o zaplatenie 8 630,42 € s príslušenstvom

Najvyšší súd 6 Cdo 161/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. B. Z., bývajúceho v B. zastúpeného JUDr. Ľ. H., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému JUDr. V. S., bývajúcemu v B., o zaplatenie 8 630,42 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 6 C 198/2005, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

1. marca 2011 sp. zn. 3 Co 56/2010 rozhodol t a k t o : Dovolanie ţalovaného o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava II rozsudkom z
2. januára 2006 č. k. 6 C 198/2005-39 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 8 630,42 € (260 000,-- Sk) s úrokmi z omeškania vo výške 13% ročne od 1.1.2003 do 1.8.2004 zo sumy 400 000,-- Sk, od 2.8.2004 do 31.8.2004 zo sumy 300 000,-- Sk a od 1.9.2004 do zaplatenia zo sumy 260 000,-- Sk, a to z titulu nevrátenej časti pôţičky poskytnutej ţalobcom ţalovanému podľa zmluvy o pôţičke, uzavretej medzi účastníkmi
3. októbra
4. Ţalovaného tieţ zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania ţalobcovi vo výške 1 726,08 € (52 000,-- Sk) a vo zvyšku ţalobu zamietol. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o vrátení celej pôţičky, keď svedeckými výpoveďami nepreukázal existenciu originálu potvrdenia o jej vrátení. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného predmetný prvostupňový rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil rozsudkom z
5. marca 2011 sp. zn. 3 Co 56/2010 potom, čo bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
6. februára 2010 sp. zn. 4 Cdo 13/2009 zrušený jeho zmeňujúci rozsudok z
7. septembra 2008 6 Cdo 161/2011 2 sp. zn. 3 Co 158/06, ktorým ţalobu najskôr zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe s poukazom na povinnosť rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu (podľa ktorej sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje) a názor dovolacieho súdu vyslovený v predmetnej veci, ţe v prípade popretia pravosti súkromnej listiny vystaviteľom (v tomto prípade ţalobcom), leţí dôkazné bremeno ohľadne jej pravosti na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (v tomto prípade na ţalovanom), bolo povinnosťou ţalovaného preukázať pravosť predloţenej listiny. Ţalovaný však neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania pravosti písomného potvrdenia o vrátení celej pôţičky, ani inými dôkazmi nepreukázal tvrdenú skutočnosť, preto odvolací súd, stotoţňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a posudzujúc vec v intenciách odôvodnenia uznesenia dovolacieho súdu, povaţoval prvostupňový rozsudok za vecne správny. Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal, aby dovolací súd predmetné rozhodnutie spolu s rozsudkom prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Odvolaciemu aj prvostupňovému súdu teda vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietal tieţ, ţe súdy na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ţalobca vo vyjadrení k podanému dovolaniu ţalovaného uviedol, ţe podľa jeho názoru nemá dovolanie hmotnoprávny základ a smeruje len k predlţovaniu sporu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. 6 Cdo 161/2011 3 Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (právny názor dovolacieho súdu v procesnej otázke týkajúcej sa povinnosti zopakovať dôkazy výsluchom svedkov platil za situácie, keď odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí vychádzal z odlišných skutkových záverov, neţ ktoré z výsluchu svedkov vyvodil prvostupňový súd, nie však v situácii, keď pri novom rozhodnutí sa odvolací súd od týchto záverov neodklonil), rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
8. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Vady uvedené v tomto zákonnom ustanovení však dovolací súd nezistil. K námietke dovolateľa spochybňujúcej posúdenie skutkových zistení, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym 6 Cdo 161/2011 4 opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu hodnotenia nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá moţnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 243a ods. 2, in fine O.s.p. (arg. „dokazovanie však nevykonáva“). Na ďalšie dovolacie dôvody ţalovaného, ktoré mali spočívať v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom a inej vade konania, dovolací súd taktieţ nemohol prihliadať, pretoţe uvedené skutočnosti by mohli byť relevantné len v prípade, ak by dovolanie bolo prípustné. Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalovaného odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalobcu, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením jeho zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva. 6 Cdo 161/2011 5 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
9. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
10. októbra 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová