Obsah (7)

§ 219§ 243c§ 103§ 104§ 107§ 175h§ 146

Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Oboer/236/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., so sídlom v B., P., IČO: X., zast. advokátskou kancelá

zákona bol potrebný (§ 205 ods. 2 písm.

1. a)O. s. p. v spojení s§ 221 ods. 1 písm.
2. e)O. s. p.), že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm.
3. a)O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
4. d)O. s. p.), že súdne dostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm.
5. f)O. s. p.). 5Oboer/236/2014 3 Súdny exekútor a ani povinný sa k odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č. k. 2CoE/226/2012-57 zo dňa 06. augusta 2012 napadnuté uznesenie

§ 219ods.

1 O. s. p. potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

§ 219ods.

2 O. s. p. a doplnenie jeho odôvodnenia, ako aj k odvolaniu oprávneného uviedol, že vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona v danej veci, a to predovšetkým § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. osudných exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, a na túto právnu úpravu nadväzujúcich právnych noriem ako zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ďalšej súvisiacej legislatívy je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vecne správne a aj náležité odôvodnené.

odvolacieho súdu správny bol záver súdu prvého stupňa, keď posudzoval predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere

ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté

Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky tie zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Smernica Rady 93/13/EHS z

2. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať vtom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom

vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Vnútroštátnemu súdu potom prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré pri zistení nekalosti rozhodcovskej doložky

daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Odvolací súd pre úplnosť dodal, že slovenský právny poriadok vymedzuje neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, pričom súd môže postupovať aj

generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to 5Oboer/236/2014 4 znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne exekúciu zastavil. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď nepripustil do konania ako vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, nakoľko v zmysle Exekučného poriadku im nie je priznaná možnosť byť účastníkom konania, keďže Exekučný poriadok striktne vymedzuje účastníkov konania už uvedeným ustanovením § 3 7 Exekučného poriadku. Na základe vyššie uvedeného bol správne zamietnutý aj návrh Z. na vylúčenie súdneho exekútora s poukazom na ustanovenie § 30 Exekučného poriadku, keď uvedené združenie nie je účastníkom konania, a teda nie je oprávnené na podanie takého návrhu. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2CoE/226/2012-57 zo dňa

1. augusta 2012 podal oprávnený dovolanie. V dovolaní uviedol, že že súdy:
2. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci" (§ 237 písm. a/ O. s. p.), lebo nesprávne interpretovali § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
3. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu,
4. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.),
5. oprávnenému odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že nezohľadnili jeho námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie,
6. sa v konaní dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), lebo nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali dokazovanie,
7. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 O. s. p.). Z týchto dôvodov žiadal zrušiť obe rozhodnutia súdov nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa; zároveň žiadal prerušiť do volacie konanie (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) a predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa výkladu písm. q) ods. 14 prílohy smernice Rady 93/13/EHS a čl. 17 i čl. 47 Charty základných práv EÚ . 5Oboer/236/2014 5 Dovolací súd zároveň skúmal, či sú splnené všetky podmienky, za ktorých môže konať o dovolaní a v rámci tohto konania aj o návrhu na prerušenie konania.

§ 243cO. s.

p. v spojení s ust. § 103, § 104 a 107 ods. 1 O. s. p., ako aj § 19 O. s. p. skúmal, či je na strane povinného splnená jedna zo základných podmienok pre vedenie súdneho konania, a to jeho spôsobilosť byť účastníkom konania .

§ 103O. s.

p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých moje konať vo veci (podmienky konania).

§ 104ods.

1 veta prvá O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

§ 104ods.

2 O. s. p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

§ 107ods.

1 O. s. p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi

povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. V posudzovanej veci povinný po začatí dovolacieho konania zomrel (dňa

2. 2013). Táto skutočnosť má z hľadiska procesného za následok stratu spôsobilosti byť účastníkom konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v čase jeho začatia je potrebné považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania ( § 104 ods. l O. s. p.). Pri jej strate je daný postup

§ 107O. s.

p. za predpokladu, že účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania po jeho začatí, avšak skôr než sa konanie právoplatne skončilo. V danej veci povinný zomrel dňa 10.07.2013 , t.j. po tom ako bolo podané dňa

2. 2012 oprávneným dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2CoE/226/2012-57 zo dňa
3. augusta 2012 , a preto povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v priebehu tohto konania. Z obsahu súdneho spisu dovolací súd zistil, že uznesením Okresného súd Bánovce nad Bebravou č. k. 1D/225/2013-63, Dnot/160/2013 zo dňa
5. 2014, ktoré nadobudlo 5Oboer/236/2014 6 právoplatnosť dňa
7. 2014, bolo konanie o dedičstve po zomrelom povinnom - B. R., rod. R., nar. X. zastavené

§ 175hods.

2 O. s. p. Majetok nepatrnej hodnoty , ktorý zomrelá B. R. zanechala, bol vydaný jej dcére P. R., nar. X., ktorá sa postarala o pohreb. Osoba , ktorá sa postarala o pohreb nenadobudla tento majetok nepatrnej hodnoty z titulu dedenia , a teda nezodpovedá ani za poručiteľove dlhy. Vzhľadom k tejto skutočnosti možno konštatovať, že práva a povinnosti , o ktoré v tomto konaní ide, neprešli na právnych nástupcov. Keďže v predmetnom konaní išlo o takú povinnosť, ktorá neprešla na právneho nástupcu povinného a povinný ako účastník tohto do volacieho konania stratil spôsobilosť byť jeho účastníkom, dovolací súd rozhodol o zastavení do volacieho konania (§ 19, § 103, § 104 ods. 1 a § 243c O. s. p.). Dovolací súd preto nerozhodoval ani o návrhu oprávneného na prerušenie tohto konania. O trovách do volacieho konania bolo rozhodnuté

§ 146ods.

1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p., lebo konanie bolo zastavené. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :

1. V Bratislave,
2. októbra 2014 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.