← Slovensko

o zaplatenie 79 399,85 €

Najvyšší súd 3 Cdo 165/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu F. M., bývajúceho v P., zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti ţalovanému 1/ D., a.s., so sídlom v Š., IČO: X., za účasti vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného S., a.s. so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 79 399,85 €, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17 C 251/2010, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

  1. decembra 2013 sp. zn. 9 Co 240/2013, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovanému a vedľajšej účastníčke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Ţalobca sa podanou ţalobou domáhal na ţalovanom zaplatenia 79 399,85 € (300 násobku doteraz priznaného bodového ohodnotenia) titulom mimoriadneho zvýšenia sťaţenia spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania, ktorá bola u neho zistená
  2. januára 1989 ako chronická otrava sírouhlíkom. Zvýšenie náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia zdôvodnil naďalej sa zhoršujúcim zdravotným stavom a vplyvu tohto zhoršenia na jednotlivé ţivotné úkony, uspokojovanie spoločenských potrieb a plnenie spoločenských úloh, ako i znemoţnenie výkonu voľby povolania alebo moţnosti ďalšieho sebavzdelávania. Okresný súd Galanta rozsudkom z
  3. marca 2013 č.k. 17 C 251/2010-250 ţalobu zamietol a ţalovanému a vedľajšej účastníčke nepriznal náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o nároku ţalobcu vychádzal z § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia a vzhľadom na námietku premlčania vznesenú ţalovaným z § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bol toho názoru, ţe 2 3 Cdo 165/2014 nárok ţalobcu je premlčaný, nakoľko nebol uplatnený na súde v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe počítanej od ustálenia zdravotného stavu ţalobcu. Zdravotný stav ţalobcu bol najneskôr ustálený
  4. januára 1989 v prípade lekárskeho posudku na 700 bodov a
  5. februára 2001 v prípade lekárskeho posudku na 100 bodov, pričom ţaloba bola podaná na súde aţ
  6. augusta
  7. Naviac súd prvého stupňa nezistil také dôvody, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia tak, ako to ţalobca v ţalobe poţaduje. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 O.s.p. Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobcu rozsudkom z
  8. decembra 2013 sp. zn. 9 Co 240/2013 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanému a vedľajšej účastníčke nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci. Odvolací súd povaţoval posúdenie otázky premlčania nároku ţalobcu na mimoriadne zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia prvostupňovým súdom za vecne správne, a zdôraznil, ţe v danom prípade ide o právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Rozsudok odvolacieho súdu napadol ţalobca dovolaním, v ktorom uviedol, ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom názore (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odňatie moţnosti konať pred súdom videl v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je absolútne prekvapivé a poukázal na to, ţe v inej právnej veci odvolací súd napriek vznesenej námietke premlčania, zvýšenie odškodnenia priznal. Nesúhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu v otázke premlčania nároku ţalobcu a trval na tom, ţe ţalovaný vzniesol námietku premlčania nedôvodne. Na základe uvedeného ţiadal zrušiť rozsudky súdov oboch niţších stupňov a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ţalovaný ani vedľajšia účastníčka sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). 3 3 Cdo 165/2014 Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
  9. Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Dovolanie ţalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. v znení účinnom do
  10. decembra 2014 (ďalej len „§ 237 O.s.p.“). Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, 4 3 Cdo 165/2014 ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie, ţe v konaní došlo k takejto vade. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je „absolútne prekvapivé“. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou ţalobcovi realizáciu jeho procesných práv. 5 3 Cdo 165/2014 V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu povaţoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ zaloţené na iných právnych záveroch neţ rozhodnutie súdu prvého stupňa (viď tieţ uznesenie najvyššieho súdu zo
  11. septembra 2009 sp. zn. 3 Cdo 102/2008), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“ zaloţené nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, neţ na ktorých zaloţil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii nemal moţnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého aţ v odvolacom konaní (viď uznesenie najvyššie súdu zo
  12. júla 2011 sp. zn. 5 Cdo 46/2011). V danom prípade ale rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa nevyznieva ani prekvapujúco, ani nečakane – súdy oboch stupňov zaloţili svoje rozhodnutia na rovnakých skutkových a právnych záveroch. Ţalobca musel vzhľadom na priebeh a výsledky prvostupňového konania očakávať (predvídať), ţe odvolací súd bude v odvolacom konaní posudzovať a skúmať to, čo napokon odvolací súd aj skutočne posúdil a preskúmal. Ţalobca v dovolaní vyslovil aj nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v konaní na súdoch niţšieho stupňa nebola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p a keďţe prípustnosť jeho dovolania nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia 6 3 Cdo 165/2014 Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému a vedľajšej účastníčke vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  13. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  14. marca 2015 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.