aktívne legitimovaný na podanie žaloby a preskúmania aj tohto rozhodnutia“ a má za to, ţe súd povýšil materiálne hľadisko týkajúce sa výšky zloţenej kaucie (ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, ţe dôvodom na podanie ţaloby bola morálna satisfakcia a vrátenie kaucie) nad ideu a princípy spravodlivosti a právneho štátu. Ak teda súd nepriamo poukazuje na značnú výšku kaucie súvisiacu so zamietnutím námietok, ţalovaný podotýka, ţe táto vyplýva priamo zo zákona a nie je predmetom správnej úvahy ţalovaného. Súd by preto mal zohľadňovať platný právny stav a neuzurpovať si istú formu „moderačného práva“. Na základe uvedeného sa ţalovaný pridrţiava svojich predošlých vyjadrení a to, ţe v súvislosti s dispozičnou zásadou a márnym uplynutím lehoty na podanie ţaloby o preskúmanie rozhodnutia sa v inom súdnom konaní nemoţno dovolávať preskúmania iného právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 8 3Sţf/123/2013 V súvislosti s preskúmaním vysporiadania sa ţalovaným s otázkou predloţenia viacerých ponukových cien zo strany úspešného uchádzača ţalovaný uviedol, ţe napadnutý rozsudok je v tejto časti nedostatočne odôvodnený, zmätočný a nevykonateľný, rozporný s ustanovením § 250i ods. 3 O.s.p. a odporujúci zásade hospodárnosti konania. Prvostupňový súd na jednej strane prisvedčil názoru ţalovaného, ţe za daných skutkových okolností by sa mala brať v úvahu najniţšia ponuková cena uchádzača v tom smere, ţe nedošlo k narušeniu princípov nediskriminácie a hospodárnosti, no na druhej strane ţalovanému vytkol, ţe sa nevysporiadal s moţným porušením princípu transparentnosti. Ţalovaný k tomu v prvom rade poukazuje na ust. § 250j ods. 7 O.s.p., v zmysle ktorého je správny orgán viazaný názorom súdu. Preto by jasné, jednoznačné a zrozumiteľné odôvodnenie s jednoznačným právnym názorom malo byť základným obsahovým atribútom rozsudku správneho súdu. Prvostupňový súd totiţ po uţ zmieňovanom privolení argumentačnej línii ţalovaného upriamuje pozornosť na nutnosť eurokonformného výkladu ustanovení zákona o verejnom obstarávaní súladnom so základnými princípmi verejného obstarávania, ba i celého úniového práva, pričom ďalej vyzdvihuje predovšetkým zásadu transparentnosti. Ţalovaný tieto všeobecné tvrdenia nerozporuje, dokonca s nimi plne súhlasí, avšak absentuje mu akýkoľvek vlastný právny názor súdu, ktorý by mu slúţil ako vodítko na ďalšie procesnoprávne smerovanie. Posúdenie moţného porušenia princípu transparentnosti je v tomto prípade zbytočné. Úlohou ţalovaného pri výkone dohľadu nie je skúmať pohnútky, resp. stupeň zavinenia uchádzača, ale posúdiť objektívny stav a nájsť v procese verejného obstarávania primerané zákonne konformné a hospodárne riešenie na odstránenie zistených nedostatkov. Takým je podľa ţalovaného práve názor komisie v konaní o námietkach, ktorý následky moţného špekulatívneho a netransparentného konania z hľadiska riešenej skutkovej a aj budúcej aplikačnej praxe odstraňuje spôsobom, kedy ţiadny zo subjektov nie je diskriminovaný. Pokiaľ sa teda moţno stotoţniť s tým, ţe nedošlo k porušeniu princípu nediskriminácie (t.j. ţiadny z uchádzačov nebol poškodený, resp. zvýhodnený na úkor druhého), z logickej kauzality ani nemohlo dôjsť k netransparentnému konaniu majúcemu vplyv na výsledok verejnej súťaţe (poradie uchádzačov). Názor prvostupňového súdu preto moţno povaţovať za vychádzajúci z nesprávneho posúdenia skutkových okolností a následnej zlej právnej interpretácie § 9 ods. 4 ZVO. Ţalovaný zároveň pripomína odvolaciemu súdu, ţe verejný obstarávateľ nemal ţiadnu zákonnú moţnosť úspešného uchádzača z verejnej súťaţe vylúčiť. Úspešný uchádzač totiţ vysvetlením odpovedal na ţiadosť verejného obstarávateľa v zmysle jeho dopytu podľa·§ 42 ods. 2 ZVO v zákonom stanovenej lehote a v súlade s jeho poţiadavkou, hoci verejný obstarávateľ sa s odôvodnením nestotoţnil. Zároveň však boli splnené aj poţiadavky na predmet zákazky, ako aj to, ţe sa nejednalo o mimoriadne nízku ponuku. V takom prípade platná normatívna úprava verejnému obstarávateľovi neumoţňovala konať iným spôsobom ako bolo učinené. V prípade, ţe sa ţalovaný v napadnutom rozhodnutí, nevysporiadal s moţným porušením zásady transparentnosti (odhliadnuc od toho, ţe to podľa ţalovaného ani nebolo potrebné), za ţiadnych okolností to neznamená vadu majúcu za následok nezákonnosť rozhodnutia a teda podklad na jeho zrušenie. Účastník 1/ sa k odvolaniu ţalovaného nevyjadril. Účastník 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmeniť, ţalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Vo vyjadrení uviedol, ţe prvostupňový súd v rozsudku poukazuje na netransparentné konanie jedine v súvislosti s uvedením troch rôznych cien v jeho ponuke predloţenej v danom verejnom obstarávaní (dal 9 3Sţf/123/2013 do pozornosti ţalovanému zváţiť, či nedošlo k porušeniu princípu transparentnosti), aj na tú skutočnosť, ţe sám ţalovaný potvrdil, ţe „v danom prípade mohlo ísť o špekulatívne a teda netransparentné konanie úspešného uchádzača“, s ktorou sa ţalovaný ďalej nezaoberal. V tejto súvislosti účastník 2/ zdôraznil, ţe rozhodnutie bolo zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a nie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. S prihliadnutím na uvedené ţalovaný nemal dôvod zaoberať sa postupom účastníka 2/ vo verejnom obstarávaní a tento postup hodnotiť z hľadiska dodrţania všeobecných zásad vyţadujúcich sa pre proces verejného obstarávania (vrátane princípu transparentnosti). Ţalovaný bol povinný vyhodnotiť iba postup účastníka 1/ a to v tomto prípade aj riadne vykonal. Pri analýze dodrţania princípu transparentnosti v predmetnom verejnom obstarávaní je súdom v rozsudku namietané iba konanie účastníka 2/ a nikde sa nenamieta konkrétne konanie účastníka 1/, ktoré by mohlo vykazovať znaky netransparentnosti. Súd nevedome opomenul, ţe povinnosť dodrţiavať princíp transparentnosti v zmysle ZVO je povinnosťou na strane verejného obstarávateľa (tu: účastníka 1/) a ak jeho konanie nevykazuje ţiadne takéto nedostatky, tak samotné verejné obstarávanie princíp transparentnosti naplnilo. Uchádzač takúto zákonnú povinnosť nemá a tak len v dôsledku jeho konania nemôţe automaticky dôjsť k porušeniu princípu transparentnosti v celom verejnom obstarávaní. Preskúmavané verejné obstarávanie sa ukončilo uzavretím zmluvy medzi účastníkom 1/ a účastníkom 2/ za najniţšiu cenu zo všetkých, ktoré sa v procese verejného obstarávania vôbec objavili (aj s prihliadnutím na tri rôzne ceny uvedené v ponuke účastníka 2), preto bez akýchkoľvek pochybností moţno konštatovať, ţe úspora verejných prostriedkov (hospodárnosť nakladania s nimi) bola v tomto prípade maximálna moţná. Aj z tohto hľadiska bol podľa názoru účastníka 2/ princíp transparentnosti vo verejnom obstarávaní dodrţaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. l O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk a www.nsud.sk, najmenej 5 dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. l, 3 O.s.p.). Najvyšší súd sa v konaní o odvolaní oboznámil s obsahom pripojeného súdneho a administratívneho spisu a vychádzal zo skutkového stavu tak, ako bol uvedený a zistený ţalovaným a ako ho podrobne popísal aj krajský súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č.: 60-6000/2012-ON/19 zo dňa 03.05.2012 v znení opravy chyby zo dňa 04.05.2012, ktorým ţalovaný vo veci námietok uchádzača Doprastav, a.s., Bratislava proti vyhodnoteniu ponúk vo verejnej súťaţi na predmet zákazky „Cesta I/68 Prešov, odb. Škultétyho - ZVL“ vyhlásenej verejným obstarávateľom Slovenská správa ciest Bratislava (kontrolovaný) vo Vestníku verejného obstarávania č. 85/2011 dňa 03.05.2011 pod značkou 03231 – MSP námietky navrhovateľa podľa § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. v zn.n.p. zamietol. Cieľom zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní je dosiahnuť efektívnosť vynakladania verejných zdrojov spojenú s posilnením súťaţného princípu a aktívna otvorenosť procesov verejného obstarávania. 10 3Sţf/123/2013 Podľa § 138 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného alebo orgán štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b) môţe pred uzavretím zmluvy alebo rámcovej dohody podať námietky e) proti vylúčeniu uchádzača, záujemcu alebo účastníka, f/ proti vyhodnoteniu ponúk. Podľa § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. ak úrad v konaní o námietkach nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré by mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, námietky zamietne. Citované ustanovenie predpokladá, ţe podanie námietok bolo buď neopodstatnené alebo porušenie zákona o verejnom obstarávaní nebolo takej intenzity, aby bolo spôsobilé zásadným spôsobom ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Úlohou súdu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, posúdenie správnosti aplikácie príslušných ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z. ţalovaným, ako aj krajským súdom ako súdom prvého stupňa a vyjadriť sa aj k otázke, či k vylúčeniu uchádzača - účastníka 2/ z predmetného verejného obstarávania na uskutočnenie stavebných prác a následne vrátenia - zaradenia ho do verejnej súťaţe došlo zákonne vzhľadom na to, ţe ţalobca námietky uplatnil aţ v neskoršej fáze procesu verejného obstarávania, v námietkach proti vyhodnoteniu ponúk a či je ţalobca vzhľadom na v odôvodnení rozsudku spomínanú judikatúru najvyššieho súdu (6Sţf/36/2010 a 6Sţo/227/2010, resp. 5Sţf/13/2012) aktívne legitimovaným na podanie ţaloby. V odvolacom konaní najvyšší súd k otázke, či ţalobca splnil zákonom stanovené podmienky na podanie ţaloby, t.j. či je moţné v konaní o námietkach proti vyhodnoteniu ponúk preskúmať námietky ţalobcu ak ich uplatnil aţ v neskoršej fáze verejného obstarávania dáva do pozornosti právny názor uvedený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Sţf/13/2012, podľa ktorého, cit.: „Ak rozhodnutie správneho orgánu nebolo vydané vo formalizovanom procese podľa správneho poriadku alebo iného zákona, potom sa obmedzujúca podmienka § 250 ods. 2 OSP (t.j. účasť v správnom konaní) nepoužije a žalobcovi postačí všeobecná žalobná legitimácia vyplývajúca z ustanovenia § 247 ods. 1 OSP a to, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. V súlade s týmto záverom je potrebné posúdiť, či žalobca splnil podmienku § 247 ods. 1 OSP, t.j., teda či bol ukrátený na svojich právach. Žalobca vstúpil do konania o námietkach až po rozhodnutí žalobcu keď podľa § 140 ods. 4 v spojení s § 139 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní žiadal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalobcu o zrušení vylúčenia uchádzača o znovuzaradení do procesu verejného obstarávania. 11 3Sţf/123/2013 Správne teda žalobca namieta, že žalovaný napriek tomu, že vylúčil uchádzača Skanska SK, a.s., v dôsledku nedostatočného vysvetlenia ponuky a neobvykle nízkej ceny na základe ním podaných námietok, toto rozhodnutie zrušil a nariadil ho znovuzaradiť do procesu verejného obstarávania, pričom toto rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil, nesprávne v ňom interpretoval zákon o verejnom obstarávaní a riadne sa nevysporiadal s otázkou neobvykle nízkej ceny. V danom prípade podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné preskúmať argumenty, ktoré vzhľadom na vyššie uvedené opodstatňujú vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, nakoľko nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia o opätovnom zaradení uchádzača do procesu verejného obstarávania, z ktorého bol vylúčený z dôvodu nevysvetlenia nezvyčajne nízkej ceny, má za následok ukrátenie práv ostatných uchádzačov verejného obstarávania“. V prvom rade je potrebné uviesť, ţe krajský súd otázku aktívnej legitimácie ţalobcu na podanie ţaloby proti vylúčeniu uchádzača a zvovu zaradenia ho do procesu verejného obstarávania riešil na podklade rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sţf/13/2012, ktoré povaţuje za prelomové (dovtedajšiu aplikačnú prax za nesprávnu), a v ktorom najvyšší súd uskutočňoval výklad týkajúci sa obmedzenia aktívnej legitimácie ostatných uchádzačov na podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia len na účastníkov správneho konania. Následne po preskúmaní rozhodnutia ţalovaného vydaného v konaní o námietkach proti vyhodnoteniu ponúk a námietok uplatnených v ţalobe (ktoré najvyšší súd zhrnul do bodov 1/ aţ 5/) krajský súd všetky námietky ţalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, s výnimkou uvedenej pod bodom 2/, zmeny ponuky úspešného uchádzača, ktorá podľa názoru krajského súdu v konečnom dôsledku znamenala porušenie princípu transparentnosti a nesprávne právne posúdenie veci a bola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Je potrebné poznamenať, ţe v rámci tohto súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia súd mohol preskúmať len to, či bolo zákonne vydané rozhodnutie ţalovaného č.: 60- 6000/2012-ON/19 zo dňa 03.05.2012 v znení opravy chyby zo dňa 04.05.2012, ktorým boli námietky ţalobcu proti vyhodnoteniu ponúk zamietnuté. Vyššie citovaný zákon č. 25/2006 Z.z. v § 1 ods. 1 upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní. Pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti (§ 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z.). Podľa čl. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.03.2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na sluţby, verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne. 12 3Sţf/123/2013 Princípy verejného obstarávania sú navzájom poprepájané a je ťaţké oddeliť ich od seba. Princíp transparentnosti obsahuje celú škálu povinností, ktoré ukladá samotná Zmluva o fungovaní Európskej únie a z nej vyplývajúca judikatúra ESD. Aj keď v judikatúre Súdneho dvora EÚ nebol exaktne vymedzený princíp transparentnosti, vo svojej podstate zahŕňa predvídateľnosť jednotlivých procesných postupov verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa v procese verejného obstarávania a vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Predvídateľnosť tohto procesu a postupu verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa korešponduje aj s ústavným princípom právnej istoty a vytvára tak priestor pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných zdrojov a tým aj k udrţaniu hospodárnosti a efektívnosti samotného procesu verejného obstarávania. Pokiaľ ide o záver krajského súdu vo vzťahu k porušeniu zásady transparentnosti (konanie úspešného uchádzača, ktorý v ponuke uviedol tri ponukové ceny), vychádzajúc z predloţeného súdneho a administratívneho spisu ţalovaného si najvyšší súd nemôţe osvojiť argumentáciu ţalobcu a nepovaţuje za správny ani názor krajského súdu, ţe ţalovaný vec nesprávne právne posúdil keď sa prípadným špekulatívnym a teda netransparentným konaním v predmetnom verejnom obstarávaní nezaoberal a do pozornosti ţalovanému dáva zváţenie, či nedošlo k porušeniu princípu transparentnosti. V danej fáze verejného obstarávania z hľadiska posudzovania dodrţania zásad verejného obstarávania a predovšetkým súdom vytýkaného porušenia princípu transparentnosti najvyšší súd nezistil, ţeby bol postup ţalovaného v rozpore s princípmi verejného obstarávania uvedenými v zákone. Pri výkone dohľadu je úlohou ţalovaného objektívne posúdiť zistený skutkový stav a na podklade názoru komisie v konaní o námietkach nájsť na odstránenie prípadných nedostatkov také riešenie, aby nedošlo k zvýhodneniu, resp. poškodeniu niektorého z uchádzačov. Ak sú jednotlivé princípy navzájom poprepájané a ťaţko od seba oddeliteľné, potom moţno konštatovať, ţe ak nedošlo k porušeniu princípu nediskriminácie, t.j. zvýhodneniu niektorého z uchádzačov na úkor druhého, nedošlo ani k netransparentnému konaniu, ktoré by mohlo mať vplyv na výsledok verejnej súťaţe a v danom prípade uţ vôbec nie k porušeniu princípu hospodárnosti a efektívnosti. Vzhľadom na uvedené poţiadavka na opätovné posúdenie porušenia princípu transparentnosti ţalovaným neobstojí. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu ţalovaného dospel k záveru, ţe správne orgány pri rozhodovaní postupovali v súlade s ustanoveniami zákona č. 25/2006 Z.z., vysporiadali sa so všetkými námietkami ţalobcu a preto nie je dôvod na jeho zrušenie podľa § 250j ods. 2 O.s.p. Najvyšší súd SR s poukazom na vyššie uvedené závery posúdil námietky ţalovaného v odvolaní proti rozsudku krajského súdu ako dôvodné a vychádzajúc z uvedených skutočností podľa § 220 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a ţalobu ţalobcu zamietol, keďţe ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v súlade so zákonom. 13 3Sţf/123/2013 O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi trovy konania na náhradu nepriznal, keďţe v konaní nebol úspešný. Ţalovanému a účastníkom konania 1/, 2/ náhrada trov konania neprináleţí. Najvyšší súd rozhodol v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
- novembra 2014 JUDr. Gabriela G E R D O V Á predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková