← Slovensko

o vylúčenie veci z KP

0Najvyšší súd 5 Obo 39/2013 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Lenky Praţenkovej v právnej veci ţalobcu T., s. r. o., D., IČO: X., zastúpeného AK T., s. r. o., H., proti ţalovanému Ing. M. P., B.L., správca konkurznej podstaty úpadcu S., spotrebné druţstvo B., Š.B., IČO: X., zastúpenému AK JUDr. L. J., s. r. o., D., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

  1. júla 2013, č. k. 4 Cbi 18/2008-408, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
  2. júla 2013, č. k. 4 Cbi 18/2008-408 sa v časti, ktorou ţalobu zamietol p o t v r d z u j e . V časti, ktorou rozhodol o náhrade trov konania sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
  3. júla 2013, č. k. 4 Cbi 18/2008-408 zamietol ţalobu a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania v sume 9 833,11 eur. 5 Obo 39/2013 2 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe na majetok úpadcu S., spotrebné druţstvo, B., Krajský súd v Košiciach uznesením zo
  4. februára 2000, č. k. 3K 271/99 vyhlásil konkurz a za správcu ustanovil Ing. M. P.. Správca zapísal do konkurznej podstaty nehnuteľnosti zapísané na LV č. X., k. ú. Ţ., LV č. X., k. ú. G. a LV. č. X., k. ú. K.. Ţalobca v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 ZKV podal vylučovaciu ţalobu. Súd sa oboznámil s obsahom kúpnych zmlúv a zistil, ţe kúpnou zmluvou z
  5. júna 1997 ţalovaný predal a ţalobca kúpil nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K., okres S.. Zmluvné strany dohodli kúpnu cenu 2 299 000,-- Sk, spôsob platenia bol dohodnutý započítaním. K započítaniu malo dôjsť tak, ţe predávajúci preberie dlh v zmysle § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka za J. B. vo výške 3 124 593,-- Sk, čo predstavuje istinu vo výške podľa právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ ide o úroky z omeškania a zmluvnú pokutu. Spor prebieha na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5Cb 4483/
  6. V uvedenej veci bolo konanie
  7. októbra 2012 právoplatne zastavené po tom, ako ţalobca vzal ţalobu späť. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe dohoda o započítaní pohľadávok v kúpnej zmluve nespĺňa náleţitosti, pretoţe neobsahuje presnú identifikáciu a druh započítaných pohľadávok, výšku pohľadávok a podmienky započítania. Pre jej neurčitosť je dohoda o započítaní v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Podľa súdu prvého stupňa kúpnou zmluvou z
  8. júna 1997 sa ţalobca snaţil získať do vlastníctva nehnuteľnosti bez zaplatenia kúpnej ceny, čo je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Uvedeným nezákonným postupom by kupujúci - ţalobca získal do vlastníctva nehnuteľnosti bez zaplatenia ich kúpnej ceny, uvedeným postupom by došlo k zníţeniu hodnoty konkurznej podstaty a tým k poškodeniu veriteľov. Kúpnou zmluvou z
  9. júna 1997 ţalovaný predal a ţalobca kúpil nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území obce Ţ., okres S., evidované na LV č. X. Okresného úradu vo S. – odbor katastrálny. Pretoţe kúpna zmluva je obsahovo zhodná so zmluvou, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľností v katastrálnom území K., okres S., odôvodnenie neplatnosti kúpnej zmluvy je rovnaké, ako u predchádzajúcej kúpnej zmluve. 5 Obo 39/2013 3 Ďalšou v poradí treťou kúpnou zmluvou je kúpna zmluva zo
  10. júla 1997, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území obce G., evidované na LV č. 1406 Okresného úradu – odbor katastrálny vo S.. Zmluvné strany kúpnu cenu dohodli na sumu 1 293 260,-- Sk, ktorá má byť realizovaná čiastočným započítaním úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty z istiny 3 124 593,-- Sk, t. j. z prevzatého dlhu za J., spotrebné druţstvo B.. Aj táto kúpna zmluva je obsahovo zhodná s dvoma predchádzajúcimi zmluvami a dôvod neplatnosti tejto kúpnej zmluvy je rovnaký, ako u predchádzajúcich kúpnych zmlúv. Súd prvého stupňa sa ďalej oboznámil s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  11. novembra 2005, sp. zn. 2Obo 319/2005, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach, lebo súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, ţe zmluva o postúpení pohľadávok, uzavretá medzi ţalobcom a obchodnou spoločnosťou V. je neplatná, pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Obchodného zákonníka). Zo zápisnice zo
  12. Riadnej schôdze predstavenstva S. spotrebné druţstvo, B. z
  13. júna 1997, vo S., súd zistil, ţe predstavenstvo s vysporiadaním čiastky 3 124 593,-- Sk (2 364 377,-- Sk + 760 216,-- Sk, úroky a ďalšie započítané úroky) nesúhlasilo. Predstavenstvo sa jednoznačne vyjadrilo, ţe nedošlo k právoplatnému nadobudnutiu pohľadávky od V., s. r. o., P., na základe dohody o uznaní záväzku po lehote splatnosti a záznamu z
  14. júla 1995 J. spotrebné druţstvo, G.. Z uvedených skutočností súd vyvodil záver, ţe postup správcu konkurznej podstaty, ktorý do podstaty úpadcu zapísal predmetné nehnuteľnosti, bol správny, nehnuteľnosti tvoria súčasť podstaty, a preto ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol poukazom na ustanovenie § 142 ods.1 O. s. p. a ţalovanému priznal trovy konania za právne zastúpenie podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. v sume 7 456,20 eur, spolu s náhradou cestovných nákladov trovy konania priznal v sume 9 833,11 eur. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a ţalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov konania, ktoré súčasne vyčíslil. 5 Obo 39/2013 4 Ţalobca povaţuje napadnutý rozsudok za vecne nesprávny, vydaný v rozpore so zákonom, lebo má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie, ďalej namieta, ţe súd neúplne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho názoru. V odvolaní poukazuje na skutočnosť, ţe ţalobou ţiadal vylúčiť aj pozemky v k. ú. K., zapísané na LV č. X., ktoré nenadobudol od úpadcu, ale od Slovenskej republiky, Okresného úradu S., resp. Krajského úradu P. V odôvodnení rozsudku však nie je zmienka o týchto zmluvách, napriek tomu podľa odôvodnenia rozsudku boli všetky pozemky zapísané do konkurznej podstaty oprávnene. Preto v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný. Podľa ţalobcu v napadnutom rozsudku sa súd nezmienil o ďalších dôkazoch, ktoré boli v priebehu konania produkované a vykonané a ani to, prečo ich povaţoval pre rozhodnutie za irelevantné, a to: rozsudok Krajského súdu v Prešove z
  16. 2000, sp. zn. 3Cb 392/2000, uznesenie Krajského súdu v Prešove z
  18. 2000, sp. zn. 6Cb 529/2000, zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Prešove z
  20. 2005, sp. zn. 1Co 246/05, uznesenie Krajského súdu v Prešove z
  22. 2005, sp. zn. 2Co 267/2004 a dohodu o vzájomnom započítaní z
  24. 1997 a tieţ právoplatné rozsudky, ktorými bolo rozhodnuté o ţalobe ţalovaného v konaniach na Okresnom súde Svidník. sp. zn. 5C 905/2000 a 6C 376/2000 o určenie vlastníctva. Súd nevykonal ani dôkazy navrhované podaním z
  25. júna 2012, ktorými ţiadal pripojiť spisy Krajského súdu Prešov: sp. zn. 3Cb 392/2000 a 6Cb 529/2000, spisy Okresného súdu Svidník.: sp. zn. 6C 376/2000 a 5C 905/
  26. Ďalej v odôvodnení má absentovať vysvetlenie, ako súd vyhodnotil výpoveď svedka Ing. A. K., ktorý bol vypočutý na pojednávaní
  27. marca
  28. Podľa ţalobcu súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ţe dohoda o započítaní, uvedená v kúpnej zmluve, nespĺňa náleţitosti započítania, pretoţe neobsahuje presnú identifikáciu a druh započítaných 5 Obo 39/2013 5 pohľadávok, výšku pohľadávok a podmienky započítania. Záver, aký zo znenia zmluvy urobil súd, podľa odvolateľa nezodpovedá vykonaným dôkazom a je v rozpore so skutkovým stavom. V čase, keď boli uzatvárané kúpne zmluvy, bolo na nehnuteľnostiach úpadcu, okrem tých, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv, nariadené predbeţné opatrenie – uznesenie Krajského súdu Košice z
  29. marca 1997, č. k. 6Cb 4483/95-
  30. Poukázal na výpoveď svedka Ing. K., podľa ktorého dlh voči V. bol oprávnený a o prevzatí dlhu voči T. rozhodlo predstavenstvo s výsledkom, ţe dlh preberá, ţe prevádzky ponúkali aj iným záujemcom na odpredaj, ale sa to nepodarilo a ţe s návrhom na predaj nehnuteľností aj so započítaním prišla S.. Výpoveď Ing. K. povaţuje odvolateľ za podstatnú pre rozhodnutie, napriek tomu nie je o nej v rozhodnutí ani zmienka. Súd sa v rozsudku napriek vysloveným pochybnostiam na pojednávaní
  31. marca 2013, nevysporiadal s tým, či zápis do podstaty spôsobom, akým bol vykonaný, mohol vyvolať účinky a následky predpokladané v ustanovení § 18, 19 a 27 ods. 1 ZKV a či bol zápis do podstaty vykonaný určito. Správca zapísal do podstaty nehnuteľnosti s poznámkou, ţe vyššie uvedený majetok zapisuje do konkurznej podstaty s poznámkou, nakoľko je o ňom vedený spor na Okresnom súde Svidník. pod sp. zn. 6C 376/2000 a 5C 905/
  32. Takto zapísaná poznámka špecifikuje aj dôvod, výhradu vo vzťahu k vlastníkovi a vymedzuje pochybnosti o dôvodnosti zápisu. Správca nezapísal do podstaty veci s poznámkou, ţe vlastník zapísaný na LV nie je vlastníkom z titulu neplatnej zmluvy, resp. ţe je vlastníkom naďalej úpadca. Skončením konania na Okresnom súde Svidník odpadol dôvod zápisu do podstaty a správca mal povinnosť veci vylúčiť. Ţalobca je toho názoru, ţe záver súdu o neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, lebo v kúpnej zmluve bolo dohodnuté započítanie kúpnej ceny, čím sa mal ţalobca snaţiť získať nehnuteľnosť bez zaplatenia kúpnej ceny, je v rozpore so znením zmluvy. V čase uzatvárania zmluvy nemohol ţalobca predpokladať, ţe na predávajúceho bude vyhlásený konkurz, a preto ani nemohol vedieť a ani predpokladať, ţeby mohlo dôjsť k zníţeniu konkurznej podstaty. Tvrdí, ţe z listu zo
  33. júna 1999, ktorý podpísal Ing. F. ako predseda, nevyplýva, ţe by predstavenstvo
  34. júna 1997, ktorého sa zúčastnil, malo 5 Obo 39/2013 6 rozhodnúť tak, ţe nedošlo k právoplatnému nadobudnutiu pohľadávky ţalobcom od V.. Naopak z neho jednoznačne vyplýva, ţe došlo k dohode o vzájomnom započítaní
  35. júla
  36. O skutočnosti, ţe záväzky boli odsúhlasené, svedčí aj list právneho zástupcu J., s. d., B., JUDr. M. M. z
  37. januára
  38. Podľa ţalobcu nebolo zistené a ani konštatované, aké úkony kupujúceho pri uzatváraní predmetných zmlúv boli v rozpore s dobrými mravmi. Ak ţalobca ako kupujúci sa pred uzavretím zmlúv domáhal zaplatenia pohľadávky, ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, nemoţno to povaţovať za rozpor s dobrými mravmi, pretoţe iba sa domáhal svojho práva na zaplatenie. Ak sám dlţník navrhol riešenie tak, ţe odpredá nehnuteľnosti a vzájomné pohľadávky a záväzky sa vysporiadajú započítaním, nemôţe to byť na ťarchu ţalobcu ako kupujúceho. V čase uzatvárania zmlúv povaţovali účastníci nárok ţalobcu na zaplatenie pohľadávky, nadobudnutej ţalobcom od V. za oprávnený a nikto z nich v tom čase o tom nemal pochybnosti. V rozhodnutí Krajského súdu Prešov zo
  39. marca 2009, sp. zn. 5Co 255/2008 súd konštatoval, ţe nebolo preukázané, ţe by mali byť kúpne zmluvy neplatné a ak súd vyhodnotil zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú, tieto závery nemôţu mať vplyv na vyhodnotenie kúpnej zmluvy za absolútne neplatnú. Ďalej odvolateľ poukázal na ďalšie rozhodnutia súdov, ktoré neposkytujú základ, na ktorom by prvostupňový súd mohol zaloţiť svoje následné zistenia a právne závery. Napokon odvolateľ namietal, ţe aj rozhodnutie o náhrade trov konania je nepreskúmateľné. V odôvodnení súd neuvádza podľa ktorého ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznal náhradu odmeny za jeden úkon právnej pomoci. Vzhľadom na výšku odmeny sa odvolateľovi javí, ţe súd vychádzal z kúpnych cien nehnuteľností, čo je nesprávne. Konanie o vylúčení veci z konkurznej podstaty je konaním, v ktorom nie je moţné určiť hodnotu sporu, preto sa odmena určuje podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 1/13 výpočtového základu. K odvolaniu sa vyjadril ţalovaný. Ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Podľa ţalovaného rozhodnutie bolo vydané na podklade správne 5 Obo 39/2013 7 zisteného skutkového stavu a na základe správneho právneho posúdenia zhromaţdených dôkazov. Pokiaľ ţalobca namieta, ţe pozemky v k. ú. K., zapísané na LV č. X. nadobudol kúpou od Slovenskej republiky a nie od úpadcu, tento argument podľa ţalovaného je irelevantný, lebo nedopadá na prejednávanú vec. Ţalovaný do konkurznej podstaty zapísal len stavbu so súpisným číslom X., postavenú na parc. č. X.. Z úkonu správcu – rozšírenie konkurznej podstaty nevyplýva, ţe by správca zaradil do konkurznej podstaty aj pozemky, preto ţaloba o ich vylúčenie zo súpisu konkurznej podstaty je nedôvodná. Ak ţalobca v odvolaní poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Svidník z
  40. februára 2010, č. k. 6C 376/2000-547 a z
  41. apríla 2010, sp. zn. 5C 905/2000 opäť je nedôsledný, lebo neudáva celý obsah rozhodnutí, pričom len formalisticky na ne poukazuje bez toho, aby udal, aký význam majú tieto rozhodnutia pre rozhodnutie v danej veci a ako by mali tieto rozhodnutia ovplyvniť úvahy súdu o konečnom rozhodnutí. Ak by to ţalobca urobil, zistil by, ţe rozhodnutia vo vzťahu k prejednávanej veci nič neznamenajú a nevytvárajú ţiadnu prekáţku postupu konania V uvedených konaniach síce bola zamietnutá ţaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, avšak bez toho, aby sa súd zaoberal meritom len z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Tvrdí, ţe je viac neţ zrejmé, ţe predmetné zmluvy mali byť uzavreté s cieľom uspokojiť pohľadávky ţalobcu, smerujúce nie voči úpadcovi, ale pohľadávky údajne smerujúce voči J. SD B. so sídlom v G., ktorých majiteľom je aj v súčasnosti V., s. r. o., ktorý ich uplatňuje v konkurznom konaní vedenom voči J. SD B.. Ak by aj tieto pohľadávky ţalobcu voči úpadcovi reálne existovali, uţ uvedené zistenie umoţňuje prijať záver, ţe prevody majetku dlţníka na veriteľa v úmysle uspokojiť pohľadávku veriteľa, nie sú v súlade s dobrými mravmi a takto realizované úkony sú neplatné. Kúpna cena predmetných nehnuteľností nebola úpadcovi nikdy uhradená a je viac neţ zjavné, ţe ţalobca nemal úmysel kupovať, ale previesť na seba majetok za súčasného započítania nárokov na zaplatenie kúpnej ceny s neexistujúcim záväzkom úpadcu. Ţalobca si tieto pohľadávky uplatňoval v konkurznom konaní a po tom, ako mu ich správca poprel, ich opodstatnenosť bola predmetom súdneho konania, vedeného pred Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 3Cb 535/01 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo 219/
  42. Toto súdne konanie jednoznačne preukazuje, ţe ţalobca nikdy nebol a nie je veriteľom úpadcu, 5 Obo 39/2013 8 teda preukazuje, ţe právne úkony, ktorými ţalobca osvedčoval existenciu pohľadávok voči úpadcovi, boli označené za absolútne neplatné. Ak ţalobca nikdy nebol veriteľom J. SD B., potom nikdy nebol veriteľom úpadcu S., spotrebné druţstvo, B. v konkurze a nikdy nemohlo dôjsť k započítaniu jeho domnelého nároku voči úpadcovi s jeho povinnosťou zaplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosti. Ţalovaný si v prípade úspechu uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu), v celkovej sume 1 094,90 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe odvolanie nie je opodstatnené. Predmetom odvolacieho konania je vylúčenie v ţalobe špecifikovaných nehnuteľností, ktoré mal ţalobca nadobudnúť do vlastníctva kúpnymi zmluvami uzavretými medzi ním a S., spotrebné druţstvo, B., t. č. v konkurze, a to kúpnymi zmluvami: z
  43. júna 1997, č. V 346/97, zo
  44. júla 1997, č. V 391/97, zo
  45. júla 1997, č. V 347/97 a kúpnou zmluvou uzavretou medzi ţalobcom a Okresným úradom S. zo
  46. marca 1999, č. V 743/
  47. Krajský súd v Košiciach uznesením zo
  48. februára 2000, sp. zn. 6K 27/99 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu S., spotrebné druţstvo, B. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil Ing. M. P.. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom uvedených kúpnych zmlúv, uzavretých medzi ţalobcom a S., spotrebné druţstvo, B., správca konkurznej podstaty zaradil do konkurznej podstaty úpadcu S., spotrebné druţstvo B. Ţalobca sa preto ţalobou podanou podľa ustanovenia § 19 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení zmien a noviel domáha vylúčenia predmetných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKV), ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa 5 Obo 39/2013 9 do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami, alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, ţe ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu zahrnutá oprávnene (§ 19 ods. 2 ZKV). Ţalovaný v priebehu konania zaradenie predmetných nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty aj napriek tomu, ţe ţalobca je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník, odôvodnil tým, ţe kúpne zmluvy, ktorými mal ţalobca nehnuteľnosti nadobudnúť do vlastníctva, sú v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné zmluvy. Pre správne posúdenie sporu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie o skutočnostiach zistených a namietaných ţalovaným, či ide o platné alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva ţalobcom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe T., s. r. o., G (kupujúci) a S., spotrebné druţstvo, B. (predávajúci), t. č. úpadca, sa dohodli vo všetkých troch uvedených kúpnych zmluvách na úhrade kúpnej ceny započítaním s dlhom, ktorý úpadca prevzal za pôvodného dlţníka J. spotrebné druţstvo B. Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok po tom, ako sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie. O vzájomné pohľadávky ide vtedy, ak dve osoby sú navzájom (voči sebe) súčasne veriteľom aj dlţníkom. Prejav smerujúci k započítaniu vyţaduje náleţitosti v zmysle ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá, resp. ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa. Ak jedna z pohľadávok prevyšuje druhú, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti zostáva naďalej v platnosti. 5 Obo 39/2013 10 Z obsahu článku II., označeného ako“ Kúpna cena, splatnosť“ zo všetkých troch kúpnych zmlúv, vyplýva, ţe kupujúci (ţalobca) a predávajúci (úpadca) sú navzájom voči sebe veriteľom a dlţníkom. Táto skutočnosť bola predmetom dokazovania v spore o určenie pravosti pohľadávky v sume 20 601 547,-- Sk, prihlásenej spoločnosťou T., s. r. o. v konkurze vedenom na majetok úpadcu S., spotrebné druţstvo, B., vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3Cb 535/2001 a v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 Obo 219/
  49. Oba súdy zhodne dospeli k záveru, ţe zmluva o postúpení pohľadávok z
  50. júna 1995 spolu so zmluvou o odplate, ktorú uzavrela T., s. r. o., s postupcom V., s. r. o., N., je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je podľa § 39 Občianskeho zák. neplatná. Uvedené právne závery právoplatne ukončeného súdneho konania si v tomto konaní súd prvého stupňa osvojil a dospel k záveru, ţe ţalobca nie je veriteľom spotrebného druţstva S., B. a pohľadávka, ktorú deklaroval v kúpnych zmluvách ako svoju pohľadávku, nie je jeho pohľadávka. Po preskúmaní písomných dôkazov doloţených do spisu účastníkmi konania, si záver súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojil aj odvolací súd. Odvolací súd dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, obsiahnutú v kúpnych zmluvách, povaţuje za neplatnú aj v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zák. Ako vyplýva z kúpnych zmlúv, pohľadávky predávajúceho (t. č. úpadcu) predstavujú kúpne ceny nehnuteľností a to: 950 000,-- Sk, 1 293 260,-- Sk a 2 299 000,-- Sk, ich súčet je 4 542 260,-- Sk. Pohľadávka kupujúceho, ktorá bola uplatnená na započítanie, je identifikovaná vo všetkých troch zmluvách rovnako, a to takto: „3 124 593,-- Sk, čo predstavuje istinu vo výške podľa právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ ide o úroky z omeškania a zmluvnú pokutu z istiny 3 124 593,-- Sk.“ Takto uvedená pohľadávka kupujúceho (teraz ţalobcu) je nejasná a neurčitá, pokiaľ ide o výšku, v akej sa započítava na jednotlivé kúpne ceny v konkrétnej kúpnej zmluve, navyše súčet všetkých troch kúpnych cien predávaných nehnuteľností, ktoré majú byť započítané proti pohľadávke kupujúceho, je vyšší o viac ako jeden milión Sk ako pohľadávka kupujúceho. Neurčitosť právneho úkonu nesie so sebou jeho neplatnosť (§ 37 ods. 1 Obč. zák.). Súd prvého stupňa vzhľadom na uvedené správne posúdil dohodu o započítaní ako neplatnú, keďţe nespĺňa náleţitosti určitosti a presnej identifikácie pohľadávky na započítanie. 5 Obo 39/2013 11 Vzhľadom na uvedené skutočnosti k zániku pohľadávky predávajúceho nedošlo započítaním vzájomných pohľadávok a nebolo preukázané ani, ţeby kúpna cena predmetných nehnuteľností zanikla zaplatením. V dôsledku synalagmatickej povahy kúpnej zmluvy musia zmluvné strany, ak sa nedohodli inak, plniť si navzájom, zámenou plnenia za plnenie. Ak nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny nehnuteľností, potom správca konkurznej podstaty postupoval správne, keď sporné nehnuteľnosti zapísal do konkurznej podstaty. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, ţe v k. ú. K., predmetom kúpnej zmluvy z
  51. júna 1997, č. V 347/97 bola len ubytovňa stojaca na parcele č. X., preto správca konkurznej podstaty mohol zapísať a aj zapísal do konkurznej podstaty len uvedenú nehnuteľnosť a parc. č.: X., X. a X. do konkurznej podstaty neboli zaradené, preto nie je moţné rozhodnúť o ich vylúčení. Pokiaľ ţalobcovia namietajú nedostatky týkajúce sa odôvodnenia napadnutého rozsudku, treba im prisvedčiť v tom, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torria C. Španielsko z
  52. decembra 1994, séria A, č. 303-A, S12, § 29; Hiro Balany C. Španielsko z
  53. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis HC Grécko z
  54. mája 1997; Higgins C. Francúzsko z
  55. februára 1998). 5 Obo 39/2013 12 Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04) tieţ vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Jedným z dôvodov, prečo právo účastníka konania je takým právom, je to, ţe súd je povinný odôvodniť svoje rozhodnutie aj v rámci verejného vyhlásenia rozhodnutia. Práve prítomnosť verejnosti a prítomnosť účastníkov konania je jednou zo záruk, ţe odôvodnenie rozhodnutia súdu nebude svojvoľným a arbitrárnym. V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami pre rozhodnutie rozhodujúcimi, preto námietka arbitrárnosti rozhodnutia zo strany odvolateľa nie je dôvodná. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola ţaloba zamietnutá, je vecne správne, preto odvolací súd v tejto časti napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 O. s. p. potvrdil. Ţalobca odvolaním napadol tieţ rozhodnutie o náhrade trov konania. Je potrebné prisvedčiť ţalobcovi, ţe napadnuté rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné, nie je jasne uvedené, čo povaţoval súd prvého stupňa za základ pre výpočet odmeny právnemu zástupcovi za jeden úkon právnej pomoci. Súd mal jasne a zrozumiteľne v rozhodnutí uviesť, 5 Obo 39/2013 13 podľa ktorého ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. rozhodol o odmene za zastupovanie advokátom. Odvolací súd preto v tejto časti napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie s tým, ţe v novom rozhodnutí rozhodne o trovách celého konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  56. januára 2015 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.