Najvyšší súd 7 Cdo 2/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu COFIDIS, a.s., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, zastúpený Advokátskou kanceláriou Antovszká, s. r. o., so sídlom Ţabotova 2/B, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, v menej ktorej koná konateľ a advokát JUDr. A. Fuchsová, proti ţalovanému: 1/ A. B. nar.X. a 2/ A. B., nar. X., obaja bytom Š., o zaplatenie 1.692,42 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 17 C/156/2011, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.04.2013, sp. zn. 3 Co/183/2012, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovaním náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) rozsudkom zo dňa 29.04.2013 sp. zn. 3 Co/183/2012 potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny rozsudok Okresného súdu Košice -okolie zo dňa 20.03.2012 sp. zn. 17 C/156/2011, ktorým súd prvého stupňa zaviazal ţalovaných zaplatiť ţalobcovi sumu 691,79 € všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa v prevyšujúcom rozsahu ţalobu zamietol a priznal ţalobcovi trovy konania v sume 74,29 €. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, ţe: „ţalovaní so ţalobcom uzavreli dňa 27.11.2007 zmluvu označenú ako Zmluva o revolvingovom úvere, č. zmluvy
- Na základe tejto zmluvy poskytol ţalobca ţalovaným sumu 40.000,- Sk (1.327,76 eur), túto sumu ţalovaní vyčerpali dňa 29.11.2007 a následne vyčerpali ďalších 2 7 Cdo 2/2014 480,24 eur, celkom teda vyčerpali sumu 1.808,- eur. Splátkami, ktoré na tento úver platili, uhradili celkovú sumu 1.184,28 eur, takţe dlţoba na istine zostala v sume 623,72 eur. Súd prvého stupňa posudzoval uzavretú zmluvu podľa ust. § 52 a § 54 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ). Vzťah posúdil aj podľa ust. zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu a aplikované ustanovenia interpretoval aj z pohľadu smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa ustálil, ţe účastníci konania dňa 27.11.2007 uzavreli zmluvu o úvere na formulárovom, vopred vypísanom tlačive, do ktorého sa vpísali iba identifikačné údaje ţalovaných a vyznačila sa výška úverového rámca a výška splátok. Tá časť formulára, ktorá je ako - tak čitateľná, ţiadne ustanovenia o výške úroku z úveru, úroku z meškania a ani RPMN neobsahujú a za predpokladu, ţe sa to nachádza v tej časti, ktorá je pre veľkosť písma nečitateľná, je z dôvodu nezrozumiteľnosti neplatná. Toto nemoţno zhojiť ani tým, ţe ţalobca dal ţalovaným informačný formulár, ktorý plní len dodatkovú informačnú sluţbu k zmluve. Pokiaľ ale zmluva neobsahuje tie nároky, ktoré ţalobca ţaluje (úrok z úveru), prípadne sú pre nezrozumiteľnosť upravené neplatne, nemá na ne nárok s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. g/, ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., a to kvôli ich absencii a pre nedostatok formy. Prípadné nároky ţalobcu je preto potrebné hodnotiť len podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Pokiaľ ţalobca poskytol ţalovaným celkovú sumu 1.808,- eur a títo zaplatili 1.184,28 eur, sú povinní vrátiť ţalobcovi 623,72 eur, čo vyplýva z ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ţalobca sa tieţ domáhal zaplatenia kapitalizovaného úroku z omeškania do 30.11.2010, vyrátaného sumou 118,86 eur. Súd prvého stupňa vypočítal úroky z omeškania od 16.9.2009 do 30.11.2010 pri úrokovej sadzbe 9% ročne podľa ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z.. Výška úrokov z omeškania za uvedené obdobie predstavuje sumu 68,07 eur. Celkovo súd prvého stupňa priznal ţalobcovi sumu 691,79 eur a v prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal ţalobcovi pomerné trovy 74,29 eur.“ Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal ţalobca odvolanie a to proti výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie ţalobcu na nariadenom odvolacom pojednávaní 3 7 Cdo 2/2014 (§ 214 ods. 1 O.s.p.) v neprítomnosti riadne predvolaných a ospravedlnených účastníkov konania a ich právnych zástupcov a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu v napadnutej zamietajúcej časti nie je dôvodné a v tejto časti je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, ţe: „Pokiaľ sa na prejednávaný vzťah aplikujú ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z., vyţaduje jeho ust. § 4 ods. 2 písm. g/, aby zmluva obsahovala uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov so sankciou, ţe ak táto uvedená nieje, spotrebiteľský úver sa povaţuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd sa stotoţňuje so záverom súdu prvého stupňa, ţe údaj o RPMN nie je v zmluve platne uvedený. Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe vzorec pre výpočet RPMN a konkrétny príklad výpočtu je uvedený v sadzobníku poplatkov, takéto uvedenie nekorešponduje so zákonnou povinnosťou stanovenou v § 4 ods. 2 písm. g/ cit. zákona a jednoznačné určenie RPMN nie je moţné nahradiť odkazom na vzorec či prípadný príklad výpočtu. Takáto situácia môţe nastať iba v prípade, ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok podľa § 3 ods. 7 cit. zákona, čo však nie je v prejednávanom prípade aplikovateľné. Rovnako je odvolací súd toho názoru, ţe suma nemôţe byť uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach. Zákonnou sankciou neuvedenia RPMN je nastolenie stavu, ţe sa úver povaţuje za bezúročný a bez poplatkov a to bez ohľadu na to, či si dlţníci boli alebo neboli vedomí svojich povinností platiť úroky za poskytnutie úveru. Za uvedenej situácie odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa o bezúročnosti poskytnutého úveru. Z vykonaného dokazovania nepochybne pred súdom prvého stupňa vyplynulo, ţe ţalobca poskytol ţalovaným celkovú sumu 1.808,- eur z ktorej ţalovaní zaplatili 1.184,28 eur, preto sú povinní ţalobcovi vrátiť sumu 623,72 eur. Ţalobca ďalej namieta, ţe si neuplatňoval kapitalizované úroky z omeškania, ktoré mu súd prvého stupňa priznal. Napriek tomu však nepodal odvolanie proti vyhovujúcej časti rozsudku vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania, preto rozhodnutie o kapitalizovanom úroku z omeškania nadobudlo právoplatnosť. 4 7 Cdo 2/2014 Ţalobca tvrdí, ţe si v ţalobe uplatnil nárok na poplatok z omeškania, ktorý vyplýva z čl. 7.1 a 7.2 Všeobecných obchodných podmienok. Odvolací súd konštatuje, ţe poplatok z omeškania uplatňovaný ţalobcom podlieha reţimu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, to znamená, ţe bez uvedenia RPMN nieje moţné uplatňovať ani tieto poplatky. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Rovnako vecne správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 224 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní boli úspešní ţalovaní, ktorým trovy konania vo vzťahu voči ţalobcovi nevznikli.“ Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol v celom rozsahu ţalobca dovolaním, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania ţalobca odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Dovolateľ namietal, ţe súdy oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili, čím porušili jeho ústavou garantované právo na súdnu ochranu. Oba súdy zaloţili svoje rozhodnutia o zamietnutí ţaloby na posúdení zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi ako zmluvy spotrebiteľskej. Súdy oboch stupňov urobili tieţ nesprávny právny záver, keď poskytnutý úver vyhodnotili ako bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru dovolateľa Zmluva o úvere je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom spravujúci sa ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu subjektov záväzkového vzťahu (bez ohľadu na skutočnosť, či ide o podnikateľa alebo inú osobu). Dovolateľ namieta, ţe ţalovaný bol dostatočne upozornený na nevyhnutnosť preštudovania si tak zmluvy o úvere, ako aj jej neoddeliteľných súčastí, a preto bol oboznámený s povinnosťou platiť úroky za poskytnutie úveru. Dovolateľ má za to, ţe zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, a preto je ţalovaný povinný zaplatiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom a teda aj úroky. Dovolateľ v dovolaní zároveň uviedol, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je zmätočné, nakoľko odvolací súd sa v odôvodnení nevysporiadal s právnymi tvrdeniami uvedenými v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré zároveň namietal dovolateľ 5 7 Cdo 2/2014 aj v odvolaní. Podľa tvrdenia dovolateľa, odvolací súd nenadviazal na tvrdenia uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa ani neuviedol, ţe sa s nimi stotoţňuje, ale vec právne zdôvodnil iným spôsobom, čo dovolateľ povaţuje za zmätočné. Ţalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie ţalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v jeho zamietajúcej časti. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- Dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by uţ dovolací súd vyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Napadnutý rozsudok nie je ani rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 3 O.s.p. 6 7 Cdo 2/2014 Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Vady konania podľa ustanovenia § 237 písm. a/ aţ písm. g/ O.s.p. ţalobca nenamietal a ich existenciu po preskúmaní spisu nezistil ani dovolací súd. Ţalobca v dovolaní namieta, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (i rozsudok súdu prvého stupňa) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobcu boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalobcom vytýkaná skutočnosť by mala 7 7 Cdo 2/2014 za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo. Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky však ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe ţalovaní nepodali návrh na ich priznanie (§ 151ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2015 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová