f/ Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (O.s.p.). Mal za to, ţe mu odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces nedostatočným a nezrozumiteľným odôvodnením svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa podľa jeho názoru ţiadnym spôsobom nevyrovnal s jeho odvolacou námietkou, ţe zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii nebolo porušené, odberné miesto bolo riadne zaplombované, preto zo strany ţalovaného ako odberateľa nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do meradla, a teda k neoprávnenému odberu. Odvolaciemu súdu tieţ vytýkal, ţe sa nezaoberal jeho tvrdením o zrejmom porušení pracovných povinností svedka K. nesprávnym nainštalovaním predmetného elektrometra. Ţalobkyňa ţiadala dovolanie ţalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. 6 Cdo 170/2011 3 Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. V podanom dovolaní dovolateľ tvrdil, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a porušené jeho právo na spravodlivý proces a to nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu, keď sa tento riadne nezaoberal všetkými námietkami a argumentáciami ţalovaného uvedenými v jeho odvolaní. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať 6 Cdo 170/2011 4 dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod. Povahu odňatia moţnosti konať pred súdom môţe mať aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu týkajúce sa objasnenia dôleţitých skutkových okolností a s tým súvisiacich právnych záverov. V posudzovanej veci však rozsudok odvolacieho súdu nie je takouto vadou postihnutý. Pokiaľ ţalovaný tvrdí, ţe dovolaním napadnutý rozsudok nevyhovuje poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to najmä pokiaľ ide o jeho úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, a vyvodzuje z toho, ţe absenciou riadneho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd pripomína, ţe podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003 : "Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces". Dovolací súd povaţuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, podľa ktorého : "Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní". Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu zodpovedá poţiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie 6 Cdo 170/2011 5 rozhodnutia. Odvolací súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vyrovnal s argumentmi ţalovaného a konštatoval v zhode so súdom prvého stupňa a v súlade s vykonaným dokazovaním, ţe v danom prípade sa jednalo o neoprávnený odber energie, za ktorý zodpovedá odberateľ (ţalovaný) na základe objektívnej zodpovednosti za škodu bez ohľadu na jeho zavinenie. Z tohto dôvodu potom nemohol odvolací súd prihliadnuť na odvolacie námietky ţalovaného, v ktorých ţalovaný tvrdil, ţe k nedovolenému odberu nedošlo jeho pričinením, teda ţe ho on osobne nevykonal. Poukázaním na objektívnu zodpovednosť za škodu, z ktorej sa nemoţno vyviniť, druhostupňový súd odôvodnil prečo neprihliadol na argumenty ţalovaného ohľadne zbavenia sa viny za neoprávnený odber, teda svoje rozhodnutie tým dostatočne odôvodnil. Samotná skutočnosť, ţe ţalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku odvolacieho súdu nestotoţňuje, neznamená, ţe jeho zdôvodnenie nezodpovedá poţiadavkám, ktoré na túto časť rozsudku kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalovaného odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p.
5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní ţalobkyni vznikli trovy v súvislosti s odmenou za právne sluţby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon právnej sluţby činí sumu 61,41 €, pričom patrí za jeden úkon právnej sluţby a to písomné vyjadrenie k dovolaniu z 2. augusta 2011 (§ 10 ods. 1
1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a jeden krát reţijný paušál v rozsahu jednej stotiny výpočtového základu za úkon právnej sluţby (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) v sume 7,41 €, plus 20 % DPH. Celkove vznikli ţalobkyni trovy v sume 82,58 €, ktoré je ţalovaný povinný zaplatiť do rúk jej zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.
5 veta prvá O.s.p.). 6 Cdo 170/2011 6 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.