← Slovensko

priestupok podľa § 19 ods. 1 a 3, § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke

Obsah (12)§ 22§ 250j§ 246c§ 244§ 250i§ 4§ 19§ 51§ 58§ 59§ 60§ 67

Najvyšší súd 1Sžd/23/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Igora Bel

§ 22ods. 1 písm. g) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len Zo

P) na tom skutkovom základe, ţe dňa 30. septembra 2011 v čase o 11.30 hod. viedol traktor zn. Zetor Proxima, EČ S. s prípojným vozidlom - rozmetadlom hnoja po ceste I. triedy č. 68 za obcou Plaveč smer k obci Plavnica, kde uvedeným smerom jazdil s vozidlom Škoda Fabia, EČ: S. vodič M. P.. Vodič P. predchádzal na rovnom úseku cesty za obcou Plaveč s vozidlom Fabia ťahač s návesom, s vozidlom pokračoval v ľavom jazdnom pruhu, kde následne chcel predísť pred ním idúci traktor s prípojným vozidlom, ktorý viedol vodič P., tento s traktorom odbočoval vľavo, pričom sa dostatočne nepresvedčil, či nie je v tom čase predchádzaný iným vozidlom s traktorom, odbočil vľavo, čím vytvoril vodičovi P. náhlu prekáţku v jeho voľnom jazdnom pruhu, tento v snahe vyhnúť zráţke sa začal vyhýbať vľavo aţ mimo cesty, avšak došlo k stretu prednej pravej časti vozidla Fabia s ľavým zadným kolesom traktora v ľavom jazdnom pruhu v smere na obec Plavnica, kde traktor následne zadným ľavým kolesom prešiel po pravom prednom rohu vozidla Škoda Fabia, čím došlo k jeho nakloneniu doprava a následne na to sa prevrátil na pravý bok. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu vodiča M. P. bez PN, spolujazdkyne vozidla Fabia M. P. bez PN a spolujazdca M. P. s dobou liečenia 3 - 4 dní. Poţitie alkoholických nápojov u vodičov zistené nebolo. Na vozidlách vznikla hmotná škoda. Vo veci dopravnej nehody bol pribratý znalec z odboru doprava cestná - odvetvie odhad hodnoty vozidiel, nehody v cestnej doprave a technický stav motorových vozidiel Ing. J. P., ktorý v znaleckom posudku č. 1/2012 vypracoval kompletnú analýzu nehodového deja, z ktorej vyplýva, ţe vodič P. odbočoval s traktorom v čase, kedy uţ bol predchádzaný vodičom vozidla Fabia, v dôsledku čoho došlo k stretu ich vozidiel. Týmto konaním porušil § 19 ods. 1, ods. 3, § 4 ods. 1 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len ZCP). 3 1Sžd/23/2013 Za tento priestupok bola ţalobcovi uloţená

§ 22ods. 2 písm. c) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len Zo

P) sankcia - pokuta vo výške 200,- € a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Zároveň bol zaviazaný uhradiť trovy správneho konania. Voči tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát rozhodnutím č. p. KRP-P-1l0/KDI-BCP-2012 zo dňa 19. júla 2012 odvolanie ţalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Odvolací orgán uviedol, ţe skutok bol správne zistený a dôkazmi preukázaný, správne právne posúdený a aj sankcia, ktorá bola uloţená zodpovedá stavu veci a zákonu. II. Konanie na súde I. stupňa Krajský súd v Prešove preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie skonštatoval, ţe v konaní došlo k procesným chybám, ktoré mohli mať vplyv na samotné rozhodnutie, preto ho zrušil a vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Procesné pochybenia vzhliadol vo včasnom nepredloţení znaleckého posudku ţalobcovi, tak, aby mal tento dostatok času sa k nemu vyjadriť, ďalej v tom, ţe osoby, ktoré sa v priestupkovom konaní k veci vyjadrovali neboli k veci vypočutí ako svedkovia, ale boli s nimi len spísané vysvetlenie resp. záznam, čím ţalobca nemohol týmto osobám klásť otázky a byť prítomný pri ich výsluchu, pričom takýto postup – výsluch svedka predpokladá aj lex specialis – zákon o priestupkoch a ním popísané konanie o priestupku. Napokon krajský súd ţalovanému vytkol, ţe za ţalobcom porušené ustanovenie zákona o cestnej premávke povaţoval ustanovenie § 19 ods. 3 ZCP, avšak toto ustanovenie upravuje odbočovanie vpravo a zo spisu je nesporné, ţe ţalobca odbočoval vľavo, teda mal porušiť ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.. Záverom krajský súd konštatoval, ţe ak ţalovaný ponechal bez povšimnutia uvedené procesné pochybenia, jeho rozhodnutie súd povaţuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu došlo k procesnej chybe, ktorá má vplyv na zákonnosť 4 1Sžd/23/2013 napadnutého rozhodnutia, preto krajský súd

§ 250jods.

2 písm. d/, e/ OSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec ţalovanému na ďalšie konanie, pričom v ňom bude ţalovaný povinný o odvolaní ţalobcu opätovne rozhodnúť a postupovať vo veci v intenciách jeho rozsudku. III. Odvolanie a vyjadrenie k nemu Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný, ktorý uviedol, ţe sa v prvom rade nestotoţňuje so záverom Krajského súdu v Prešove a síce, ţe správne orgány postupovali v rozpore s ustanoveniami § 33 ods. 1, ods. 2) zákona o správnom konaní a to tým, ţe vypracovaný znalecký posudok pred nariadením ústneho pojednávania nedoručil ţalobcovi ako podozrivému z priestupku a nestanovil primeranú lehotu, aby sa ţalobca mohol s týmto znaleckým posudkom oboznámiť a pri nariadenom ústnom pojednávaní mohol sa k nemu kvalifikovane vyjadriť po prípadnej porade s osobou znalou problematiky v danej oblasti. Uviedol, ţe uvedené povinnosti, ktoré v konaní o priestupku vyplývajú zo zákona o správnom konaní boli splnené, teda ţalobca nebol ukrátený na svojich právach. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva, ţe je právom účastníka konania a nie jeho povinnosťou navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke. V tomto konkrétnom prípade však ţalobca ani na ústnom pojednávaní, ani v podanom odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku (ústne pojednávanie a podanie odvolania proti rozhodnutiu o priestupku bolo uskutočnené za účasti ţalobcu dva krát) a ani v podanej ţalobe nenamietal porušenie tohto svojho práva a teda ţe mal v úmysle klásť na ústnom pojednávaní otázky svedkom, prípadne znalcovi. Ţalovaný pritom poukázal na „zásadu hospodárnosti" v zmysle ktorej správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťaţovania účastníkov konania a iných osôb. Z uvedeného vyplýva, ţe v prípade ak účastník konania pred začiatkom ústneho pojednávania neoznámi správnemu orgánu, ktorý vo veci rozhoduje skutočnosť nasvedčujúcu tomu, ţe má v úmysle aktívne vyuţiť 5 1Sžd/23/2013 svojho práva v zmysle § 33 ods. 1) zákona o správnom konaní správny orgán ak to on sám nepovaţuje za potrebné, tak ako je tomu v preskúmavanom prípade začne ústne pojednávanie o priestupku bez prítomnosti iných osôb (napr. svedkov, znalca). V opačnom prípade, teda v prípade takom ako to prezentuje Krajský súd v Prešove by to znamenalo zbytočné zaťaţovanie svedkov a iných osôb, ktoré by boli povinné sa dostaviť pred správny orgán v konkrétne stanovený čas, čo by v konečnom dôsledku znamenalo porušenie základných zásad správneho konania zo strany správneho orgánu. Obdobne ţalovaný nesúhlasil s názorom Krajského súdu v Prešove, ktorým vyslovil porušenie § 33 ods. 2) zákona o správnom konaní zo strany správneho orgánu. V zmysle tohto ustanovenia je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva, ţe správny orgán svojim postupom nesmie pozbaviť účastníka konania, ani zúčastnenú osobu ich zákonného práva a síce, ţe by neboli s podkladmi pre rozhodnutie oboznámení pred vydaním rozhodnutia vo veci.

ţalovaného správny orgán prvého stupňa svojim postupom neporušil povinnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia a pred rozhodnutím vo veci dal ţalobcovi moţnosť sa s podkladmi rozhodnutia oboznámiť. Táto skutočnosť je preukázaná zápisnicou z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa

  1. júna 2012 z ktorej jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca po zákonnom poučení, ktorému porozumel a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu týkajúceho sa priestupku teda aj so spracovaným znaleckým posudkom sa k veci vyjadril a aţ následne bolo vo veci prvostupňovým správnym orgánom rozhodnuté. Vyjadrenie ţalobcu, resp. jeho právneho zástupcu ani len okrajovo nenasvedčuje tomu, ţe na oboznámenie sa s podkladom pre rozhodnutie, ktorým je znalecký posudok potrebujú viac časového priestoru. Práve naopak z vyjadrenia ţalobcu v zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa
  2. júna 2012, kde uviedol, ţe: „ ... Tieto závery znalca považujem za nesprávne. ..." jednoznačne vyplýva, ţe záverom znalca v dostatočnej miere porozumel, avšak s týmito závermi nesúhlasí. Ţalovaný nesúhlasil ani s názorom krajského súdu, ţe správny orgán nezaslaním spracovaného znaleckého posudku ţalobcovi ho takto pripravil o moţnosť kvalifikovane 6 1Sžd/23/2013 sa k nemu vyjadriť. Skutočnosť, ţe vo veci bol vypracovaný znalecký posudok bola ţalobcovi známa, minimálne odo dňa
  3. februára 2012 (deň prvého ústneho pojednávania o priestupku) a nie ako mylne uvádza Krajský súd v Prešove v odôvodnení rozsudku odo dňa
  4. júna 2012 (deň druhého ústneho pojednávania o priestupku). Zo spisového materiálu pre KDI KR PZ v Prešove nevyplýva námietka ţalobcu, ktorá by bola podaná v lehote od
  5. februára 2012 do
  6. júna 2012 a ktorou by sa ţalobca domáhal vysvetlenia záverov znalca. Moţnosť podania námietky, resp. ţiadosti o vyhotovenie kópie znaleckého posudku ţalobca mal plne k dispozícii v ktoromkoľvek štádiu konania pred vyhlásením rozhodnutia, avšak svojou pasivitou sa o túto moţnosť sám pripravil. Vzhľadom k tomu, ţe ţalobca v odvolacom konaní, ani v podanej ţalobe nenamietal skutočnosť, ţe nebol v dostatočnom rozsahu oboznámený s podkladom pre rozhodnutie, ktorým bol znalecký posudok, resp. ţe sa k jeho záverom nemohol kvalifikovane vyjadriť, ţalovaný sa domnieva, ţe ţalobca bol v dostatočnej miere s týmito závermi znalca oboznámený, toto oboznámenie povaţoval za dostatočné, avšak s týmito závermi nesúhlasil, čo je jeho zákonné právo. Ţalovaný podotkol tieţ, ţe správny organ hodnotí znalecký posudok rovnako ako ostatné dôkazy, teda v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Z uvedeného vyplýva, ţe správny orgán hodnotí znalecký posudok ako ktorýkoľvek iný dôkaz. Vzhľadom na to znalecký posudok ţalovaný nepovaţuje za dôkaz, ktorý by mal mať zásadnejší význam pre rozhodnutie ako ktorýkoľvek iný dôkaz obsiahnutý v spisovom materiali, napr. záznam dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody. Znalecký posudok je vo väčšine prípadov nepochybne rozsiahlejší ako iný dôkaz avšak postup, ktorým sa znalec dopracoval k jeho záverom a samotný záver znaleckého posudku je jasný a zrozumiteľný aj pre osobu bez technického vzdelania. Napriek tomu, ak ţalobca povaţoval za potrebné bliţšie sa oboznámiť so znaleckým posudkom, resp. s niektorou jeho časťou mal v konaní o priestupku moţnosť a nič mu v tom nebránilo, aby túto svoju ţiadosť predniesol správnemu orgánu, ktorý vo veci rozhodoval. 7 1Sžd/23/2013 Ţalovaný ďalej namietal, ţe napriek tomu, ţe ţalobca nenamietal porušenie svojich zákonných práv v konaní o priestupku, v odvolacom konaní, ani v podanej ţalobe krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného, pričom z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, ţe jedným z hlavných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia ţalovaného bolo porušenie týchto zákonných ustanovení zákona o správnom konaní správnym orgánom, čo viedlo k porušeniu práv ţalobcu. Ţalovaný sa tieţ nestotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ţe aplikovanie ustanovenia § 17 ods. 1) zákona o Policajnom zbore bolo nesprávnym postupom prvostupňového správneho orgánu. KDI KR PZ v Prešove za prvostupňový správny orgán povaţuje orgán Policajného zboru, ktorý je v zmysle ustanovenia § 67 zákona o priestupkoch oprávnený vo veci začať konanie o priestupku v prvom stupni a v konečnom dôsledku vo veci rozhodnúť ak nevyuţije ustanovenie § 66, resp. § 76 zákona o priestupkoch. Vychádzajúc z uvedeného KDI KR PZ v Prešove orgán Policajného zboru, ktorý vo veci vykonáva objasňovanie nepovaţuje za prvostupňový správny orgán, nakoľko tento má v zmysle § 60 ods. 3) zákona o priestupkoch taxatívne vymenované moţnosti ukončenia objasňovania skutku, pričom moţnosť začať konanie o priestupku takouto moţnosťou nie je. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, ţe orgán PZ oprávnený objasňovať priestupky a nie prvostupňový správny orgán počas objasňovania veci vyuţil svojho zákonného oprávnenia v zmysle § 17 ods. 1) zákona o Policajnom zbore a od osôb, ktoré mohli prispieť k zisteniu páchateľa priestupku vyţadoval potrebné vysvetlenie. Vysvetlenia týchto osôb poznačil v úradných záznamoch, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu. Po skončení objasňovania veci aplikujúc ustanovenie § 60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch predloţil orgán oprávnený objasňovať priestupky správu o výsledku objasňovania priestupku, spolu so získanými listinnými dôkazmi (teda aj so spracovanými úradnými záznamami) správnemu orgánu prvého stupňa ako podnet na začatie konania o priestupku. Ţalovaný je z týchto dôvodov toho názoru, ţe orgán oprávnený objasňovať priestupok aplikujúc počas objasňovania veci ustanovenie § 17 ods. 1) zákona o Policajnom zbore ţiadnym spôsobom nepochybil, teda úradný záznam spracovaný 8 1Sžd/23/2013 počas objasňovania veci orgánom oprávneným objasňovať priestupky povaţuje ţalovaný za listinný dôkaz, ktorý bol získaný zákonným spôsobom. Ustanovenie § 17 ods. 1) zákona o Policajnom zbore oprávňuje policajta poţadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môţe prispieť k zisteniu páchateľa priestupku, pričom objasňovanie veci sa prioritne neriadi zákonom o správnom konaní. Uvedeným právnym predpisom, teda zákonom o správnom konaní sa riadi správny orgán, ktorý vo veci rozhoduje, pričom s rozhodnutia o priestupku jednoznačne vyplýva, ţe prvostupňový správny orgán začal konanie o priestupku dňa
  7. mája 2012 a na ústnom pojednávaní o priestupku dňa 05.06.2012 prvostupňový správny orgán vychádzal z úradných záznamov o podaní vysvetlenia, ktoré boli spracované počas objasňovania veci. Ţalovaný sa domnieva, ţe začatím konania o priestupku (v zmysle § 18 zákona o správnom konaní) prvostupňový správny orgán začína vo veci konať a to tak, ţe posúdením listinných dôkazov obsiahnutých v predloţenom spisovom materiáli vo veci meritórne rozhodne, resp. zastaví konanie o priestupku. Ďalšou zákonnom moţnosťou pre prvostupňový správny orgán v konaní o priestupku je doplnenie spisového materiálu o ďalšie dôkazné prostriedky, ktorými presne a úplne zistí skutkový stav veci. Z predloţeného spisového materiálu však jednoznačne vyplýva, ţe prvostupňový správny orgán nedoplnil spisový materiál o úradné záznamy o podaní vysvetlenia. Z toho vyplýva, ţe Krajský súd v Prešove nesprávne posúdil zabezpečený listinný dôkaz obsiahnutý v spisovom materiáli a na tomto nesprávnom základe odôvodnil svoje rozhodnutie. V ďalšej časti odvolania ţalovaný namietal aj odôvodnenie rozsudku Krajského súdu vo vzťahu k jeho názoru, ţe osoba, ktorá bola priamym svedkom určitých skutočností, nemôţe mať iné postavenie, ako postavenie svedka a teda je neprípustné, aby ţalobca ako obvinený z priestupku nemal právo klásť týmto osobám, ako svedkom otázky, pretoţe takéto právo upravuje ustanovenie § 33 ods. 2) zákona o správnom konaní. Ţalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, ţe § 33 ods. 1) zákona o správnom konaní (nie § 33 ods. 2) zákona o správnom konaní, ako uviedol Krajský súd v Prešove) neukladá účastníkovi konania povinnosť, ale výlučne moţnosť klásť otázky svedkom na ústnom pojednávaní o priestupku. Vzhľadom k tomu, ţe ţalobca, ako účastník konania počas konania o priestupku, ktoré bolo realizované dva krát (prvé rozhodnutie 9 1Sžd/23/2013 o priestupku z februára 2012 bolo KDI KR PZ Prešove v zmysle § 53 ods. 2) zákona o správnom konaní zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie) neuviedol správnemu orgánu skutočnosť nasvedčujúcu tomu, ţe má v úmysle aktívne vyuţiť svojho zákonného práva a to klásť otázky svedkom, prvostupňový správny orgán nemal ţiaden dôvod zabezpečovať na ústnom pojednávaní o priestupku prítomnosť svedkov, resp. doplniť opakovane vykonať vypočutie svedkov. Ďalej ţalovaný namietal, ţe ţalobca svojim konaním porušil § 19 ods. 3) zákona o cestnej premávke, pretoţe toto ustanovenie upravuje odbočovanie vpravo a zo spisu je nesporné, ţe ţalobca odbočoval vľavo, čo je ustanovenie § 19 ods. 4) zákona o cestnej premávke. V zmysle § 19 ods. 3) zákona o cestnej premávke pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo najbliţšie k pravému okraju vozovky. Ak pritom musí s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu vybočiť zo smeru svojej jazdy vľavo, vţdy dáva len znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pred odbočovaním vľavo vodič je povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírku vozovky. Ak vodiči protiidúcich vozidiel odbočujú vľavo, vyhýbajú sa vľavo. Ţalovaný teda zotrval na svojom zistený obsiahnutom v napadnutom rozhodnutí, ţe ţalobca porušil ustanovenie § 19 ods. 3 a nie § 19 ods. 4 ZCP. Z týchto dôvodov ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o odvolaní zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S /70/2012-45 zo dňa
  8. apríla 2013 a vrátil vec súdu prvého stupňa, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu J. P. zo dňa
  9. augusta 2012 zamieta. Ţalobca sa naopak s napadnutým rozsudkom stotoţnil a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal mu trovy konania. Uviedol, ţe nesúhlasil so závermi znaleckého posudku, ktorý mu bol predloţený na ústnom pojednávaní
  10. februára 2012, nikdy mu však fyzicky doručený nebol. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, tieto v ţiadnom prípade nemôţu slúţiť k rozhodnutiu a ani na vypracovanie riadneho znaleckého posudku, pretoţe celá dopravná nehoda sa odohrala na dlhom úseku, ale ani v jednom podaní vysvetlenia, ani 10 1Sžd/23/2013 v úradnom zázname nie je zmienka zo strany svedkov a poškodeného o vzdialenostiach pred dopravnou nehodou, počas obiehania kamiónu, ktorý riadil svedok P.. Napriek tomu. ţe počas celého konania ţalobca popieral správnosť zistení DI PZ Stará Ľubovňa nikto nemal záujem ţalobcom navrhované dôkazy vykonať a akýkoľvek jeho návrh bol odmietnutý a jeho námietkami ale aj návrhmi sa DI PZ Stará Ľubovňa nezaoberal a KDI KR PZ Prešov ich ignoroval. Poukázal tieţ na to, ţe ţalovaný neskúmal ani len poveternostnú situáciu na vozovke pričom jednoznačne bolo preukázané, ţe k oslneniu poškodeného nemohlo dôjsť, a ţe tento nehovoril pravdu no ani takáto závaţná skutočnosť nestačila na doplnenie dokazovania. Tak isto vôbec nebola skúmaná záleţitosť prázdnej ľavej zadnej pneumatiky na vozidle poškodeného. Ako k takej situácii došlo a či táto skutočnosť nebola príčinou dopravnej nehody sa vôbec nezisťovalo, aj keď počas celého konania boli tieto skutočnosti namietané, či uţ na ústnom prejednaní, alebo v odvolaniach. Ţalovaný ignoroval aj skutočnosť, ţe vypočutý svedok J. S., bytom P., Ţ.. uvedený v úradnom zázname zo dňa
  11. novembra 2011 sa v čase nehody dňa
  12. septembra 2011, ale aj v čase spísania uvedeného úradného záznamu dlhodobo zdrţiaval v zahraničí a zdrţiava sa tam aj teraz.

názoru ţalobcu nedodrţaním ustanovení Správneho poriadku došlo u ţalobcu k porušeniu jeho procesných práv a tým mu bola vzatá moţnosť riadne sa obhájiť. IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) 11 1Sžd/23/2013 v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (

§ 246cods.

1 veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.

§ 250ja ods.

2 OSP odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti nepovaţoval za potrebné na prejednávanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

  1. januára 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z
  2. decembra 2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k
  3. decembru 2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnú tra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne ţalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na strane ţalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Z tohto dôvodu, tam, kde sa v tomto rozhodnutí pouţíva slovo ţalovaný myslí sa tým Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky aj Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove alebo

významu len jeden z týchto orgánov.

§ 244ods.

1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 244ods.

3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť 12 1Sžd/23/2013 práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

§ 250iods.

2 OSP ak správny orgán

osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie

tretej časti druhej hlavy. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol ţalobca uznaný za vinného z priestupku

§ 22ods. 1 písm. g) Zo

P na uţ uvedenom skutkovom základe.

§ 22ods. 1 písm. g) Zo

P priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

§ 4ods.

1, písm. c) ZCP vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

§ 19ods.

1, 3 ZCP pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. Pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo najbliţšie k pravému okraju vozovky. Ak pritom musí s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu vybočiť zo smeru svojej jazdy vľavo, vţdy dáva len znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pred odbočovaním vľavo vodič je povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírku vozovky. Ak vodiči protiidúcich vozidiel odbočujú vľavo, vyhýbajú sa vľavo.

§ 51zákona Zo

P, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

§ 58ods. 1 Zo

P objasňovaním priestupkov

tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom

tohto alebo iného zákona,

  1. b)tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, 13 1Sžd/23/2013
  2. c)sa uloţí sankcia za priestupok alebo sa od jej uloţenia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku,
  3. d)uloţí ochranné opatrenie,
  4. e)uloţí páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

§ 58ods. 2 aţ 4 Zo

P objasňovanie priestupkov

odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať

tohto alebo iného zákona. Správne orgány sú oprávnené poţiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky

odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti. Objasňovanie priestupkov

odseku 1 vykonávajú tieţ orgány Policajného zboru v rozsahu

odseku 4, orgány Vojenskej polície, ak priestupok spáchal vojak v činnej sluţbe alebo priestupok spáchala osoba vo vojenskom objekte alebo v priestore, v ktorom prebiehajú vojenské akcie, alebo ho spáchala spolu s vojakom v činnej sluţbe, alebo ak ide o priestupok proti majetku v správe alebo uţívaní Armády Slovenskej republiky, orgány Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky, ak osoba spáchala priestupok v súdnych alebo iných objektoch, ktorých ochranu zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky, alebo pri rušení výkonu stráţnej sluţby v blízkosti stráţeného objektu alebo počas eskortovania obvineného a odsúdeného, ak stráţnu sluţbu alebo eskortovanie vykonáva Zbor väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky, orgány obecnej polície, ak ide o priestupky, ktoré sú oprávnené prejednať v blokovom konaní, iný orgán, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Orgány Policajného zboru objasňujú priestupky uvedené v § 24 ods. 1 písm. c), § 30 ods. 1 písm. d) aţ h), § 35 ods. 1 písm. f), § 44 a 46, priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti občianskemu spolunaţívaniu, priestupky proti majetku a devízové priestupky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti ţelezničnej dopravy a ďalšie priestupky proti poriadku v štátnej správe, ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti Policajného zboru, ak uvedené priestupky nezistil alebo ich neobjasňuje orgán uvedený v odseku 2 alebo odseku 3 písm. b) aţ e).

§ 59ods. 1 aţ 4 Zo

P objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať. Ak sa oznámenie o priestupku 14 1Sžd/23/2013 podá osobne správnemu orgánu, ktorý je oprávnený priestupok prejednať, alebo orgánu oprávnenému objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3), napíše sa o obsahu oznámenia záznam; zápisnica sa napíše len vtedy, ak by oznámenie skutočností dôleţitých pre rozhodnutie nebolo moţné vykonať neskôr pred správnym orgánom. Objasňovanie priestupku sa skončí spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa správny orgán alebo orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) o priestupku dozvedel.

§ 60Zo

P orgány oprávnené objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené vyţadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo mladistvého moţno vyţadovať len za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia

osobitných predpisov, 8b) alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu

osobitných predpisov, 8c) alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vyţadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí, vyţadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov, vykonávať alebo vyţadovať úkony potrebné na zistenie totoţnosti osôb a ich pobytu, vyţadovať predloţenie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov.

odseku 2 tohto ustanovenia o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.

tretieho odseku orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) odloţí vec záznamom, ak nie je podozrenie z priestupku alebo ak nemoţno priestupok prejednať, uloţí vec záznamom, ak sa nepodarí v lehote určenej v § 59 ods. 4 zistiť skutočnosti svedčiace o tom, ţe priestupok spáchala konkrétna osoba, odovzdá vec príslušnému orgánu, ak ide o konanie majúce znak priestupku, ktoré sa prejednáva

osobitných predpisov, alebo ak ide o iný správny delikt neţ priestupok, alebo ak ide o trestný čin, predloţí správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup

písmen a) a c), oznámi zákonnému zástupcovi, fyzickej osobe, ktorá sa osobne stará o maloletého na základe rozhodnutia

osobitných predpisov, alebo zariadeniu, v ktorom je maloletý umiestnený na základe rozhodnutia súdu

osobitných predpisov, a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spáchanie priestupku maloletým.

§ 60ods. 4 a 5 Zo

P správa o výsledku objasňovania priestupku

odseku 3 písm. d) obsahuje označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, stručné a výstiţné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, osobné údaje podozrivého 15 1Sžd/23/2013 z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede. K správe o výsledku objasňovania priestupku

odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku. Odvolací súd preskúmaním predloţeného administratívneho spisu zistil, ţe pochybenie vytýkané krajským súdom neobstojí v tom smere, ako bolo formulované. Odvolací súd sa stotoţnil s tvrdeniami ţalovaného v celom rozsahu. Predovšetkým je nutné uviesť, ţe znalecký posudok v predmetnej veci bol predloţený ţalobcovi

  1. februára 2012 na ústnom pojednávaní prvostupňového správneho orgánu. Napriek tomu, ţe mal právneho zástupcu, ktorý bol na pojednávaní prítomný nedoţadoval sa doručenia znaleckého posudku, ani po skončení pojednávania, z čoho vyplýva, ţe po zákonnom poučení aj o práve vyjadriť sa ku všetkým dôkazom mu postačilo oboznámenie sa so znaleckým posudkom v priebehu pojednávania. Ţiadna námietka ohľadne nedostatku času na prípravu, resp. neoboznámenie sa s dôkazmi zo zápisníc z ústneho pojednávania zo dňa
  2. februára 2012 ani
  3. júna 2012 totiţ odvolaciemu súdu nevyplynula. Aj z odvolania ţalobcu vyplynulo iba tvrdenie, ţe sa so závermi a zisteniami znalca nestotoţňuje, ale nie, ţe by sa nemal čas oboznámiť so znaleckým posudkom o príčine dopravnej nehody. Podobne pokiaľ ide o konanie orgánu objasňujúceho priestupky – v prerokúvanom prípade policajného orgánu – bolo v súlade so zákonom, konkrétne s citovaným ustanovením § 60 ods. 1 ZoP. Ţalobca postupom správneho orgánu nebol ukrátený na práve na spravodlivý proces. Ak svoje práva, či uţ sám alebo prostredníctvom právneho zástupcu neuplatnil, nemoţno to pričítať za vinu prvostupňovému správnemu orgánu ani ţalovanému, pretoţe ţalobca bol o jeho právach náleţite poučený.

názoru krajského súdu vzhľadom na ustanovenie § 51 Zákona o priestupkoch je aplikácia Zákona o správnom konaní lex speciallis, a teda ak sa dokazovanie realizuje

Správneho poriadku, osoba, ktorá bola priamym svedkov určitých skutočností, nemôţe mať iné postavenie, ako postavenie svedka, čo je aj logické, pretoţe priestupkové konanie je určitou formou trestania, a teda je neprípustné, aby ţalobca ako obvinený z priestupku nemal právo klásť týmto osobám, teda svedkom otázky, pretoţe takéto právo upravuje citované ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250i ods. 3 upravuje, ţe pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 16 1Sžd/23/2013 Navyše ustanovenie § 34 ods. 1 Správneho poriadku upravuje, ţe na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy

svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Teda je nesporné, ţe súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu zisťuje, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo či nedošlo k porušeniu niektorej procesnej zásady Správneho poriadku. Z uvedeného je zrejmé, ţe krajský súd nerozlíšil medzi objasňovaním priestupkov policajným orgánom a objasňovaním priestupkov konaným správnym orgánom, ktorý však svoje konanie začína aţ po objasnení priestupku postupom

§ 67ods. 2 a 3 Zo

P

ktorého podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. Ak správny orgán vec neodloţí, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní. V konaní pred orgánom objasňujúcim priestupky platia v plnej miere ustanovenia § 58 aţ 61 ZoP tak ako boli citované a to najmä, pokiaľ ide o zadovaţovanie podkladov k rozhodnutiu o priestupku, § 60 ods. 1 a 2 ZoP so zreteľom na vysvetlenia, vyjadrenia, prípadne úradné záznamy. Aţ po postupe uvedenom, okrem iného v ustanovení § 60 ods. 3 ZoP, v zmysle ktorého ak orgán objasňujúci priestupok zistí, ţe ide o iný správny delikt neţ priestupok, alebo ak ide o trestný čin, predloţí správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu. Aţ v tomto momente začína správne konanie a správny orgán je v konaní pred ním povinný, ak je to potrebné, pouţiť ustanovenia správneho poriadku. Pri objasňovaní priestupkov policajnými orgánmi teda je moţné a v súlade so zákonom obstarávať vysvetlenia a robiť o tom úradné záznamy či uţ

zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore alebo

zákona o priestupkoch. V konaní pred správnym orgánom – po jeho začatí

§ 67ods. 3 Zo

P - najmä na ústnom pojednávaní je nutné pouţiť správny poriadok a teda osoby, ktoré majú pred týmto orgánom vypovedať o skutočnostiach, ktoré sledovali svojimi zmyslami a tieto skutočnosti 17 1Sžd/23/2013 majú význam pre rozhodnutia o priestupku a nie sú obvineným z priestupku, majú byť vypočuté ako svedkovia. Rovnako však pri vypočúvaní týchto osôb nemôţe byť obvinený z priestupku nijako donucovaný, aby svoje práva (najmä ak má právneho zástupcu) na vyjadrenie sa k dôkazom, na kladenie otázok svedkom a podobne, uplatnil. V prerokúvanom prípade odvolací súd nezistil pochybenie ani vo vytýkanom nevypočutí osôb ako svedkov. Priestupkové konanie, aj keď sa v ňom pouţívajú základné zásady uplatňované v trestnom konaní, pre ochranu práv obvineného z priestupku, nie je natoľko formalizované v procese ako trestné konanie. Nevydáva sa rozhodnutie o začatí priestupkového konania pred správnym orgánom a ani samotné konanie pred správnym orgánom nemá tak precízne formulované pravidlá ako trestné konanie. Je teda na samotných obvinených z priestupku a ich právnych zástupcoch, aby sa svojich práv, podobných právam obvinených v trestnom konaní domáhali a v plnej miere uplatňovali. Pokiaľ tomu tak nie je a ani z administratívneho spisu nevyplýva poţiadavka na uplatnenie konkrétneho práva o ktorom bol obvinený z priestupku riadne poučený, ako v prerokúvanom prípade, nie je moţné vyvodiť iný záver, neţ, ţe obvinený z priestupku svoje práva nevyuţil. Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch údajných dvoch procesných pochybení aj v prípade údajného pochybenia nesprávneho pouţitia § 19 ods. 3 ZCP namiesto § 19 ods. 4 ZCP správnym orgánom, odvolací súd sa stotoţnil s tvrdením ţalovaného, ţe ţalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 19 ods. 3 a nie ods. 4 ZCP. Z týchto dôvodov, keďţe dôkazy vykonané správnymi orgánmi, bez ohľadu na to, či do nich bude zahrnuté i vysvetlenie J. S., namietané ţalobcom alebo nie, bez pochybností svedčia o tom, ţe konanie ţalobcu naplnilo zákonné znaky priestupku

§ 22ods. 1, písm. g) Zo

P a sankcia uloţená za priestupok zohľadňuje zákonné kritériá pre ukladanie sankcie najmä závaţnosť priestupku, spôsob jeho spáchania a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútky a osobu páchateľa, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe ţalobu zamietol. 18 1Sžd/23/2013 V. Trovy konania O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe nárok na náhradu trov konania nepriznal neúspešnému ţalobcovi. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, dňa 13. januára 2015 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.