6 písm. b/ bod.
predmetných zmlúv. Skutkový a právny problém v danom prípade teda spočíval
krajského súdu v posúdení toho, či boli pre ţalobcu vykonané sluţby
zmlúv o dielo, ktoré mali byť poskytnuté pre ţalobcu spoločnosťou
svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pri uplatňovaní daňových predpisov bral do úvahy skutočný obsah právnych úkonov alebo iných skutočností rozhodujúcich pre určenie dane. Je potrebné zdôrazniť, ţe v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt (ţalobca) je povinný preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. V preskúmavanom prípade správca dane v priebehu vykonávania daňovej kontroly vyzval ţalobcu na predloţenie dôkazov, resp. dal ţalobcovi moţnosť preukázať ním uvádzané skutočnosti a predkladať dôkazy. Ţalobca predloţil správcovi dane dodávateľské faktúry, z ktorých si uplatňoval predmetné odpočítanie dane, ako aj zmluvy o dielo uzatvorené medzi ţalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou
krajského súdu pre prijímateľa plnenia je faktúra dokladom nevyhnutným na preukázanie vzniku nároku na odpočítanie dane z prijatého plnenia
1 písm. a/ 222/2004 Z. z., ale súčasne je nevyhnuté, aby platiteľ dane, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane, preukázal, či a aké plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre prijal, a či faktúru vystavil deklarovaný platiteľ dane. V preskúmavanom prípade sa dodanie prác od dodávateľa
názoru súdu nemali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ako aj predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane vzhľadom na to, ţe správca dane preveroval dodanie fakturovaných prác Ing. R. označených v spoločnosti N.S.A. a.s. Bratislava a L. z Banskej Štiavnice, pričom sa dodanie predmetných prác, tak ako to tvrdil Ing. R. v prospech spoločnosti
súdu ţalobca v ţalobe ani nenamietal, ţe chýbajú dôvody napadnutých rozhodnutí. Tvrdil len, ţe odôvodnenie predmetných rozhodnutí nenapĺňa zákonnú poţiadavku stanovenú v § 30 zákona č. 511/1992 Zb. Takýto ţalobný dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí neobstojí, pretoţe nemá oporu v odôvodnení 8Sžf/126/2013 6 rozhodnutia ţalovaného, ani rozhodnutia správcu dane. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je spôsobená tým, ţe účastník konania nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia alebo nesúhlasí so závermi, ku ktorým správny orgán dospel, resp. sa domnieva, ţe vysporiadanie sa s tvrdeniami a predkladanými dôkazmi bolo vykonané povrchne a tendenčne. Nepreskúmateľné je rozhodnutie, z ktorého výroku nie je moţné zistiť, ako bolo vo veci rozhodnuté, alebo keď výrok je vnútorne rozporuplný. Tieţ môţe ísť o prípad, keď nie je odlíšené, čo je výrok a čo je odôvodnenie, alebo kto je účastníkom konania alebo kto bol rozhodnutím zaviazaný. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj rozpor medzi výrokom a odôvodnením a absencia alebo nejednoznačnosť právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností. Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, táto musí spočívať v tom, ţe rozhodnutie nie je odôvodnené vôbec alebo ţe v odôvodnení rozhodnutia chýbajú skutočnosti, na základe ktorých správny orgán rozhodol, a teda chýbajú skutkové dôvody rozhodnutia. Rovnako v prípade, keď rozhodnutie je zaloţené na takých skutočnostiach, ktoré v konaní neboli vôbec zisťované alebo z odôvodnenia nie je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané a z ktorých boli dané skutkové zistenia zistené. Napadnuté rozhodnutie ţalovaného ani správcu dane však takýmito chybami netrpí. Z obsahu napadnutých rozhodnutí vyplýva, ţe odôvodnenie obsahuje označenie úkonov, ktoré boli vykonané ako v priebehu daňovej kontroly, tak aj vo vyrubovacom i odvolacom konaní a obsahuje aj hodnotenie dôkazov, pričom vyvodené závery logicky vyplývajú z vykonaného dokazovania. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí
názoru súdu spĺňa náleţitosti uvedené v § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., pričom ţalovaný sa v napadnutom rozhodnutí ako odvolací orgán vysporiadal aj s dôkazmi predloţenými ţalobcom v odvolacom konaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, ţe pokiaľ ţalobca v ţalobe poukázal na svoje predošlé písomné vyjadrenia vo veci, ktoré by mali byť súčasťou administratívneho spisu ţalovaného a správcu dane, súd konštatuje, ţe preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov uvedených v ţalobe. Tieto dôvody nemá v kompetencii doplniť, konkretizovať alebo vyhľadávať. Z nekonkrétne uplatneného dôvodu nie je moţné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe ţalovaný nesprávne vyhodnotil a aplikoval ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. vo vzťahu k oprávneniu ţalobcu uplatňovať si nárok na nadmerný odpočet DPH a poukázal pritom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Mahagében, súd uviedol, ţe predmetný rozsudok rieši prípad, keď vecné a formálne podmienky vzniku 8Sžf/126/2013 7 a výkonu práva na odpočet dane boli splnené. V preskúmavanej veci o takýto prípad nešlo, keďţe ţalobca nepreukázal prijatie plnenia deklarovaného za obdobie jún 2011 predloţenými faktúrami od spoločnosti
okolností 8Sžf/126/2013 8 aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie alebo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 221 O.s.p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca má za to, ţe správnemu orgánu i ţalovanému riadnym spôsobom preukázal deklarované zdaniteľné plnenia, a to predloţením riadne vystavených účtovných dokladov (faktúr), ktoré boli vystavené jeho dodávateľom spoločnosťou
jeho názoru sa s vyššie uvedenými dôkazmi, svedčiacimi v prospech ţalobcu, ţalovaný vôbec nevysporiadal, resp. ich ţiadnym spôsobom neodôvodnil. Ţalovaný ţiadnym spôsobom neobjasnil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok jeho rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený. Ţalovaný bol pritom povinný dôkazy navzájom si odporujúce riadne odôvodniť, a súčasne zdôvodniť, prečo niektoré z nich povaţuje za nevierohodné a prečo niektoré z nich odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy. Ţalobca tak má zato, ţe správca dane ako i ţalovaný neviedli dokazovanie objektívne a nestranne, čím nebol náleţite a dôsledne zistený skutkový stav veci. Ţalobca ďalej uviedol, ţe pri uzatváraní všetkých obchodov komunikoval výlučne s Ing. R. R. - splnomocnencom obchodnej spoločnosti
názoru ţalobcu nie je moţné od neho spravodlivo poţadovať, aby sledoval a kontroloval obstarávacie procesy svojho dodávateľa, resp. jeho subdodávateľov. V zmysle predmetných zmlúv o dielo mala práve spoločnosť 1. ENTERPRICE s.r.o. viesť stavebný denník o vykonaných prácach, ktoré by v prípade jeho existencie preukazovali vykonanie sporných prác. Ţalobca má zato, ţe správne orgány na neho preniesli dôkazné bremeno týkajúce sa jeho dodávateľa, a následne z predmetných skutočností vyvodili ţalobcovu dôkaznú núdzu, ktorá bola vyhodnotená v jeho neprospech. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, ţalovaný ako i správca dane nesprávne právne vec posúdili, čím svoje konanie a následne i svoje rozhodnutia zaťaţili takou vadou, ktorá mala vplyv na vydanie ich nezákonného rozhodnutia, čím správne orgány 8Sžf/126/2013 11 ţalobcovi odňali právo na uplatnenie si nadmerného odpočtu DPH a namiesto toho mu vyrubili vlastnú daňovú povinnosť. Ţalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania, a to vrátane trov právneho zastúpenia, na náhradu ktorých ţiadal zaviazať ţalovaného, a to v celkovej výške 140 Eur za zaplatené súdne poplatky a trov právneho zastúpenia vo výške 683,49 Eur a 20 % DPH spolu 820,18 Eur na účet. Vo veci sa vyjadril k odvolaniu svojim podaním zo 17.10.2013 ţalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Ţalovaný uviedol, ţe v predloţenom odvolaní zo dňa 07.10.2013 voči rozsudku č. k. 24S/127/2012-117 ţalobca v podstate zotrval na námietkach aké uviedol uţ v ţalobe, a preto ţalovaný, zotrváva na odôvodnení svojho ţalobou napadnutého rozhodnutia a zotrváva aj na svojom vyjadrení k ţalobe, v ktorom sa vysporiadal s námietkami ţaloby, a ktoré boli predloţené Krajskému súdu v Banskej Bystrici spolu so správnym spisom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Zákon č. 511/1992 Zb. v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti.
citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 8Sžf/126/2013 12 Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďţe daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, ţe účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môţe odvolať, končí aţ vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, ţe daňové orgány v daňovom konaní nemôţu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, ţe zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, ţe daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v ţiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôţe to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodrţania práva. Daňové orgány môţu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodrţiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú
1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.
3 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona č. 511/1992 Zb., pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
1 zákona č. 511/1992 Zb., daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne 8Sžf/126/2013 13 určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa povaţuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu
osobitného zákona, alebo kontrola pouţitia tovaru oslobodeného od dane
osobitných zákonov.
5 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo:
odseku 10 druhej vety,
4 zákona č. 511/1992 Zb., ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, 8Sžf/126/2013 14 protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
2 zákona č. 511/1992 Zb., odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vţdy v rozsahu poţadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, moţno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť.
1 veta prvá a druhá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň
2 aţ 4, 7 a 9 aţ 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). 8Sžf/126/2013 15 Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, ţe súdy konajúce
piatej časti O.s.p., t.j. súdy v správnom súdnictve, nie sú súdmi skutkovými (všeobecné súdy), ale súdmi preskúmavacími, a preto spravidla ani nevykonávajú dôkazy, ktoré navrhol vykonať účastník, nakoľko dokazovanie sa vykonáva na správnych orgánoch v správnom konaní, ktorého konečný výsledok podlieha súdnemu prieskumu. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloţeného súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré povaţuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstiţné sa stotoţňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva: Predmetom tohto konania bolo rozhodnutie ţalovaného č. 1020501/1/1047946/2012 zo dňa 08.08.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica – pobočka Lučenec č. 9611301/1/429558/2012 z 12.03.2012, ktorým
6 písm. b/ bod. 1. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní nebol ţalobcovi priznaný nadmerný odpočet DPH v sume - 5939,69 Euro a bola mu vyrúbená daňová povinnosť vo výške 58 822,31 Euro na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011, a ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
l v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a/ a § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) právo na odpočítanie dane z tovarov a sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto sluţbe (tovare) vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania sluţby (tovaru). To znamená, ţe právo na odpočítanie dane si môţe daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáţe, ţe došlo k reálnemu dodaniu zdaniteľného obchodu od dodávateľa uvedeného na faktúre a tento zdaniteľný obchod pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ a bola vystavená faktúra
2 zákona o DPH. V uvedenom prípade správca dane správne vyhodnotil obchodný prípad v tom smere, že nebolo jednoznačne preukázanie dodanie zdaniteľné plnenia pre žalobcu spoločnosťou 1. ENTERPRICE s.r.o. tak ako to bolo uvedené v sporených faktúrach č. 20110605 (Jaklovce) v sume 311 436 Euro (DPH 51 906 Euro) a faktúry č. 20110606 (Pusté Čemerné) v sume 77 136 Euro (DPH 12 856 Euro). 8Sžf/126/2013 16
2 zákona o DPH môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. V zmysle písm. a/ citovaného ustanovenia platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a sluţieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané v nadväznosti na ustanovenie § 51 citovaného zákona. Kľúčovou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaţenia ţalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a sluţieb zaťaţuje daňový subjekt – ţalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a sluţieb len faktúrami nie je
súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, ţe sú v nej uvedené údaje odráţajúce skutočne reálne plnenie na nej uvedenej dodávateľom. To, ţe určitý doklad má všetky náleţitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, ţe daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predloţení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sţf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011- 17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, ţe nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúţi aţ na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leţí dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáţe, nemôţe byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 8Sžf/126/2013 17 Samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Technicky je moţné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s krajským súdom povaţuje ďalšie vznesené námietky ţalobcu za bezpredmetné, nakoľko v danej veci nebolo ţalobcom jasne preukázané, ţe ţalobcovi skutočne sporné sluţby fakturované faktúrou č. 20110605 sa č. 20110606 dodala spoločnosť 1. ENTERPRICE s.r.o. Pokiaľ ide o nemoţnosť klásť otázky svedkovi V. L., tak odvolací súd poznamenáva, ţe ţalobca neuviedol, v čom by mal tento svedok ozrejmiť dodanie predmetných sluţieb ţalobcovi, keďţe ako sám tvrdil všetko zabezpečoval p. R.. Preto ani odvolací súd nepovaţoval túto námietku za takú, ktorá by ţalobcovi mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako vecne správny
1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
l O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. l O.s.p. a neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 29. januára 2015 8Sžf/126/2013 18 Mgr. Peter M E L I CH E R , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.