Najvyšší súd 5 Obdo 3/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. J. K. T., IČO: X., O., zast. JUDr. B. M., advokátom, so sídlom D., proti ţalovanému O., a. s., Š. IČO: X., o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21Cb/20/2012, na odvolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
- augusta 2012, č. k. 2Cob/41/2012-234, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Humenné uznesením z
- marca 201, č. k. 21Cb/20/2012-209 podľa § 106 ods. 3 O. s. p. prerušil konanie aţ do právoplatného skončenia rozhodcovského konania, ktoré sa vedie na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava l, sp. zn. 220117845/16 vo veci ţalobcu O., a. s., so sídlom B. proti ţalovanému v
- rade Ing. J. K. - T., so sídlom O., IČO: X. a ţalovanej v
- rade Z. K., O., nar. X., o zaplatenie 42 643,03 Eur s prísl. V priebehu konania súd prvého stupňa zistil, ţe O., a. s., podala
- októbra 2011 na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A, Bratislava, proti ţalovanému v
- rade Ing. J. K. - T., H. a proti ţalovanej v
- rade Z. K. ţalobu o zaplatenie 42 643,03 Eur s príslušenstvom z dôvodu nezaplatenia záväzku vyplývajúceho ţalovanému v
- rade zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 5500/06/403 z
- júna 2006 a ţalovanej v
- rade z dôvodu ručiteľského záväzku prevzatého za splnenie predmetného úveru. 2 5 Obdo 3/2013 Podľa ust. § 106 ods. 3 O. s. p., ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr, neţ došlo k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy aţ do doby, neţ sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej. Ţalobca podal na súde ţalobu o určenie neplatnosti a zániku úverovej zmluvy č. 5500/06/403 dňa
- januára
- V danom prípade ţalobca podal na súde ţalobu o určenie neplatnosti a zániku úverovej zmluvy č. 5500/06/403 po tom, čo sa vo veci začalo rozhodcovské konanie, preto súd prvého stupňa podľa § 106 ods. 3 O. s. p. súdne konanie prerušil do právoplatného skončenia rozhodcovského konania. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozhodol o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu prvostupňového súdu z
- marca 2012, č. k. 21Cb/20/2012-209 uznesením z
- augusta 2012, č. k. 2 Cob/41/2012-234 tak, ţe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, ţe zo správy Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zistil, ţe dňa
- októbra 2011 bola rozhodcovskému súdu doručená ţaloba O., a. s. (ţalovaného) a dňa
- novembra 2011 podľa Štatútu SRS SBA bol ustanovený v tejto veci rozhodca JUDr. R. F. pričom v tento deň mu bola ţaloba aj doručená a mal ju k dispozícii. V danej veci rozhodcovské konanie neskončilo - vo veci nebolo rozhodnuté a vec nebola ani inak skončená. Ustanovenie § 106 ods. 3 O. s. p. vychádza z toho, ţe strany môţu zmluvou zveriť rozhodnutie sporu rozhodcom. Platná právna úprava na riešenie sporov, okrem iného aj z obchodných majetkových vzťahov umoţňuje stranám dohodnúť, aby zmluvou zaloţili právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie ich veci. Pôsobenie a postavenie rozhodcov je upravené zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 106 ods. 3 O. s. p. rieši moţný stret právomoci súdu a iných neštátnych orgánov (rozhodcov). Prebiehajúce konanie pred rozhodcom, začaté pred podaním návrhu na súd, má za následok prerušenie súdneho konania a neexistenciu, neplatnosť alebo zánik zmluvy. Námietky ţalobcu o nedostatkoch kreovania rozhodcu sú v tomto smere z hľadiska skutkového bezvýznamné, keďţe rozhodca bol rozhodcovským súdom ustanovený a tomuto bola ešte pred podaním ţaloby na súd vec aj odstúpená. 3 5 Obdo 3/2013 Keďţe ţalobca sa pred všeobecným súdom domáha neplatnosti rozhodcovskej doloţky, i určenia zániku záväzku zo zmluvy, ide presne o alternatívu, akú má na mysli ust. § 106 ods. 3 O. s. p., odôvodňujúce prerušenie súdneho konania. Preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. napadnuté uznesenie potvrdil. Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie ţalobca a navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu č. k. 2Cob/41/2012-234 z
- augusta 2012 v znení uznesenia súdu prvého stupňa č. k. 21Cb/20/2012-209 z
- marca 2012 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň zaviazal ţalovaného na znášanie trov dovolacieho konania. Ţalobca podal dovolanie z dôvodov uvedených v § 237 písm. f/ O. s. p., keďţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, ako aj podľa § 241 ods.2 písm. a/ a c/ O. s. p. V konaní došlo k vadám podľa § 237 písm. f/ O. s. p. a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. K vade konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dovolateľ uviedol, ţe odvolací súd rozhodol na základe iných dôvodov odlišných od dôvodov, na základe ktorých rozhodol súd prvého stupňa a o týchto dôvodoch sa dovolateľ dozvedel aţ z rozhodnutia odvolacieho súdu bez toho, aby mu predtým bola poskytnutá moţnosť vyjadriť sa k nim, takţe týmto postupom odvolacieho súdu bolo ţalobcovi ako účastníkovi konania znemoţnené konať pred súdom. Dovolateľ - ţalobca následne spochybňuje ustanovenie rozhodcu JUDr. R. F. opierajúc sa o Štatút Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie a má za to, ţe ustanovenie JUDr. R. F. za rozhodcu v danom prípade je absolútne neplatné, a preto k začatiu rozhodcovského konania v predmetnej veci v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov nedošlo a ani nemohlo dôjsť. Preto nemohlo dôjsť ani k prerušeniu konania v tejto veci. 4 5 Obdo 3/2013 Navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu v znení uznesenia súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a aby zaviazal ţalovaného na trovy dovolacieho konania. Ţalovaný sa písomne vyjadril k dovolaniu ţalobcu a uviedol, ţe podľa jeho názoru je v predmetnej veci dovolanie neprípustné. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu povaţuje za vecne aj právne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.), má náleţitosti vyţadované podľa § 241 ods. 1 a § 42 ods. 3 O. s. p., pričom ho podal účastník konania zastúpený advokátom, skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu dovolania , skúmal, či v predmetnej veci je dovolanie prípustné. Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Zákon - Občiansky súdny poriadok prípustnosť dovolania upravuje v § 237,238 a §
- Dovolaním ţalobca napadol uznesenie odvolacieho súdu, preto dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania podľa ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., keďţe ustanovenie § 238 O. s. p. stanovuje podmienky prípustnosti dovolania voči inej forme rozhodnutia odvolacieho súdu, a to rozsudku a z tohto dôvodu nie je moţné § 238 O. s. p. v predmetnej veci pouţiť. Podľa § 239 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa alebo odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska. V ustanovení § 239 ods. 2 O. s. p. je uvedené, ţe dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského 5 5 Obdo 3/2013 rozhodnutia, či ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolací súd konštatoval, ţe ani z vyššie uvedeného ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nie je moţné vyvodiť prípustnosť dovolania v predmetnej veci. Keďţe zákon - Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie aj podľa ust. § 237 O. s. p., dovolací súd skúmal prípustnosť podľa tohto ustanovenia a dospel po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho súdu k záveru, ţe prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O. s. p. Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p., t. j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Pod postupom súdu treba rozumieť nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôţe uplatniť svoje práva. O odňatie moţnosti konať pred súdom však nejde v prípade, ak súd nevyhovel návrhu účastníka konania, ale postupoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Dovolateľ odňatie moţnosti konať pred súdom vidí v tom, ţe súd prvého stupňa rozhodol na základe odlišných dôvodov od dôvodov, na základe ktorých rozhodol odvolací súd. Uznesením Okresného súdu Humenné z
- marca 2012, č. k. 21Cb/20/2012-209 bolo rozhodnutie o prerušení konania sp. zn. 21Cb/20/2012 podľa § 106 ods. 3 O. s. p. z dôvodu, ţe ţalovaný podal
- októbra 2011 ţalobu na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave proti ţalovanému v
- rade Ing. J. K. - T., H. a proti ţalovanej v
- rade Z. K., o zaplatenie sumy 42 643,03 Eur s prísl. z dôvodu nezaplatenia záväzku, 6 5 Obdo 3/2013 vyplývajúcemu ţalovanému v
- rade zo zmluvy o kontokorentnom úvere a ţalovanej v
- rade z dôvodu ručiteľského záväzku prevzatého za splatenie predmetného úveru. Odvolací súd, ktorý napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa ust.§ 219 ods. 1 O. s. p. mal za to, ţe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu nesporne vyplýva, ţe pri rozhodovaní sa riadil zákonom - Občianskym súdnym poriadkom, a to § 106 ods. 3 O. s. p., teda tým istým ustanovením, z akého vychádzal aj súd prvého stupňa. Skutočnosť, ktorú vo svojom odôvodnení uviedol prvostupňový súd, a to, ţe dňa
- októbra 2011 bola rozhodcovskému súdu doručená ţaloba, bola odvolacím súdom preverená a z vyţiadanej správy od Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, ten túto skutočnosť potvrdil a dodal, ţe
- novembra 2011 bol ustanovený v tejto veci rozhodca, ktorému bola ţaloba dňa
- novembra 2011 aj doručená a mal ju k dispozícii. Súdy nemajú kompetenciu skúmať v tomto štádiu, či bol ustanovený rozhodca v súlade so štatútom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, ale musia postupovať v súlade s ust. § 106 ods. 3 O. s. p., t. j., ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr, neţ došlo k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii alebo zániku zmluvy aţ do doby, neţ sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej. Dovolací súd preto dospel k záveru, ţe v predmetnej veci súdy niţšieho stupňa postupovali v súlade so zákonom - Občianskym súdnym poriadkom a svojimi rozhodnutiami neodňali účastníkovi konania - ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. K tomuto záveru dospel súd po zhodnotení tvrdení ţalobcu keďţe mal za to, ţe oba súdy prvostupňový i odvolací sa riadili ustanovením § 106 ods. 3 O. s. p., pričom vychádzali z rovnakých skutočností. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, ţe prípustnosť dovolania nie je daná ani podľa § 237 písm. f/ O. s. p., a preto podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 7 5 Obdo 3/2013 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol, keďţe smeruje proti rozhodnutiu súdu, proti ktorému nie je prípustné. Toto uznesenie prijal dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- decembra 2013 JUDr. Darina Ličková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová