50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), pričom podkladom pre vydanie jeho rozhodnutia bola Urbanistická štúdia „R. – západ“, ktorá bola uznesením č. 80/2007 – Msz zo dňa 26.6.2007 vzatá na vedomie, a bolo preukázané, ţe umiestnenie stavby je v súlade s touto urbanistickou štúdiou, ktorá bola aj
neho dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia. Námietky ţalobcov ohľadne nezohľadnenia uţ vybudovanej kanalizácie Zdruţením „V.“ o mierke vypracovania koordinačného výkresu a jeho vypracovania neoprávnenou osobou, o umiestnení I. S. bez ohľadu na ochranné pásma a o nemoţnosti upustenia od miestneho zisťovania, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné, dôvodiac tým, ţe ţalobcovia nepredloţili v správnom konaní ţiadne stavebné povolenie ohľadne budovania kanalizácie v rokoch 1999-2001 Zdruţením „V.“, preto sa
jeho názoru správne orgány nemohli k týmto stavebným povoleniam vyjadrovať resp. brať ich v úvahu. Koordinačný výkres povaţoval aj krajský súd za dostatočný, pretoţe I. S. pre individuálnu bytovú výstavbu sú stavbou líniovou, a takýto situačný výkres je pre vydanie rozhodnutia postačujúci; Ing. A. B. je odborne spôsobilou osobou na vypracovanie projektovej dokumentácie a v súvislosti s povinnosťou predloţiť situačný výkres v dvoch vyhotoveniach nebolo moţné ho pre počet účastníkov zaslať kaţdému jednotlivo. Čo sa týka nerešpektovania ochranných pásiem, krajský súd uviedol, ţe všetci správcovia a vlastníci I. S. zaslali svoje stanoviská, v ktorých bolo ich povinnosťou posúdiť umiestnenie týchto S. aj s ohľadom na ochranné pásma, pričom z grafických príloh o umiestnení stavby vyplýva, ţe bude výlučne na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa. Záverom krajský súd konštatoval, ţe stavebný úrad mohol rozhodnúť bez miestneho zisťovania (ústneho pojednávania), nakoľko pre dané územie je spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, uţ spomínaná urbanistická štúdia. Uzavrel, ţe rozhodnutie a postup ţalovaného bol v súlade so stavebným zákonom a správnym poriadkom, preto ţalobu
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol. O trovách konania rozhodol
1 O.s.p. a účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobcovia neboli úspešní a ţalovaný nemá zo zákona právo na ich náhradu a účastníkovi Ing. Š. H. ţiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote ţalobcovia odvolanie navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe zruší ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie pre jeho nezákonnosť spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci, v nedostatočnom zistení skutkového stavu a v inej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, a súčasne, aby priznal ţalobcom náhradu trov konania. Trvajúc na svojej argumentácii uvedenej v ţalobe uviedli, ţe s ohľadom na to, ţe krajský súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú, povaţovali napadnutý rozsudok za nesprávny, (najmä z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu vád konania uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., z dôvodu inej vady, ktorá mohla mať 3 6Sžo/214/2010 za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu veci). Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol ţalobou napadnuté rozhodnutie ponechať v platnosti a odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť stotoţňujúc sa s ním vrátane jeho odôvodnenia. Poukázal na to, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie je právoplatné a je podkladom pre vydanie stavebného povolenia a stavebník Š. H. poţiadal na stavbu I. S. o vydanie príslušných stavebných povolení a to: - na stavbu zahusťovacej transformácie, VN 22 KV prípojka na NN rozvody vydané všeobecným stavebným úradom Mesta Banská Bystrica č. RV- 53216/2008/PM zo dňa 3.3.2009, právoplatné 7.4.2009, - na stavbu daţďovej a splaškovej kanalizácie a vodovodu vydané špeciálnym stavebným úradom Obvodným úradom ţivotného prostredia v Banskej Bystrici č. 2008/02635/HP zo dňa 14.10.2008, právoplatné 15.10.2008. Zdôraznil, ţe uvedené stavebné povolenia sú právoplatné a vykonateľné a stavby I. S. sú v tomto čase v realizácii a pred dokončením. Zastával názor, ţe prípadné zrušenie ţalobou napadnutého rozhodnutia by nemalo uţ na samotnú vec ţiadny vplyv, pretoţe stavby sú povolené a v realizácii. Ţalovaný by v prípadnom novom odvolacom konaní musel konanie zastaviť, pretoţe realizovaním stavby uţ odpadol dôvod územného konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nemoţno priznať úspech. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie ţalobcu zamietol, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami, uvedenými v ţalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného.
názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách na vec sa vťahujúcich právnych noriem a ich rozhodnutia moţno povaţovať za skutkovo správne a v súlade so zákonom, 4 6Sžo/214/2010 z ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v danej veci skutkovo a právne správne, keď ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov ţalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu, povaţujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Konkrétne tvrdenie ţalobcov o ukrátení na ich subjektívnych právach treba v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. povaţovať za osobitnú náleţitosť ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Ţalobcovia v ţalobe neuviedli ţiadne subjektívne práva, ktoré napadnutým rozhodnutím boli dotknuté resp. mohli byť dotknuté, okrem tvrdenia, ţe rozhodnutie o umiestnení stavby je v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona, správneho poriadku a vyhlášky č. 453/2000 Z. z.. Je potrebné zdôrazniť, ţe pre posúdenie dôvodnosti ţaloby a správnosti postupu správnych orgánov je dôleţité najmä to, akým spôsobom a či vôbec predmetné rozhodnutie zasiahlo do práv ţalobcov a ako boli na svojich právach ukrátení. Právne normy nepôsobia vo vákuu, ale v reálnej spoločnosti, kde práva jednotlivca môţu byť obmedzené právami iného subjektu. Preto pri ich vzájomnom prelínaní je potrebné postupovať dôsledne pri vyhodnocovaní zásahov do práv rôznych subjektov a riadiť sa zásadou proporcionality. Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak Ústavou Slovenskej republiky čl. 20, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z oboch dokumentov vyplýva, ţe obmedzenie vlastníckeho práva je moţné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona, pričom 5 6Sžo/214/2010 výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a ţivotné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Odvolací súd sa preto zaoberal i otázkou, či územné konanie - konanie o umiestnení stavby - je spôsobilé ukrátiť ţalobcov na ich ekologických, hygienických, občianskych právach a zníţiť štandard ich bývania. Rozhodujúcim kritériom pre toto posúdenie je
názoru odvolacieho súdu charakter rozhodnutia o umiestnení stavby.
1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, ţe ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia – osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom ustanovených prípadoch), t. j. k porušeniu práva na ekologické, hygienické a občianske práva a k zníţeniu štandardu bývania ţalobcov týmto rozhodnutím nemôţe reálne dôjsť. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd v postupe a rozhodnutí ţalovaného nezistil také vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ktoré by odôvodňovalo konštatovanie, ţe napadnuté rozhodnutie a postup ţalovaného je nezákonné. Zistenia správnych orgánov oboch stupňov povaţoval odvolací súd za dostatočné a súladné s obsahom spisov. S ohľadom na to, odvolanie ţalobcov neobsahuje ţiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
1, 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej OSP potvrdil, stotoţniac sa s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania ako aj rozsahom a dôvodmi podanej ţaloby. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a aj § 142 ods. 1 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobcovia v odvolacom konaní úspech nemali, ţalovanému ich náhrada neprináleţí, a účastník náhradu trov konania neuplatnil. 6 6Sžo/214/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa 28. septembra 2011 JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.