← Slovensko

o zaplatenie 1 699 762,46 eur s prísl.

Najvyšší súd 5 Obo 25/2013 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Lenky Praţenkovej, v právnej veci ţalobcu U. – I., a. s., B., IČO: X., zastúpeného advokátkou JUDr. K. I., K., proti ţalovanému Č., a. s., B., IČO: X., zastúpenému advokátom JUDr. P. M., D., o zaplatenie 1 699 762,46 eur s prísl., na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. marca 2013, č. k. 34Cb/61/2002-819, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. marca 2013, č. k. 34Cb/61/2002-819 sa p o t v r d z u j e . Ţalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zaplatenia 1 699 762,46 Sk z titulu náhrady škody. O náhrade trov konania rozhodne v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p. aţ po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na predchádzajúce rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej a na zrušujúce rozhodnutia odvolacieho súdu. V zmysle právneho usmernenia odvolacím súdom súd prvého stupňa opäť vypočul ako svedka Dr. H. 5 Obo 25/2013 2 na pojednávaní
  3. septembra
  4. Svedkyňa potvrdila príjem inštrukcie od ţalobcu
  5. januára 2001, avšak hodinu si nepamätala. Predmetná faxová inštrukcia bola opatrená podpisom, ktorý nikto nepoznal a nebol ani v súlade s podpisovým vzorom. Spomenula si, ţe zmluva nemala podpisové vzory. Do tejto doby faxové inštrukcie podpisoval predseda predstavenstva. Podľa názoru svedkyne, inštrukcia od Ing. B. prišla skôr a od Ing. R. neskôr. Kedy prišla druhá inštrukcia, si svedkyňa nespomína. Súčasne uviedla, ţe obe inštrukcie došli faxom a ţalovaný mal povinnosť kontrolovať len kód inštrukcie a podpis. Ďalej svedkyňa uviedla, ţe po zistení, ţe prvá inštrukcia bola podpísaná neznámou osobou, podpis porovnávala s podpismi, ktoré mal ţalovaný uvedené na zmluvách a volala do firmy, aby to dali do poriadku. Súd ďalej predvolal ako svedka Ing. R., ktorý po zákonnom poučení vyuţil svoje právo odmietnuť vypovedať ako svedok. Na pojednávaní
  6. marca 2013 súd vypočul ako svedka Ing. B., ktorý si na okolnosti prípadu spred 11 rokov nespomína. K veci sa písomne vyjadrila navrhnutá svedkyňa Ing. H., ktorá uviedla, ţe v januári 2001 po odoslaní faxovej inštrukcie podpísanej Ing. B.
  7. januára 2001 jej sekretárka poloţila na stôl potvrdenie z faxu, kde v hornej časti záhlavia bolo vytlačené Č. P., a. s., potom tam bol uvedený ISIN cenných papierov denominovaných v eur, dolu podpísaná pracovníčka Č. banky, a. s., s priezviskom na „H“, keďţe nevedela o čo sa jedná, okamţite telefonicky kontaktovala pracovníčku banky a zisťovala, o čo ide. Pracovníčka banky sa podľa jej vyjadrenia rozplakala a povedala, ţe sú neseriózna spoločnosť a svedkyňa následne zisťovala dôvod tohto tvrdenia. Keď sa Ing. H. opýtala na meno neoprávnenej osoby, bolo jej oznámené meno pána B.. Pracovníčka banky plakala, ţe ju vyhodia z práce a ona má úver. Ing. H. ţiadala od pracovníčky banky ţalovaného informáciu, či je moţné obchod stornovať a po telefonáte s brokerom v S., a. s., B., na oddelení cenných papierov jej bolo povedané, ţe cenné papiere uţ nie je moţné vrátiť, nakoľko sa nachádzajú na majetkovom účte kupujúceho a „sú zabetónované“. Ing. H. bola toho názoru, ţe pre nedbanlivosť zo strany pracovníčky banky vznikla spoločnosti ţalobcu škoda na majetku. Súd ďalej uviedol, ţe v zmysle bodu 1 zmluvy o autorizovaní faxových inštrukcií bol na uskutočnenie faxových inštrukcií klienta oprávnený jednak klient, ako aj oprávnené osoby, uvedené v podpisových vzoroch. Keďţe oprávnená osoba k majetkovému účtu klienta – ţalobcu neexistovala, nakoľko nebol vyhotovený podpisový vzor pre majetkový účet klienta u ţalovaného, jediným subjektom oprávneným podať faxovú inštrukciu bol sám klient, teda ţalobca. Faxovú inštrukciu preto bola oprávnená menom ţalobcu podať fyzická osoba, ktorá 5 Obo 25/2013 3 vykonávala pôsobnosť štatutárneho orgánu ţalobcu. Prvá faxová inštrukcia menom ţalobcu bola uskutočnená
  8. januára 2001 o 10,15 hod. Ing. B., ktorý však nebol oprávnený na jej podanie. Podpisový vzor pre neho bol zriadený
  9. januára 2001 len pre peňaţný účet klienta vedený v banke pod č. X., ako oprávnené osoby v ňom boli uvedené Ing. B. B. a D. F.. Druhá faxová informácia s rovnakým obsahom bola podaná
  10. januára 2001 o 11,15 hod. a bola podpísaná Ing. R.. Avšak z výpisu z obchodného registra ţalobcu je zrejmé, ţe tento bol k
  11. januáru 2001 v obchodnom registri zapísaný ako predseda predstavenstva, oprávnený samostatne konať v mene spoločnosti v plnom rozsahu. Súd uzavrel, ţe v konaní nebola preukázaná vedomosť ţalovaného o personálnych zmenách ţalobcu, ktoré mali prebehnúť začiatkom januára 2001, resp. nebolo preukázané doručenie oznámenia ţalobcu o zmenách v obchodnej spoločnosti ţalobcu pred
  12. januárom
  13. Aj listom z
  14. januára 2001 ţalobca namietal len nedostatok náleţitosti faxovej inštrukcie, bez bliţšej konkretizácie. V reklamácii z
  15. februára 2001 videl ţalobca ako osobu neoprávnenú na podanie inštrukcie len Ing. B.. Také tvrdenie zastával ţalobca aj v samotnej ţalobe, keď podľa jej obsahu jedinou oprávnenou osobou na podanie faxovej inštrukcie bol Ing. R.. Samotný návrh na zmenu zápisu v obchodnom registri Okresného súdu v Banskej Bystrici, na vykonanie výmazu Ing. M. R., datovaný
  16. januára 2001, bol podaný
  17. januára 2001, s podpismi overenými pred notárom
  18. januára
  19. Súd vykonal výmaz Ing. M. R. ako predsedu predstavenstva uznesením z
  20. februára 2001, sp. zn. Sa 443/S, právoplatného
  21. februára
  22. Súd preto neakceptoval tvrdenie ţalobcu, ţe ţalovaný zanedbal náleţitú starostlivosť pri správe majetku ţalobcu tým, ţe vykonal prevod CP v rozpore s ustanoveniami uzavretých zmlúv, obchodom bez protiplnenia ţalobcovi, pretoţe sám ţalobca uzatvoril obchod s obchodnou spoločnosťou G., s. r. o., B., neskôr B., s. r. o., B.. Ţalobca
  23. decembra 2000 uzavrel úverovú zmluvu na úver v sume 12 500 000,-- Sk. Súd neakceptoval tvrdenie ţalobcu, ţe vo faxovej správe mohlo ísť iba o obchod s prijatím protiplnenia, t. j. proti prijatiu čiastky uvedenej v inštrukcii na účet klienta. Nepovaţoval za dôvodné ani tvrdenie ţalobcu o pouţití nesprávneho kontrolného znaku série a čísla faxovej inštrukcie. Zmluva o autorizovaní faxových inštrukcií v prípade opravy faxovej inštrukcie neukladá ţalobcovi vyhotoviť novú faxovú inštrukciu s novým kontrolným znakom a kontrolným číslom. Súd vyhodnotil dokazovanie a dospel k záveru, ţe zo strany ţalovaného nedošlo k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu, ktoré by malo za následok vznik škody ţalobcovi, a preto ţalobu zamietol. 5 Obo 25/2013 4 Proti rozsudku podal odvolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a ţalobe v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretoţe nepouţil záväzné ustanovenie právneho predpisu, ktorý je nutné aplikovať na daný prípad a ţe konanie má iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd na základe vykonaných dôkazov, tieto nesprávne vyhodnotil a dospel k nesprávnym skutkovým záverom a rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretoţe súd sa nezaoberal so skutočnosťami významnými a podstatnými pre vyriešenie sporu. Podľa ţalovaného neobstojí odôvodnenie súdu prvého stupňa, podľa ktorého po vyhodnotení svedeckých výpovedí skúmal, či došlo k porušeniu zákonnej povinnosti ţalovaného – konať s odbornou starostlivosťou podľa § 11a písm. b/ zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení zákona č. 367/2000 Z. z. Ţiadne vyhodnotenie svedkov (Dr. H., Ing. R., Ing. B., Ing. H.) z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva. Súd vôbec neuviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy povaţoval za dôleţité, presvedčivé, vierohodné a z akého dôvodu, prečo pripísal dôkazný význam a pravosť spochybňovanej druhej inštrukcie podpísanej Ing. R., ktorá podľa tvrdenia ţalovaného mala byť doručená do sídla ţalovaného
  24. januára 2001 o 11,15 hod., čo nebolo vierohodným spôsobom preukázané. Rovnako súd neuviedol, na základe čoho dospel k presvedčeniu, ţe prvá inštrukcia podpísaná Ing. B. bola skutočne uskutočnená
  25. januára 2001, o 10,15 hod. tak, ako tvrdí ţalovaný a ţe druhá inštrukcia, podpísaná Ing. R. bola podaná
  26. januára 2001, o 11,15 hod. v súlade s tvrdením ţalovaného. Podľa ţalobcu súd vôbec nevyhodnotil výpoveď svedkyne Dr. H. a ignoroval podstatné skutočnosti uvádzané Ing. R., Ing. B. a Ing. H.. Vôbec nebral do úvahy znalecké posudky vyhotovené znalcami Ing. J., Ing. O. Nevyhodnotil listinné dôkazy majúce právny význam, vyhotovené pracoviskom ţalovaného v Banskej Bystrici o zrušení podpisového vzoru štatutárnemu zástupcovi Ing. R.
  27. januára 2001, preukazujúcom vedomosť o zrušení a výmaze štatutárneho zástupcu ţalobcu v banke. Súd sa tieţ dostatočne nevysporiadal s právnou argumentáciou ţalobcu, ţe ţalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou pri výkone činnosti, čím porušil zákon o bankách. 5 Obo 25/2013 5 Ďalej namietal, ţe posledná výpoveď svedkyne Dr. H. bola nepresvedčivá a nelogická. V ţiadnej výpovedi neuviedla a ani nevedela vysvetliť význam údajov uvedených v záhlaví druhej inštrukcie podpísanej Ing. R., nevedela vysvetliť, ako poznala, ţe druhá inštrukcia podpísaná Ing. R., ktorá mala dôjsť do banky o 11,15 hod., je od ţalobcu. Vo svojich výpovediach nevedela spoľahlivo a presvedčivo vysvetliť časové údaje uvedené v záhlaví oboch inštrukcií, ani časové rozdiely v doručení oboch inštrukcií, súčasne dôvodila, ţe v sídle ţalobcu nikdy nebola, nevie, aký má fax a následne uviedla, ţe je to jej domnienka, subjektívny názor, či pocit. Podľa ţalobcu táto svedkyňa rozporne uvádzala, ţe obchod bol realizovaný z P. aţ po doručení druhej inštrukcie, lebo predtým vo výpovedi
  28. mája 2005 uviedla, ţe prevod bol realizovaný na základe inštrukcie Ing. B. a telefonického potvrdenia Ing. R. Ďalej vo výpovedi
  29. mája 2005 uviedla, ţe Ing. B. mal podpisový vzor za ţalobcu len na peňaţný účet a nevzťahoval sa na prevod CP a v rozpore s tým vypovedala, ţe tieto podpisové vzory k beţnému účtu sa mali týkať aj majetkového účtu podľa zmluvy. Ďalej namietal, ţe nemoţno prehliadať ani to, ţe svedkyňa potvrdila, ţe tretí dokument na vykonanie obchodu podpísal osobne Ing. R., keď sa dostavil do banky a na tento dokument dala dátum
  30. januára 2001 z dôvodu, ţe bol na ňu vyvíjaný tlak zo strany vedenia banky. Toto zistenie iba potvrdzuje, ţe ďalšia inštrukcia na vykonanie obchodu bola skutočne podpísaná Ing. R. aţ
  31. januára 2001 so spätným dátumom
  32. januára 2001 a nie skôr, čo potvrdil aj Ing. R. vo svojej výpovedi
  33. februára
  34. Ţalobca tvrdí, ţe výpoveď svedkyne, ktorá je prevaţne v rozpore v podstatných častiach, pre zistenie skutkového stavu vzájomne protirečivá, rozporná a uţ vôbec nie presvedčivá, ani pravdivá, nemôţe mať ţiadny dôkazný význam a dôkaznú hodnotu v tomto konaní, nemôţe byť spoľahlivým podkladom pre rozhodnutie súdu tak, ako k tomu došlo. Naopak výpoveďou svedka R. z
  35. decembra 2005 bolo preukázané, ţe tento podpísal dodatočne ďalšiu písomnú inštrukciu aţ
  36. januára 2001 pri svojom osobnom stretnutí s pracovníčkou banky a nie skôr. Ďalšia vypočutá svedkyňa Ing. H. pri výsluchu
  37. septembra 2008 uviedla, kedy, akým spôsobom sa ako štatutárny zástupca ţalobcu dozvedela o písomnej inštrukcii na predaj zahraničných cenných papierov, podpísanej
  38. januára 2001 Ing. B., aké úkony vo 5 Obo 25/2013 6 veci vykonala, ţe to bolo po doručení „potvrdenia z P. k vyporiadaniu obchodu“, ţe telefonovala s p. H., pracovníčkou banky, tá jej povedala, k čomu došlo, mala obavy, ţe ju vyhodia z pracoviska, plakala do telefónu, ţe jej potvrdila, ţe obchod bol vykonaný na základe inštrukcie podpísanej Ing. B., ţe išlo o súhlas p. B.. Pracovníčka banky voči tejto svedkyni chybu uznala. Voči tejto svedkyni sa p. H. teda ani nezmienila o tom, ţe v rovnaký deň by banke bola doručená ďalšia písomná inštrukcia podpísaná bývalým štatutárnym zástupcom Ing. R. a ţe obchod mal byť vykonaný, zahraničné CP odpredané aţ po doručení ďalšej inštrukcie. Výpoveďou tejto svedkyne bolo preukázané, ţe p. B. ako člen predstavenstva nebol oprávnený samostatne konať a podpisovať za spoločnosť, nebol ani oprávnenou osobou v zmysle zmluvy o obstaraní obchodov so zahraničným CP a ich správe, nemal na tieto účely ani podpisový vzor ako oprávnená osoba v zmysle čl. 2 ods. 12, 13 zmluvy, naviac podľa výpisu z obchodného registra ako člen predstavenstva nebol oprávnený konať a podpisovať za spoločnosť ţalobcu samostatne, ale spolu s ďalším členom predstavenstva, čo bolo preukázané. Svedok Ing. B. nikdy nepotvrdil, ţe druhá inštrukcia bola odoslaná banke bezodkladne po I. inštrukcii, ţe k tomu došlo rovnaký deň, ani to, ţe obchod bol vykonaný aţ po doručení II. inštrukcie. Ďalej tento svedok uviedol, ţe druhá inštrukcia podpísaná R. nebola vykonaná z rovnakého faxu ako prvá, ním podpísaná, ţe nemohol byť pouţitý akýkoľvek fax, ţe tento fax nešiel z firmy a ţe takéto tvrdenie svedka je v priamom rozpore s tvrdením ţalovaného, ktorý sa celú dobu snaţil presvedčiť súd o tom, ţe druhá faxová inštrukcia nebola odoslaná z faxu, ale z počítača s vyuţitím počítačového programu RVS – COM, ktorý umoţňoval odosielateľovi správy nastaviť počítač tak, aby na správe vytlačenej z faxového zariadenia príjemcu nezobrazil údaj o obchodnom mene odosielateľa. Za podstatné povaţuje skutočnosť, ţe vtedajšia pobočka zahraničnej banky Č. v B. vedela o tom, ţe došlo k zrušeniu podpisového vzoru štatutárneho zástupcu Ing. R. uţ
  39. januára 2001, inak by štatutárny zástupca nebol v pobočke v B. B. vyčiarknutý z podpisovania hoci len na beţný účet. Takéto poznanie bolo dostatočným dôvodom k tomu, aby banka pri následnom vykonávaní obchodov s cennými papiermi a pri výkone správy CP konala s odbornou starostlivosťou v zmysle zákona o bankách č. 21/1992 Zb. a riadne a včas pred vykonaním obchodu preverovala, či právne úkony, písomné pokyny na vykonanie obchodu a predaja cenných papierov sú podpísané osobami k tomu oprávnenými, najmä v súlade so zápisom v obchodnom registri. Ţalobca ďalej tvrdí, ţe ak boli v pobočke banky v B. B. zriadené nové podpisové vzory iba pre členov predstavenstva p. B. a p. P., čo pobočka 5 Obo 25/2013 7 potvrdila, tak bolo preukázané spôsobom nevzbudzujúcim ţiadnu pochybnosť o tom, ţe ţalovaný vedel, ţe Ing. R. ako štatutárny zástupca, predseda predstavenstva uţ nie je osobou oprávnenou vôbec konať v mene ţalobcu. Banka v B. vedela o vykonanej zmene
  40. januára 2001, keď ţalovaný v liste z
  41. januára 2001 sa odvolal na to, ţe Ing. B. bol oprávnený konať a podpisovať samostatne podľa podpisového vzoru z
  42. januára
  43. Túto skutočnosť nemal súd opomenúť. Keď ţalovanému bola doručená prvá faxová inštrukcia podpísaná Ing. B., tento bol povinný konať s odbornou starostlivosťou podľa § 11a písm. b/ zákona č. 21/1992 Zb. v znení zák. č. 367/2000 Z. z., vtedy by zistil, ţe v rozhodujúcej dobe v obchodnom registri bolo zapísané, ţe ďalší členovia predstavenstva konajú v mene ţalobcu vţdy spoločne dvaja, a teda Ing. B. spoločne s ďalším členom predstavenstva. Tento spôsob konania bol záväzný tak pre ţalobcu, ako aj voči ďalším osobám. Príkaz k vykonaniu obchodu s CP nebol vykonaný spôsobom, ktorým jedná štatutárny orgán spoločnosti, preto je neplatný. Ţalovaný pochybil, keď na základe takéhoto neplatného právneho úkonu dal pokyn ďalej svojej centrále, zahraničnej banke v P. na predaj CP. Podľa odvolateľa aj bez poznania zmien v štatutárnom orgáne ţalobcu, ţalovaný bol povinný konať v súlade s obsahom obchodného registra a v ňom uvedených údajov o ţalobcovi v čase vykonania obchodu s CP. Tieto skutočnosti a údaje o spôsobe konania za ţalobcu boli ţalovanému veľmi dobre známe, vyplývali z obchodného registra ţalobcu uţ v čase uzavretia zmluvy o obstarávaní obchodov s CP uzavretej medzi účastníkmi
  44. mája 1999 a boli nezmenené aj v rozhodnom období. Podľa ţalobcu ţalovaný preukázateľne porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 11a písm. b/ zákona č. 21/1992 Zb. v znení zákona č. 367/2000 Z. z. lebo nekonal s odbornou starostlivosťou. Ďalej uvádza, ţe ţalovaný aj keby pri výkone svojej činnosti nezistil také okolnosti, ktoré pri zachovaní odbornej starostlivosti zistiť mal, je zodpovedný za škodu, ktorá následkom toho klientovi vznikla podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Nároky na odborný postup banky a výkon činnosti s odbornou starostlivosťou zákonodarca poţaduje dôvodne, a to aj vzhľadom na vysokú hodnotu veci, ktoré sú banke zverené a vysokú hodnotu cenných papierov, s ktorými banka obchoduje. Ţalovaný vzhľadom na centrálny technický systém prepojenia informácii a údajov o klientoch, ktorý mal zavedený v rozhodnom období, mal uţ
  45. januára 2001 vedomosť o tom, ţe predseda predstavenstva nie je oprávnený konať za ţalobcu. 5 Obo 25/2013 8 Ţalobca tvrdí, ţe nebolo preukázané, ţe druhá faxová inštrukcia podpísaná Ing. R. bola odoslaná
  46. januára 2001 o 11,15 hod. v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve, ani to, ţe po jej doručení bol obchod s CP vykonaný. Tieto okolnosti podľa ţalobcu nemôţu oslobodzovať ţalovaného od jeho zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla ţalobcovi, pretoţe sa nejedná o okolnosti vylučujúce zodpovednosť v zmysle ustanovenia § 374 Obchodného zákonníka. Preto skutočná škoda na strane ţalobcu preukázaná bola, táto predstavuje majetkovú ujmu a zmenšenie majetkového stavu ţalobcu o hodnotu zahraničných cenných papierov, ktoré boli vo vlastníctve ţalobcu a ktoré banka spravovala. Ţalobca poţaduje aj náhradu ušlého zisku, ktorý mu vznikol a prejavil sa stratou očakávaného výnosu, ktorý mohol mať naisto zaručený ako ušlý garantovaný úrokový výnos vo výške 11,25% ročne, a to k
  47. decembru 2001, k
  48. decembru 2002, k
  49. decembru 2003 a k
  50. decembru 2004, v celkovej výške 15 265 069,-- Sk. Ţalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie ţalobcu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto porušil povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaţe preukáţe, ţe porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Ak má byť ţalobe vyhovené, potom v zmysle citovaného ustanovenia ţalobca musí jednoznačne preukázať: porušenie právnej povinnosti zo strany ţalovaného, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Ţalobca v odvolaní namietal, ţe ţalovaný vedel v čase podania faxovej inštrukcie
  51. januára 2001, ţe Ing. R. nebol v tom čase osobou oprávnenou konať v mene ţalobcu. Súd prvého stupňa a aj odvolací súd sa uvedenou námietkou zaoberal opakovane na základe jednak tvrdenia ţalobcu na súde prvého stupňa, ako aj v odvolaniach proti 5 Obo 25/2013 9 rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Napriek opakovanému nariadeniu zo strany odvolacieho súdu doplniť dokazovanie v tomto smere, ţalobca nepredloţil jednoznačný dôkaz o tom, ţe včas informoval ţalovaného o zmene predstavenstva, ţe ţalovanému bola poskytnutá kvalifikovaná informácia o skončení oprávnenia Ing. M. R. konať ako štatutárny orgán za ţalobcu. V priebehu celého konania ţalobca svoje tvrdenie ničím nepreukázal, hoci išlo o kľúčovú námietku, od ktorej záviselo vyriešenie sporu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, ţe sám ţalobca v čase podania ţaloby túto skutočnosť nielenţe nenamietal, ale práve naopak v ţalobe podanej na súd
  52. decembra 2002 na strane
  53. uviedol, ţe v čase podpisovania Ing. B. B. nebol oprávnenou osobou a Ing. M. R. označil za jedinú oprávnenú osobu podať predmetnú inštrukciu. V zmysle bodu 1 zmluvy o autorizovaní faxových inštrukcií pre vyporiadanie obchodov s cennými papiermi z
  54. mája 1999 bol na uskutočnenie faxových inštrukcií klienta oprávnený jednak klient a jednak oprávnené osoby uvedené v podpisových vzoroch. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe ţalobca nemal vyhotovený podpisový vzor oprávnených osôb v zmysle citovaného ustanovenia zmluvy. Preto faxové inštrukcie bol oprávnený za ţalobcu podávať štatutárny zástupca ţalobcu. Podľa § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu podania inštrukcie, skutočnosti zapísané v obchodnom registri sú účinné voči kaţdému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do obchodného registra, nemôţe ten, koho sa zápis týka, namietať, ţe zápis nezodpovedá skutočnosti. V citovanom ustanovení je zakotvená zásada ochrany tretích osôb, ktoré konali v dobrej viere. Zápis, ktorý len deklaruje skutočnosť, ktorá nastala, napr. zmena predsedu predstavenstva, bude voči tretej osobe účinná aj v prípade jej preukázania, napr. predloţením uznesenia valného zhromaţdenia o zmene predsedu predstavenstva, bez ohľadu na to, či bol takýto zápis vykonaný v obchodnom registri. Súd preto v tomto smere vykonal dokazovanie, z ktorého vyplýva, ţe ţalobca
  55. januára 2001 doručil do pobočky ţalovaného v B. B. zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaţdenia ţalobcu konaného
  56. januára 2001, na ktorom bolo prerokované odstúpenie Ing. R. z funkcie predsedu predstavenstva. O tom, ţe ţalovanému uvedenú zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaţdenia predloţil skôr ako
  57. 5 Obo 25/2013 10 januára 2001, dôkaz nepredloţil. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, ţe ţalovaný bol
  58. januára 2001 ţalobcom informovaný o tom, ţe Ing. R. uţ nie je predsedom predstavenstva. Ďalej je nesporné, ţe táto skutočnosť ani nebola zapísaná
  59. januára 2001 do obchodného registra, preto nie je moţné uprieť ţalovanému, ţe
  60. januára 2001 konal v dobrej viere v správnosť zápisu do obchodného registra. Vzhľadom na uvedené skutočnosti závery súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o oprávnenie Ing. R. konať za ţalobcu
  61. januára 2001, sú vecne správne. Pokiaľ ide o tvrdenie ţalobcu, ţe ţalovaný o zániku funkcie Ing. R. sa mal dozvedieť cestou svojej pobočky v B. B., ktorá mala byť oboznámená so zmenami štatutárneho zástupcu, odvolací súd poukazuje na dohodu účastníkov, obsiahnutú v článku 2 bodu 13 zmluvy o obstaraní obchodov, podľa ktorej podpisové vzory moţno zrušiť iba písomným vyhlásením štatutárneho zástupcu klienta a sú platné, pokiaľ ich klient písomne nezruší. Preto, ak Ing. B. ako podpredseda predstavenstva a Ing. P. ako členka predstavenstva zrušili v pobočke ţalovaného v B. B. podpisový vzor k peňaţným účtom Ing. R., konali v zmysle citovaného dojednania a neznamenalo to bez ďalšieho, ţe Ing. R. prestal byť predsedom predstavenstva. Tento dôkaz, na ktorý poukazuje ţalobca v konaní, preto súd prvého stupňa a tak isto aj odvolací súd nevyhodnotili ako dôkaz jednoznačne preukazujúci, ţe Ing. R. podaním faxovej inštrukcie
  62. januára 2001 konal ako osoba neoprávnená. Ţalobca ďalej v odvolaní namietal, ţe nebolo preukázané, ţe druhá faxová inštrukcia podpísaná Ing. R. bola odoslaná a prijatá
  63. januára 2001 o 11,15 hod. Do spisu boli zaloţené fotokópie dvoch faxových inštrukcií z
  64. januára 2001, jedna podpísaná Ing. B. mala pri podpise dátum
  66. 2001 a čas 9,57 a v záhlaví dátum 11-01-01 a čas 11,
  67. Druhá bola podpísaná Ing. R., pri podpise mala dátum
  69. 2001 a čas 11,00 a v záhlaví dátum
  71. 2001 a čas 11:15:
  72. Následne bola doloţená tretia inštrukcia podpísaná Ing. R., ktorá bola vyhotovená
  73. januára 2001 a pri podpise mala dátum
  75. 2001 a čas 15,00, táto tretia inštrukcia nebola faxovaná ţalovanému, bola podpísaná Ing. R. priamo v sídle ţalovaného v B., aby slúţila ako potvrdenie o tom, ţe druhá inštrukcia z
  76. januára 2001 podpísaná Ing. R. bola skutočne podpísaná ním. Táto tretia inštrukcia 5 Obo 25/2013 11 podľa tvrdenia ţalovaného bola vyhotovená z opatrnosti, vzhľadom na spochybňovanie prevodu CP novým predsedom predstavenstva ţalobcu Ing. H. Na okolnosti vyhotovenia, podpísania a zaslania oboch faxových inštrukcií z
  77. januára 2001 súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, boli vypočutí svedkovia Dr. H., Ing. Š., Ing. R. a Ing. B. Všetci potvrdili, ţe prvá faxová inštrukcia, ktorá bola podpísaná Ing. B., bola podpísaná neoprávnenou osobou. Zistila to Dr. H., ktorá ţiadala ţalobcu, aby inštrukciu podpísal Ing. R. Svedkyne Dr. H. a Ing. Š. zhodne uviedli, ţe následne bola ţalovanému doručená druhá faxová inštrukcia podpísaná Ing. R., na základe ktorej bol vykonaný prevod CP. Na pojednávaní
  78. decembra 2005 svedok Ing. B., bývalý podpredseda predstavenstva ţalobcu uviedol, ţe po tom, ako bol upozornený, ţe nie je oprávnený na podpísanie inštrukcie a mal by ju podpísať Ing. R., bezodkladne o tejto veci telefonicky kontaktoval Ing. R. Ďalej uviedol, ţe mal vedomosť o druhej faxovej inštrukcii Ing. R., ktorá ale nebola zaslaná z toho istého faxu ako prvá inštrukcia podpísaná Ing. B.. Uvedené svedecké výpovede nie sú protirečivé, preto súd prvého stupňa a rovnako odvolací súd z nich pri rozhodnutí veci vychádzal. Odvolací súd sa stotoţňuje so záverom súdu prvého stupňa, ţe v konaní nebolo ţalovanému preukázané porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, ktoré by malo za následok vznik škody, a preto vecne správne rozhodol, keď ţalobu zamietol. Odvolací súd k námietkam odvolateľa povaţuje za potrebné uviesť, ţe konajúci súd nemusí rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a rozhodovať podľa nich. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným rozhodnutím (§ 151 ods. 3 v spojení s § 224 ods. 4 O. s. p.). 5 Obo 25/2013 12 P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  79. februára 2015 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.