4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZVO“) zamietol jeho námietky proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v uţšej súťaţi na predmet zákazky „Rekonštrukcia a modernizácia Malej scény Štátneho divadla v Košiciach“, vyhlásenej verejným obstarávateľom (Ministerstvo kultúry SR) vo Vestníku verejného obstarávania č. 237/2011 zo dňa 07.12.2011 z dôvodu, ţe kontrolovaný vyuţil zákonnú moţnosť obmedzenia počtu záujemcov, ktorých vyzve na predloţenie ponuky. 2 3Sţf/117/2013 Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, ţe Ministerstvo kultúry SR ako verejný obstarávateľ vyhlásilo
4 písm. a/ v spojení s § 91 ZVO uţšiu súťaţ na predmet zákazky „Rekonštrukcia a modernizácia Malej scény Štátneho divadla v Košiciach“ vo Vestníku verejného obstarávania č. 237/2011 dňa 07.12.2011 pod značkou 10566-MUP. V závislosti od typu zadávateľa zákazky a predpokladanej hodnoty zákazky ide o podlimitnú zákazku. Ţalobca ako záujemca podal ţiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným v oznámení v uţšej súťaţi
2 písm. a/ ZVO, ktorú obstarávateľ zamietol a preto ţalobca následne podal ţalovanému námietky, o ktorých rozhodol napadnutým rozhodnutím ţalovaný tak, ţe ich zamietol. Ţalobca v súvislosti s kritériami na výber obmedzeného počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloţenie ponuky, uvedenými v bode IV. 1.2. oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uviedol, ţe obstarávateľ kladie vyšší dôraz finančnému objemu zrealizovaných stavebných prác na úkor počtu týchto prác. Nadradenie finančného objemu (s bodovým hodnotením 70) nad počet zrealizovaných prác – kvalifikovaných referencií (s bodovým hodnotením 30) je
jeho názoru diskriminačné, škodiace transparentnému výberu vhodného záujemcu a v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania. Ţalobca zároveň uviedol, ţe jasnosť a zrozumiteľnosť stanovených kritérií a pravidiel ich vyhodnotenia nerozporuje. Ţiadal, aby ţalovaný nariadil obstarávateľovi zrušiť diskriminačné podmienky účasti nastavením bodového hodnotenia v súlade s princípom nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania (50/50). Krajský súd citoval ustanovenia §§ 9, 24, 32 a § 52 zákona o verejnom obstarávaní, bod II.2.1, III.2.
6 ZVO minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti (napr. vyţaduje, aby uchádzač preukázal určitý objem vykonaných stavebných prác). Účelom stanovenia a hodnotenia kritérií pre výber obmedzeného počtu záujemcov v uţšej súťaţi je z okruhu záujemcov (ktorí preukázali splnenie podmienok účasti hodnotením kritérií, ktoré sa viaţu napr. na status a spôsobilosť záujemcov) vyselektovať záujemcov, ktorí dosahujú najvyššie bodové ohodnotenie a ktorí budú následne vyzvaní na predloţenie ponuky. V danom prípade verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania legitímnym spôsobom určil, ţe uplatňuje obmedzenie počtu záujemcov. V bode IV. 1.2. určil ich počet na 10 a zároveň určil objektívne kritériá na výber obmedzeného počtu záujemcov. Je zrejmé, ţe obmedzovanie počtu záujemcov
ZVO nemôţe byť svojvoľnou činnosťou obstarávateľa, ale naopak, ten je povinný postupovať v súlade so základnými zásadami (princípmi) stanovenými v § 9 ods. 4 ZVO a stanoviť objektívne kritériá, na základe ktorých bude pri obmedzovaní počtu záujemcov postupovať. Základnou podmienkou moţnosti obmedziť počet záujemcov je, aby to verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uviedol v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania s tým, ţe cieľom je vylúčenie svojvoľného subjektívneho obmedzovania počtu záujemcov, ktoré vţdy môţe viesť k diskriminácii niektorých záujemcov. Objektívny výber pre obmedzovanie počtu záujemcov musí byť stanovený s ohľadom na povahu, rozsah a zloţitosť predmetu plnenia verejnej zákazky. Uvedené znamená, ţe obstarávateľ môţe obmedzovať počet záujemcov len s odkazom na splnenie, nesplnenie alebo horšie splnenie takých kategórií a skutočností, ktoré nezakladajú nerovnosť dodávateľov, ktoré nie sú voči niektorým dodávateľom diskriminačné 3 3Sţf/117/2013 a ktoré nie sú stanovené tak, ţe by to spôsobovalo úplnú alebo čiastočnú netransparentnosť verejného obstarávania. Objektívne kritériá pre výber musia tieţ zodpovedať niektorému z ekonomických alebo finančných kvalifikačných predpokladov alebo technických kvalifikačných predpokladov, ktoré verejný obstarávateľ poţadoval. Zásadne však platí, ţe kritéria pre obmedzovanie počtu záujemcov nemôţu byť totoţné s hodnotiacimi kritériami, nakoľko týmito sú posudzované aţ samotné ponuky, ktoré však v okamihu obmedzovania počtu záujemcov ešte nie sú k dispozícii. Vo všeobecnosti moţno uviesť, ţe obstarávateľ môţe vyuţiť doklady preukazujúce splnenie kvalifikácie záujemcov ako podklad pre rozhodnutie o obmedzení ich počtu. Kritérium obmedzenia záujemcov môţe byť v podobe prísnejšieho poţiadavku na preukázanie technickej alebo finančnej a ekonomickej spôsobilosti. Pripustiť moţno aj výber takých záujemcov, ktorí majú s obdobnými zákazkami väčšie skúsenosti, alebo ktorí majú k vykonaniu zákazky napr. vlastné technické vybavenie. Ak teda verejný obstarávateľ pri preukázaní technickej alebo odbornej spôsobilosti poţadoval predloţiť zoznam stavebných prác týkajúcich sa rovnakého alebo podobného charakteru ako predmet zákazky, realizovaných za predchádzajúcich 5 rokov, doplnený potvrdeniami o uspokojivom vykonaní stavebných prác s minimálnou celkovou zmluvnou cenou 350 000,- EUR bez DPH za kaţdú stavbu, a v bode IV. 1.2. pri obmedzení počtu záujemcov stanovil kritériá jednak finančného objemu vyjadreného súčtom celkových zmluvných cien (kritérium č. 1 s maximálnym počtom bodov 70) a počtu potvrdení o vykonaní stavebných prác s minimálnou celkovou zmluvnou cenou 350 000,- EUR bez DPH za kaţdú referenciu (kritérium č. 2 s maximálnym počtom bodov 30), postupoval v súlade so zákonom. Krajský súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe účelom stanovenia kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov v uţšej súťaţi je objektívny výber tých záujemcov, ktorí majú najväčšie skúsenosti s realizáciou rovnakého alebo podobného predmetu zákazky, t.j. v konkrétnom prípade výber záujemcov, ktorí vykonávali zákazky zahrňujúce všetky alebo niektoré z obstarávaných činností a sú z posudzovaného okruhu záujemcov najspôsobilejší realizovať predmet zákazky. Obstarávateľ môţe pouţiť k obmedzeniu len kritériá, ktoré zodpovedajú jednému či viacerým kvalifikačným predpokladom, ktoré zároveň uviedol ako svoju poţiadavku na preukázanie kvalifikácie v oznámení o verejnom obstarávaní a pre obmedzenie inú kvalifikačnú poţiadavku, neţ ktorú poţadoval od záujemcov za účelom overenia splnenia kvalifikácie, nemôţe pouţiť. Pokiaľ ide o súlad kritérií pouţitých obstarávateľom pre obmedzenie počtu záujemcov, je treba
krajského súdu vyzdvihnúť najmä poţiadavku na ich nediskriminačný charakter. Do ZVO boli prebraté viaceré právne záväzné akty Európskej únie (zoznam týchto aktov je v prílohe č. 7 k zákonu), pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú na vnútroštátnej úrovni priamy účinok, ale členské štáty EÚ majú povinnosť zásadám a princípom, ktoré sú v smerniciach obsiahnuté prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a prostredníctvom nej a jej aplikácie dosiahnuť cieľov vyjadrených v smerniciach. Ustanovenie § 9 ods. 4 ZVO je kľúčové pre postup obstarávateľa, ktorého základnou povinnosťou pri zadávaní zákaziek je uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí dodrţiavať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie a jej podstatou je pravidlo, ţe ţiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem diskriminácia nie je definovaný pre účely 4 3Sţf/117/2013 verejného obstarávania, zákon ho nijako nevymedzuje a ani nepodáva bliţší návod pre jeho interpretáciu. Prax tieţ ukázala, ţe výklad tohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte predpisov z oblasti ochrany hospodárskej súťaţe, nakoľko práve do tejto oblasti právo verejného obstarávania svojou povahou patrí (keďţe cieľom zákona je aj zabezpečenie spravodlivej a otvorenej súťaţe o verejné zákazky). V priamo aplikovateľnom predpise – ZFEÚ (článku 102, predtým článku 82 Zmluvy ES) je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom (porovnateľnom) plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaţi. Aj keď čl. 102 ZFEÚ nedopadá expressis verbis na oblasť verejných zákaziek, moţno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia per analógiám pouţiť i pre túto oblasť. Ide totiţ o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťaţného práva. Kritériá obmedzenia počtu záujemcov teda nemôţu byť a priori diskriminačné. Samotná konštrukcia uţšej súťaţe totiţ určitú diskrimináciu predpokladá, nakoľko tu dochádza k vylúčeniu záujemcov, ktorí, rovnako ako vybraní záujemcovia, samotnú kvalifikáciu (podmienky účasti) spĺňajú. Na druhej strane však nemoţno pripustiť stanovenie takých kritérií, ktoré by viedli k tým najzávaţnejším formám diskriminácie („hard core diskriminácia“), napríklad k diskriminácii zahraničných záujemcov, k diskriminácii
sídla záujemcov a pod. Správne je preto konštatovanie ţalovaného, ţe v danom prípade kritéria uţšieho výberu nemoţno hodnotiť v absolútnom ponímaní, nakoľko v podstate kaţdá podmienka účasti diskriminuje určitý okruh záujemcov, t.j. konkrétne tých, ktorí obstarávateľom stanovenú minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti nedosahujú (napr. výšku obratu, minimálny finančný objem stavebných prác...). Vyselektovanie uţšieho okruhu záujemcov z tých, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, je však základným účelom inštitútu kritéria uţšieho výberu v uţšej súťaţi. Ţalovaný tieţ správne poukázal na moţnú eventualitu, ţe ak by si obstarávateľ v rámci uţšej súťaţe stanovil len jedno kritérium, a to finančný objem realizovaných zákaziek (v danom prípade ako kritérium č. 1), v takom prípade by objektívne na základe tohto jediného kritéria uţšieho výberu vyselektoval z okruhu uchádzačov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, minimálne 10 záujemcov s najvyšším finančným objemom zákaziek zrealizovaných za predchádzajúcich 5 rokov. Práve stanovením dvoch kritérií bolo zabezpečené, aby nedochádzalo k zvýhodňovaniu alebo diskriminácii niektorých záujemcov a to tých, ktorí realizovali stavebné práce s dôrazom na počet zmlúv, ale zároveň aj tých, ktorí realizovali stavebné práce s dôrazom na objem stavebných prác. Samotné odlišné bodové ohodnotenie týchto dvoch kritérií nemohlo znamenať porušenie princípov stanovených v § 9 ods. 4 ZVO a nebolo obmedzené právo ţalobcu na účasť v uţšej súťaţi, t.j. ţalobcovi nič nebránilo do predmetného postupu zadávania zákazky predloţiť ţiadosť o účasť spolu so zoznamom stavebných prác a údajmi spĺňajúcimi kritéria uţšieho výberu. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a navrhol, aby najvyšší súd konanie
1 písm. c/ O.s.p. prerušil z dôvodu potreby poloţenia predbeţných otázok formulovaných pod bodom 1, 2, 3 na str. 22 odvolania Súdnemu dvoru ES a rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná náhradu trov konania pre nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. V dôvodoch rozsiahleho odvolania zhrnul dôvody rozsudku krajského súdu nasledovne: a)
súdu musia byť kritéria výberu do uţšej súťaţe objektívne s tým, ţe v rámci tejto objektivity by mali zodpovedať aj princípu nediskriminácie (str. 9 Rozsudku), 5 3Sţf/117/2013
súdu nesmie ísť o „hard core diskrimináciu“ (str. 11 ods. 2 Rozsudku),
4 ZVO v zmysle rozhodovacej praxe ţalovaného nepochybne platí, ţe nesmú zvýhodňovať záujemcov s referenciami, ktorí majú vyššie zmluvné ceny na úkor záujemcov, ktorí majú napr. viac zmlúv, avšak s niţšími objemami a naopak (bod 4 nášho vyjadrenia zo dňa 30.05.2013 a napr. rozhodnutie ţalovaného č. 466- 6000/2012-ON/139 zo dňa 25.05.2012). Záver súdu, ktorý pri kritériách výberu obmedzeného počtu záujemcov pripúšťa inú ako „hard core“ diskrimináciu, umoţňuje v tejto fáze obstarávania realizovať diskriminačné praktiky, ktoré ţalovaný nepripúšťa vo fáze stanovenia podmienok účasti (zvýhodňovať záujemcov s referenciami, ktorí majú vyššie zmluvnú ceny na úkor záujemcov, ktorí majú napr. viac zmlúv, avšak s niţšími objemami a naopak), čo nepochybne navádza k masívnemu obchádzaniu a v konečnom dôsledku aj k porušovaniu § 9 ods. 4 ZVO (teda pokiaľ ide o dodrţiavanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie). Názor súdu o prípustnosti inej ako „hard core“ diskriminácie v procese výberu obmedzeného počtu záujemcov do uţšej súťaţe, ako aj názor o prípustnosti uplatnenia iba jedného kritéria výberu obmedzeného počtu záujemcov (finančného objemu zákaziek) nemôţe byť správny. Ak v odôvodnení rozsudku, či uznesenia súdu chýbajú skutočnosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a musí dôjsť k jeho zrušeniu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. marca 1998 sp. zn. 2 Obo 8/98). Zásadnou právnou otázkou v predmetnom súdnom konaní je, či kontrolovaným stanovené odlišné bodové ohodnotenie kritérií výberu obmedzeného počtu záujemcov malo diskriminačný charakter a súd pri riešení tejto otázky dospel k záveru, ţe „odlišné bodové hodnotenie týchto dvoch kritérií vzhľadom na vyššie uvedené nemohlo znamenať porušenie princípov stanovených v § 9 ods. 4 ZVO“ (teda ani princípov nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania), avšak z rozsudku nevyplýva, ţe by poţiadavka na objektivitu kritérií výberu obmedzeného počtu záujemcov do uţšej súťaţe mala znamenať, ţe uplatnený systém bodovania jednotlivých kritérií bol v súlade s § 9 ods. 4 ZVO. Skutočnosť, ţe výber záujemcov na vyzvanie na predloţenie ponuky sa v uţšej súťaţi riadi
výsledkov splnenia stanoveného kritéria výberu nevraví nič o tom, aké váhy sa majú priradiť jednotlivým kritériám, ak sa ich uplatní viac. Súd mal z hľadiska posudzovania dodrţania princípu nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania hodnotiť, či kontrolovaným stanovené 7 3Sţf/117/2013 bodové hodnotenie uplatnených kritérií výberu obmedzeného počtu záujemcov (pomer 70:30) zabezpečovalo výber skutočne iba tých záujemcov, ktorí majú najväčšie potrebné predchádzajúce skúsenosti s realizáciou rovnakého alebo podobného predmetu zákazky. Aţ na základe vyhodnotenia tejto okolnosti mohol dospieť k relevantnému záveru o tom, či dané bodové hodnotenie uvedených kritérií výberu obmedzeného počtu záujemcov bolo alebo nebolo v súlade s § 9 ods. 4 ZVO. Záver ţalovaného v otázke prípustnosti stanoveného bodového hodnotenia povaţoval ţalobca vo svojej ţalobe za arbitrárny s tým, ţe predstavuje prejav svojvôle ţalovaného pri výklade a aplikácii ZVO. Keďţe sa táto námietka týkala posúdenia rozhodujúce právnej otázky mal sa s ňou súd relevantne vysporiadať. Súd síce uviedol na akých princípoch majú byť formulované kritériá výberu obmedzeného počtu záujemcov do uţšej súťaţe, avšak v rozsudku nie je konštatované a ani odôvodnené, či kritériá výberu určené kontrolovaným zodpovedali základným princípom. Je neprípustné, aby súd v jednom a tom istom rozsudku tvrdil, ţe kritériá uţšieho výberu nemajú zakladať nerovnosť dodávateľov a ktoré nie sú voči niektorým dodávateľom diskriminačné a zároveň tvrdil, ţe tieto kritériá môţu do istej miery byť (resp. sú) diskriminačné. Takéto odôvodnenie rozsudku je zmätočné a nepreskúmateľné. Ţalobca a pribratý účastník sa k odvolaniu ţalovaného nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok krajského súdu a v rámci odvolacieho konania skúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného a konanie mu prechádzajúce najmä z pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného, ktorý
4 zákona č. 25/2006 Z.z. s konečnou platnosťou rozhodol o zamietnutí námietok ţalobcu, ktorými namietal zákonnosť verejného obstarávania vyhláseného obstarávateľom – Ministerstvo kultúry SR na predmet zákazky: „Rekonštrukcia a modernizácia Malej scény Štátneho divadla v Košiciach“. Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) upravujúcej „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - §§ 247 a nasl. O.s.p. je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho 8 3Sţf/117/2013 orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako ho podrobne uviedol v napadnutom rozsudku krajský súd, jeho dôvody povaţuje za úplné, a presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.), reagujúce na všetky námietky ţalobcu.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, vo svojom odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 ústavy).
čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, ţe výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Poţiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťaţisko činnosti správneho súdnictva, pretoţe dikcia zákona nemôţe byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, ţe súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tieţ v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. 9 3Sţf/117/2013 Odvolací súd v danej veci zistil, ţe spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného medzi účastníkmi konania spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej úpravy ustanovujúcej zákonné podmienky v obmedzení počtu záujemcov, uplatňovaní princípu rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov v kontinuálnej súvislosti na zákonnosť procesu verejného obstarávania na predmetnú zákazku. Účelom zákona o verejnom obstarávaní je upraviť zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní (§ 1 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z.).
4 ZVO č. 25/2006 Z.z., pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky, a to najmenej na 10 a najviac na 20, tak aby umožnil hospodársku súťaž (§ 52 ods. 1 cit. zákona).
2 zákona o verejnom obstarávaní, v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania verejný obstarávateľ určí najmä
5, 6, 7, zákona o verejnom obstarávaní .... Účastníkmi konania sú navrhovateľ a kontrolovaný. Konanie o námietkach je začaté dňom doručenia námietok úradu. Najvyšší súd konštatuje, ţe ide o obdobnú vec, ktorá bola predmetom konania pred odvolacím súdom (v konaní toho istého senátu vedenom pod sp. zn. 3Sţf/120/2013), a v ktorom rovnako ako v tejto veci (sp. zn. 3Sţf/119/2013) žalobca i žalovaný je totožný. Je potrebné zdôrazniť, ţe povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p.,
ktorého ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. Na základe citovaného ustanovenia senát najvyššieho súdu poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/120/2013 zo dňa 06. októbra 2014, s ktorými sa v plnom rozsahu stotoţňuje a zároveň v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7 O.s.p. uvádza text jeho odôvodnenia nasledovne: 10 3Sţf/117/2013 „Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že spor medzi účastníkmi konania spočíva vo výklade ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z., ktorý umožňuje verejnému obstarávateľovi obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky. Žalobca spornou urobil právnu otázku, či i v procese obmedzenia počtu záujemcov sa uplatňujú základné princípy pri zadávaní zákaziek, a to najmä princíp rovnakého zaobchádzania a princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a princíp transparentnosti (§ 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z.). Senát najvyššieho súdu potvrdzuje, že zmienené princípy rovnakého zaobchádzania a princíp nediskriminácie sa uplatňujú i v procese obmedzenia počtu záujemcov. Rozhodujúce je však správne určenie medzí a limitov uplatnenia týchto princípov. Ustanovenie § 9 ods.4 zákona č. 25/2006 Z.z. kogentne vymedzuje princípy pri zadávaní zákaziek a neustanovuje hierarchiu jednotlivých princípov. Sú rovnocenné a navzájom sa obmedzujú. Vymenované princípy musia byť pri aplikácii ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. vo vzájomnej rovnováhe. Vymenované princípy nachádzajú svoje vyjadrenie v explicitných ustanovenia zákona.
1 zákona č. 25/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia súťaže verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky, a to najmenej na 10 a najviac na 20 tak, aby umožnil hospodársku súťaž. Explicitné oprávnenie verejného obstarávateľa obmedziť počet uchádzačov je prejavom princípov hospodárnosti a efektívnosti. Zákon explicitne ustanovuje, že počet záujemcov možno obmedziť. Princípy rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie v tomto prípade nachádzajú svoje vyjadrenie v druhej časti ustanovenia, kde sa stanovuje minimálny počet uchádzačov, najmenej 10, aby umožnil hospodársku súťaž. Uvedené princípy znamenajú, že v rámci obmedzeného počtu uchádzačov nie je prípustné, aby jednotliví uchádzači mali stanovené rozdielne podmienky. To v danom prípade naplnené nebolo. Aplikácia princípov vždy vyžaduje použitie správnej úvahy u aplikujúceho správneho orgánu. V prípade súdneho preskúmavania rozhodnutí vydaných na základe povoľnej správnej úvahy sa uplatňuje ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p. „Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia“. Senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že správna úvaha komisie úradu v napadnutom rozhodnutí nevybočila z medzi a hľadísk ustanovených zákonom. V konaní bolo preukázané, že ani jedno z dvoch kritérií pre obmedzenie počtu uchádzačov nebolo a priori diskriminačné. Túto skutočnosť nespochybňoval ani žalobca. Záver senátu je, že stanovenie pomeru medzi kritériami (ktoré samy o sebe netrpia znakmi diskriminácie) nie je spôsobilé pre vznik diskriminácie. Správny je preto záver komisie úradu, že v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a aj s princípmi je aj v prípade stanovenia bodového hodnotenia v pomeru 30/70, t.j. tak ako stanovil kontrolovaný. Komisia úradu správne uviedla v súlade s princípmi hospodárnosti a efektivity, že aj keby kontrolovaný stanovil rovnomerné bodové hodnotenie kritérií v pomere 50/50, môže nastať situácia, kedy viacerí záujemcovia by mali rovnaký počet bodov a teda 11 3Sţf/117/2013 kontrolovaný by musel znova pristúpiť k zvýhodneniu jedného z dvoch kritérií a musel by určiť, ktorému kritériu dáva väčšiu váhu a ktoré je teda dôležitejšie“. Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne ako krajský súd povaţuje preskúmavané rozhodnutie ţalovaného za súladné zo zákonom a dostatočne odôvodnené na to, aby dalo ţalobcovi odpoveď na skutkové a právne významné otázky a to všetko v medziach zákona č. 25/2006 Z.z., ktorého účelom je upraviť postup zadávania zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie sluţieb, súťaţ návrhov a správu vo verejnom obstarávaní. O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretoţe v konaní nebol úspešný. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 25. novembra 2014 JUDr. Gabriela G E R D O V Á predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.