← Slovensko

o náhradu škody

Obsah (7)§ 224§ 239§ 237§ 157§ 167§ 243b§ 146

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 67/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. Ing. J., bývajúceho v L., proti ţalovanej Slovenskej republike – M., o n

zák. č. 58/69 Zb. a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ţalobca poţaduje odškodné konkrétne za neoprávnený zásah do práva na osobnú slobodu na podklade písomného príkazu sudcu Okresného súdu Bratislava I na vyšetrenie zdravotného stavu ţalobcu pod sp. zn. 3 Nt 1280/96 vo výške 10.000,- Eur; za neoprávnený zásah do práva na slobodu ţalobcu na podklade príkazu na zatknutie vydaným Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 3 Nt 405/96 a 3 Nt 334/99 na písomný príkaz sudcu Okresného súdu Bratislava I vo výške 22 500 Eur; za neoprávnený zásah do práva na slobodu a slobodu pohybu a tým aj znemoţnenie vykonávať slobodne a nerušene prácu v zahraničí, ţiada odškodné v sume 306 704,34 Eur s úrokom z omeškania ročne 16,5% od 16. mája 2002 do 5. marca 2010 úmerne potencionálnom ušlému zisku ţalobcu za obdobie od 8. novembra 2000 do 30. apríla 2002; za nezákonný zásah do práva na slobodu

čl. 5 3 4 Cdo 67/2014 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odňatím cestovných pasov a tým znemoţnením cestovať do zahraničia za prácou, odškodné v sume 10.000,- Eur a za porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprejednaním veci v primeranej lehote t.j. nezákonným trestným stíhaním viac ako 15 rokov odškodné vo výške 22 500 Eur. Zhodne so súdom prvého stupňa mal tak za to, ţe existencia prekáţky litispendencie (ako neodstrániteľná prekáţka konania) bráni súdu vo veci konať. O trovách konania rozhodol

§ 224ods.

1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na to, ţe ţalovanej v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Namietal správnosť právneho názoru, na ktorom súdy niţších stupňov zaloţili svoje rozhodnutie. Napadnuté uznesenie je nezákonné, nespravodlivé, arbitrárne odôvodnené, v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Dovolanie odôvodňoval poukazom na ust. § 237 písm. f/ O.s.p a uviedol, ţe konanie pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 10 C 167/2010 tendenčne vedie k zastaveniu konania, bez jediného pojednávania vo veci. Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe dovolateľ má sám právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré ním moţno napadnúť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu.

§ 239ods.

1 O.s.p. dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak odvolací súd a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska.

§ 239ods.

2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide 4 4 Cdo 67/2014 o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďţe dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, dovolanie

§ 239O.s.p.

prípustné nie je. So zreteľom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania

§ 237

O.s.p.

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku i uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konania, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolateľ tvrdil, ţe konanie pred súdmi niţších stupňov je postihnuté vadou

§ 237písm.

f/ O.s.p. tým, ţe napadnuté uznesenie je nezákonné, nespravodlivé, vadné a arbitrárne odôvodnené, v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O.s.p. je taký (vadný) postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

§ 157ods.

2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení 5 4 Cdo 67/2014 dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

§ 167

ods.2 O.s.p., ak nie je ďalej uvedené inak, pouţijú sa na uznesenia primerane ustanovenia o rozsudku. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, z

  1. decembra 1994, séria A, č. 303-As. 12, § 29: Hiro Balani c. Španielsko z
  2. decembra 1994, séria A, č. 303 –B: Georgiadis c. Grécko z
  3. mája 1997: Higgins c. Francúzsko z
  4. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-
  5. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomfortné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru, o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Odvolací súd zaujal stanovisko ku všetkým skutočnostiam uvádzanými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom sa vyporiadal aj so všetkými námietkami odvolateľa uvádzanými v jeho odvolaní. 6 4 Cdo 67/2014 Na základe uvedených skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd svojim postupom nezaloţil vadu konania

§ 237písm.

f/ O.s.p., teda neodňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalobcu procesne neprípustné. Dovolací súd preto dovolanie odmietol

§ 243bods.

4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

§ 146ods.

1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p., ţalovanej v tomto dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

  1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  2. marca 2014 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.