Najvyšší súd Slovenskej republiky 4Sžd/5/2013 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci ţalobcu: Ing. M. Č., Ľ., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava), vo veci preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. KRPZ-P-29/BA-KDI21-2012 zo dňa
- februára 2012, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/125/2012-28 zo dňa
- júna 2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/125/2012-28 zo dňa
- júna 2013 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 2 4Sžd/5/2013 O d ô v o d n e n i e : I . K o n a n i e p r e d s p r á v n y m i o r g á n m i Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Bratislave IV. zo dňa
- decembra 2011 č. ORP-P-1168/IV-DI-BCP-2011 rozkazom o uloţení sankcie za priestupok, uznal ţalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZoP), na tom skutkovom základe, ţe dňa
- decembra 2011 v čase o 13,10 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky Kia Pride na ceste II/574 v obci Diviacka Nová Ves, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru, ktorá pri kontrole zistila, ţe v povinnej výbave vozidla je lekárnička po expiračnej dobe. Uvedené konanie prvostupňový správny orgán vyhodnotil ako porušenie § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba ZCP) s poukázaním na § 3 ods. 2 vyhlášky č. 143/2009 Z. z. Ministerstva zdravotníctva SR, za čo mu bola uloţená pokuta vo výške 60 Eur. Proti tomuto rozkazu podal ţalobca odpor, ktorý ţalovaný povaţoval za oneskorene podaný a listom - upovedomením č. KRPZ-P-29/BA-KDI21-2012 zo dňa
- februára 2012 mu toto zistenie oznámil, s tým, ţe odpor nepovaţuje za riadny opravný prostriedok, napriek tomu však vec preskúmal, avšak nezistil dôvody pre obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V oznámení ţalovaný zároveň uviedol, ţe spáchanie skutku ţalobcom dostatočne odôvodňuje prijatý záver, ţe skutok sa stal spôsobom opísaným v prvostupňovom rozhodnutí a ţe prvostupňový správny orgán odôvodnene a správne aplikoval § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní. Ďalej ţalovaný v upovedomení uzatvoril, ţe ide o právnu fikciu, teda ţe za podmienok ustanovených v zákone, sa zásielka povaţuje za doručenú, aj keď v skutočnosti to tak nie je. Podľa doručenky, ktorá sa správnemu orgánu prvého stupňa vrátila vyplýva, ţe dňa
- januára 2012 bol vykonaný doručovateľom neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, dňa
- januára 2012 bolo vykonané opakované doručenie, avšak bezvýsledne, preto doručovateľ písomnosť uloţil
- januára 2012 na pošte a adresáta o tom upovedomil. 3 4Sžd/5/2013 Keďţe si ţalobca do 3 dní od doručenia písomnosť nevyzdvihol, správny orgán prvého stupňa správne povaţoval za deň doručenia posledný deň tejto 3-dňovej lehoty, t.j.
- januára
- Napriek skutočnosti, ţe ţalobca si prevzal písomnosť na pošte aţ
- januára 2012, ţalovaný trvá na svojom stanovisku, ţe odpor podaný ţalobcom dňa
- februára 2012 bol podaný oneskorene, nakoľko posledný deň na podanie odvolania bol
- januára
- II. Konanie pre krajským súdom Ţalobca napadol oznámenie ţalovaného zo dňa
- februára 2012 ţalobou, v ktorej uviedol, ţe „upovedomenie“ ţalovaného zo dňa
- februára 2012 povaţuje za rozhodnutie a keďţe prvostupňové rozhodnutie prevzal na pošte dňa
- januára 2012 a odpor podal
- februára 2012, teda po 12 dňoch, nemohlo prvostupňové správne rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť
- januára
- Krajský súd v Bratislave ţalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok odôvodnil tým, ţe povaţoval upovedomenie ţalovaného za rozhodnutie. Prvostupňové správne rozhodnutie bolo ţalobcovi doručované do vlastných rúk prostredníctvom Slovenskej pošty, pričom prvý pokus o doručenie sa mal uskutočniť dňa
- januára 2012 a druhý pokus dňa
- januára 2012, následne v ten istý deň bola zásielka uloţená na pošte. Ţalobca však prvostupňové rozhodnutie fyzicky prevzal aţ
- januára
- Ako bolo povedané vyššie, doručovanie zásielok v správnom konaní upravuje § 24 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloţí písomnosť na pošte a adresáta o tom upovedomí. Ak si tento nevyzdvihne písomnosť do 3 dní od uloţenia, posledný deň tejto lehoty sa povaţuje za deň doručenia. Na uplatnenie fikcie doručenia podľa vyššie citovaného ustanovenia musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: 1/ adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk nebol zastihnutý, v mieste doručenia sa zdrţiava, 4 4Sžd/5/2013 2/ doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomil, ţe písomnosť príde doručiť v určený deň a hodinu, 3/ nový pokus o doručenie zostal bezvýsledný. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť, musí rešpektovať všetky náleţitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náleţitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. Základným predpokladom náhradného doručenia podľa § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní je skutočnosť, ţe adresát nebol zastihnutý na adrese doručenia, hoci sa na tejto adrese v čase doručenia zdrţiava. Pokiaľ ale ţalobca zásielku reálne prevzal, nie je moţné podľa názoru krajského súdu aplikovať fikciu doručenia (tretia veta § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní). Toto ustanovenie je podľa názoru súdu moţné aplikovať len za situácie, ak účastník konania zásielku neprevzal. III. Odvolanie a vyjadrenie k nemu Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalovaný a domáhal sa jeho zmeny a zamietnutia ţaloby ţalobcu. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
- januára 2011 č. 5Sţo/256/2010, 5Sţo/5/2011, 5Ndz/2/
- Z nich podľa ţalovaného vyplýva, ţe v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe písomnosť príde znovu doručiť v určený čas a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloţí písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloţenia, posledný deň tejto lehoty sa povaţuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uloţení nedozvedel. Citované ustanovenie upravuje spôsob tzv. náhradného doručenia. Ide o právnu fikciu, ţe za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka povaţuje za doručenú, aj keď v skutočnosti to tak nie je. Takýmto spôsobom moţno písomnosť doručiť len za predpokladu, ţe sa adresát v mieste doručenia zdrţiava, avšak nebol zastihnutý. Ak sa adresát v meste doručenia nezdrţiava z akýchkoľvek dôvodov, zásielku treba vrátiť ako nedoručiteľnú. Trojdňová lehota je zákonná lehota, ktorú správny orgán nemôţe predĺţiť. Podľa doručenky - doručenie do vlastných rúk, opakované doručenie, ktorá sa správnemu orgánu I. stupňa vrátila vyplýva, ţe dňa 03.01.2012 bol vykonaný doručovateľom neúspešný 5 4Sžd/5/2013 pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, dňa
- januára 2012 bolo vykonané opakované doručenie, avšak bezvýsledne, preto doručovateľ písomnosť uloţil dňa
- januára 2012 na pošte a vhodným spôsobom o tom adresáta upovedomil. Keďţe si ţalobca do troch dní od uloţenia písomnosť nevyzdvihol, správny orgán I. stupňa správne povaţoval za deň doručenia posledný deň tejto trojdňovej lehoty, t.j.
- januára 2012, aj napriek skutočnosti, ţe si ţalobca prevzal písomnosť na pošte osobne aţ
- januára
- S poukazom na uvedené, ţalovaný trvá na svojom stanovisku, ţe odpor podaný ţalobcom dňa
- februára 2012 bol podaný oneskorene, nakoľko posledný deň na podanie odvolania bol deň
- januára
- Podľa názoru ţalovaného, ak boli splnené podmienky doručovania a fikcia doručenia uloţením zásielky na pošte, nemôţe byť list – upovedomenie zo dňa
- februára 2012 rozhodnutím. Vzhľadom na to, ţe podľa ustálenej judikatúry musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť aţ po povinnom vyuţití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní a v tomto prípade sa tak nestalo, ţaloba proti listu ţalovaného nie je ţalobou proti rozhodnutiu a navrhol zmeniť prvostupňový rozsudok tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, ţe ak by ţalovaný bol úspešný, a ak by súd rozhodol, ţe rozhodnutie správneho orgánu je právoplatné po 3 dňoch od uloţenia na pošte, povaţoval by to za porušenie svojich ústavných práv na spravodlivý súdny proces. Znamenalo by to, ţe ţiadny priestupca nesmie ísť na dovolenku na viac ako 3 dni a musí byť doma, aby mohol prevziať poštovú zásielku od orgánov PZ SR. Inak sa nedá podľa ţalobcu proti rozhodnutiu brániť, aj keby bolo akokoľvek nespravodlivé, alebo chybné. IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súď') ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP v rozsahu odvolacích dôvodov postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP)- Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s OSP podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie 6 4Sžd/5/2013 (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 2501 ods. 2 OSP) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, ţe podanie odvolania nebolo dôvodné a preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu, ktorým tento zrušil rozhodnutie ţalovaného zo dňa
- februára 2012 a vrátil mu vec na ďalšie konanie s tým, ţe úlohou správneho orgánu bude znovu posúdiť odvolanie ţalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu o priestupku (ktoré bolo podané včas) a rozhodnúť o ňom. Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vychádzať z toho, ţe pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je podstatné, či oznámenie (list) ţalovaného bol vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu zákonom a či takýmto oznámením (listom) správny orgán autoritatívne zasiahol do právnej sféry ţalobcu a či svojim charakterom je spôsobilé vyvolať ním poţadované účinky, t.j. vynútiť si splnenie uloţenej povinnosti a nepochybne tak citeľne zasiahnuť do ţalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle § 244 ods. 3 OSP predpokladom pre jeho preskúmateľnosť súdom. V danom prípade tomu tak bolo, pretoţe list ţalovaného zo
- februára 2012, konštatujúc oneskorené podanie odporu proti rozkazu o uloţení sankcie za priestupok zasiahol do práva ţalobcu na spravodlivý súdny proces, tým, ţe riadne nepreskúmal splnenie všetkých zákonných podmienok na doručovanie zásielok do vlastných rúk. Úlohou v tomto konaní bolo teda taktieţ posúdiť, či bol dodrţaný zákonný rámec pre doručovanie písomností určených do vlastných rúk v rámci priestupkového konania. Tento je upravený predovšetkým v ustanovení § 24 ods. 2 SP, v zmysle ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloţí písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloţenia, posledný deň tejto lehoty sa povaţuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uloţení nedozvedel. 7 4Sžd/5/2013 Citované zákonné ustanovenie zakotvuje inštitút tzv. „náhradného doručenia do vlastných rúk". Predpokladom takéhoto postupu je však skutočnosť, ţe adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje a zároveň zanechanie dvoch upovedomení, z ktorých prvé upovedomenie je pokusom o ďalšie osobné doručenie a druhé upovedomenie je oznámením o uloţení zásielky. Oznámenie o ďalšom osobnom doručení musí obsahovať deň a hodinu opakovaného doručenia. Obe upovedomenia sa vykonajú vhodným spôsobom. Predpokladom však je skutočnosť, ţe adresát sa môţe k písomnosti dostať obvyklým spôsobom. V takom prípade, pokiaľ si adresát zásielku do troch dní od jej uloţenia nevyzdvihne, posledný deň tejto lehoty sa povaţuje za deň doručenia, a to aj za predpokladu, ţe sa adresát o uloţení svojej zásielky nedozvedel. Odvolací súd opätovne poukazuje na svoj uţ skôr vyslovený právny názor v uznesení sp. zn. 1Sţd/10/2012 zo dňa
- júna 2012, ktorý sa zhoduje s názorom vysloveným aj v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu (uznesenie sp. zn. 4Cdo/199/2010 zo dňa
- februára 2012 a 2Cdo/6/2012 zo dňa
- januára 2012), podľa ktorého je podstatnou podmienkou pri aplikácii náhradného doručenia skutočnosť, ţe „...adresát sa v dobe doručenia (t. j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom." Skutočnosti týkajúce sa doručenia zásielky, teda miesto, deň a spôsob doručenia - sa preukazujú doručenkou, ktorá má vlastne zachytávať postup pri doručení, vrátane údajov vyţadovaných ustanovením § 24 ods. 2 SP. Tieto údaje však môţu byť osvedčené len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené a teda pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, ţe sa adresát v mieste doručenia zdrţoval, nemoţno dôjsť k záveru, ţe takouto doručenkou bolo osvedčené, či táto zákonná podmienka náhradného doručenia bola splnená. Nie je však povinnosťou účastníka navrhovať dôkazy na preukázanie tvrdenia, ţe sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdrţoval a to z dôvodu, ţe nie je jeho povinnosťou preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Podľa názoru odvolacieho súdu riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej listiny. Avšak pokiaľ doručenka nie je „riadne vyhotovená", teda pokiaľ z nej nemoţno bez všetkých pochybností zistiť údaje poţadované zákonom pre aplikáciu náhradného doručenia, nemoţno ju povaţovať za verejnú listinu a nemoţno ani údaje v nej chápať ako nespochybniteľné a pravdivé. 8 4Sžd/5/2013 V konaní ţalobca od počiatku spochybňoval proces doručovania, keď tvrdil, ţe nebolo preukázané, či sa v čase doručovania na uvedenej adrese zdrţiaval a tieţ ţe bolo uskutočnené druhé doručenie
- januára
- Keďţe sa na doručenke nenachádzala predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdrţuje", nemohla tým byť osvedčená táto skutočnosť a preto nemoţno dospieť k záveru o tom, ţe k doručeniu prvostupňového rozhodnutia došlo v súlade s § 24 ods. 2 SP. Záver krajského súdu konštatujúci, ţe „pokiaľ ale ţalobca zásielku reálne prevzal, nie je moţné podľa názoru krajského súdu aplikovať fikciu doručenia (tretia veta § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní). Toto ustanovenie je podľa názoru súdu moţné aplikovať len za situácie, ak účastník konania zásielku neprevzal,“ si odvolací súd celkom neosvojil, pretoţe sa prieči účelu uvedeného inštitútu, avšak vzhľadom na to, ţe výrok napadnutého rozsudku povaţoval odvolací súd za zákonný a správny, stotoţnil sa s ním, aj keď z pozmenených - iných dôvodov. Inštitút náhradného doručovania moţno pouţiť aj v prípade ak k prevzatiu zásielky dôjde účelovo neskôr, avšak musí byť doručenkou alebo inou listinou preukázané, ţe adresát, hoci sa v mieste doručovania zdrţiaval zásielku zámerne ani na prvý, ani na druhý pokus neprevzal. V danom prípade tomu tak nie je a z administratívneho spisu (z doručenky na č. l. 17) nevyplýva jednoznačné zistenie, ţe zásielka bola uloţená preto, ţe ani pri druhom pokuse o doručenie ju adresát neprevzal, hoci inak sa v mieste doručenia obvykle zdrţiaval. Doručovanie zásielky určenej do vlastných rúk v správnom konaní sa musí riadiť výlučne príslušnými zákonnými ustanoveniami. Nemoţno prispôsobiť kogentné zákonné ustanovenie momentálnej situácii, kedy sú na doručovanie poštou pouţívané obálky neobsahujúce uvedenú predtlač a teda kedy nemoţno s istotou povaţovať všetky údaje uvedené na doručenke za preukázané a osvedčené. Tento nedostatok nemoţno v ţiadnom prípade obísť a pouţiť ho v neprospech adresáta zásielky - účastníka správneho konania. Z týchto dôvodov bol správny záver krajského súdu o tom, ţe k prevzatiu prvostupňového správneho rozhodnutia došlo ţalobcom aţ dňa
- januára 2012, kedy si fyzicky toto rozhodnutie prevzal a následne aj o včasnom podaní odvolania ţalobcom (podaním odvolania na pošte 12 deň odvolacej lehoty). Odvolacie námietky ţalovaného neboli podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 219 OSP potvrdil. 9 4Sžd/5/2013 O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a § 250k ods. 1, veta druhá OSP tak, ţe v odvolacom konaní úspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretoţe tento si ch neuplatnil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa
- januára 2015 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová