3 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a
1, 4 uvedeného zákona vrátil ţalovanému nekrátený súdny poplatok za odpor, keďţe
bodu 5 k poloţke 1 sadzobníka súdnych poplatkov ţalovanému nevznikla povinnosť súdny poplatok za odpor zaplatiť. Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalovaného uznesením z 30. novembra 2010, sp.zn. 23 Co 277/2010 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o odmietnutí odporu a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Mal za to, ţe súd prvého stupňa rozhodol správne, keď odmietol odpor ţalovaného proti platobnému rozkazu a keď návrh ţalovaného na prerušenie konania
ustanovenia § 109 O.s.p. zamietol. Uviedol, ţe výsledok konkurzného konania (vedeného na majetok dlţníka ţalovaného) bude mať význam iba v tom smere, do akej miery bude ţalovaný v konkurznom konaní (vedenom na majetok jeho dlţníka) uspokojený. Následne to môţe mať vplyv na schopnosť ţalovaného plniť jeho peňaţné záväzky. O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný a navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe odporu proti platobnému rozkazu vyhovuje a vo veci nariaďuje pojednávanie. Namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Mal za to, ţe súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 O.s.p., keď nepovaţoval dôvody uvedené v podanom odpore za dostačujúce na to, aby tento bol uznaný za odôvodnený. Trval na tom, ţe podaný odpor je vecne a právne odôvodnený a spĺňa náleţitosti, ktoré vyţaduje ustanovenie § 174 ods. 2 O.s.p. Taktieţ namietal, ţe súdy 3 5 Cdo 113/2011 nesprávne posúdili ustanovenie § 109 ods. 1, 2 písm. c/ O.s.p. a mal za to, ţe dôvod na prerušenie konania
2 písm. c/ O.s.p. je daný. V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci. Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či dovolanie ţalovaného smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení nevyslovil, ţe je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolanie preto
1 a 2 4 5 Cdo 113/2011 O.s.p. prípustné nie je. Prípustnosť tohto opravného prostriedku by prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). V danom prípade dovolanie ţalovaného smeruje proti výroku uznesenia Krajského súdu v Trnave z 30. novembra 2010 sp.zn. 23 Co 277/2010, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o odmietnutí odporu a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Pokiaľ ide o dovolanie ţalovaného proti výroku odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, dovolateľ
obsahu dovolania zastáva názor, ţe došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. k odňatiu moţnosti ţalovanému konať pred súdom v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v potvrdzujúcom uznesení. Citované zákonné ustanovenie dáva odňatie moţnosti konať pred súdom však do súvislosti s faktickou procesnou činnosťou súdu, nie s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Samo právne posúdenie veci je realizáciou rozhodovacej činnosti súdom a nezakladá bez ďalšieho prípustnosť dovolania
f/ O.s.p., keď právnym posúdením veci (rozhodnutím) súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť, ani procesné práva účastníka 5 5 Cdo 113/2011 konania. Či uţ teda odvolací súd napadnuté potvrdzujúce rozhodnutie týkajúce sa prerušenia konania zaloţil na správnej alebo nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovenia § 109 ods. 1, 2 písm. c/ O.s.p., neodňal tým ţalovanému moţnosť pred súdom konať. Nesprávne právne posúdenie veci je prípustný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktorý však moţno úspešne uplatniť len vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo). Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pokiaľ ide o dovolanie ţalovaného proti tej časti uznesenia Krajského súdu v Trnave z 30. novembra 2010 sp.zn. 23 Co 277/2010, ktorým je napadnutý výrok potvrdzujúci uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí odporu, došlo v tomto prípade
dovolacieho súdu k vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. k odňatiu moţnosti účastníka konania (ţalovaného) konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom 6 5 Cdo 113/2011 chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide. Základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak základné právo
čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo
čl. 6 ods. 1 dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06). Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní 7 5 Cdo 113/2011 predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
potvrdil. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, ţe „odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa rozhodol správne, keď odmietol odpor ţalovaného proti platobnému rozkazu, preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
ustanovenia § 219 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil“. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako dospel odvolací súd k uvedenému záveru a akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil, ani to, ako sa vysporiadal s argumentáciou ţalovaného uvedenou v odvolaní, týkajúcou sa nedostatočne odôvodneného odporu, resp. podaného odporu bez odôvodnenia s poukazom na ustanovenie § 174 ods. 3 O.s.p. Takého odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu nezodpovedá poţiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 9 5 Cdo 113/2011 So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu v napadnutej časti výroku o odmietnutí odporu je nepreskúmateľné a zmätočné, čo malo za následok porušenie práva dovolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie moţnosti dovolateľa konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní v tejto časti k procesnej vade
f/ O.s.p., je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami oprávneného uvedenými v dovolaní. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu v tejto napadnutej časti, v ktorej uznesenie okresného súdu vo výroku o odmietnutí odporu potvrdil a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania
2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.