Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Oboer/374/2013- U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P. C., s. r. o. so sídlom v B., A., IČO: X., zast. V. s. r. o., Advokátska kancelária, K., X. B., IČO: X. proti povinnému: M. P., nar. X., bytom Č. S., X. P. N. V., v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 930,57 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 77Er/212/2012, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešov č. k. 24CoE/2/2012-24 zo dňa 16. novembra 2012 takto r o z h o d o l : Dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešov č. k. 24CoE/2/2012- 24 zo dňa 16. novembra 2012 sa o d m i e t a . Povinnému sa nepriznáva náhrada trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Uznesením č. k. 77Er/212/2012-14 zo dňa 31. 05. 2012 Okresný súd Prešov zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. R. D. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení súd prvého stupňa vo veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. 2 5Oboer/374/2013 Záver o neprijateľnej, a teda neplatnej rozhodcovskej doložke založil na hrubej nerovnováhe v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa jednak z dôvodu, že doložka vyžaduje, aby sa všetky spory riešili pred rozhodcovským súdom a tiež aj v zmysle rozsudku Súdneho dvora Pannon z tzv. geografických dôvodov a neprijateľného miesta rozhodcovského konania, keďže miesto rozhodcovského konania sa dohodlo v sídle dodávateľa. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie oprávnený. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd konštatoval, že Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo/146/2011, sp. zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo245/2010, ďalej na uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011. Odvolací súd nevidel žiadny dôvod na to, aby sa vo vyššie uvedených rozhodnutiach prijaté závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ") neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. Predmetná rozhodcovská doložka tak ako vyplýva z čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok vyžaduje, aby sa spory riešili pred rozhodcovským súdom. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27. septembra 2010, podľa ktorého: „Zmluvná 3 5Oboer/374/2013 podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. decembri 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa ej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008." Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/08 - C-24im Uceano grupo editorial. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 400 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca. Vo svetle uvedených záverov správne prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia zamietol. Odvolací súd nesúhlasil s oprávnenou, že išlo o naplnenie § 93 b ZoB. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. Je zrejmé, že spotrebiteľ je, tak čo do vyjednávacej pozície, ako čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/I0 bod 37 a iné). Uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil 4 5Oboer/374/2013 povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Odvolací súd ďalej uviedol, že i § 53 ods. 4 písm. r/ OZ bolo upravené v OZ až od 1. januára 2008, a teda nie je aplikovateľné na predmetnú vec. Spotrebiteľská zmluva bola uzavretá dňa 9. júla 2007. Na veci to však nič nemení, pretože súdu nič nebráni judikovať nekalosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 OZ zakotvenej do zákona od 1. apríla 2004. Ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. upravovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka. Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú. Zdôraznil, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavení účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania Poukázal na to, že judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať predložený rozhodcovský rozsudok. V rámci kontraktácie nebolo preukázateľne umožnené spotrebiteľovi finančnej služby po náležitom poučení zvážiť voľbu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom. Práva oprávnenej nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady res iudicatae nijako dotknuté. Uznesenie odvolacieho súdu č. k. 24CoE/2/2012-24 zo dňa 16. novembra 2012 napadol oprávnený dovolaním, v ktorom žiadal napadnuté uznesenie buď zmeniť tak, že 5 5Oboer/374/2013 dovolací súd „poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie", alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.