Z. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 9. marca 2015, sp. zn. Tp 83/2014, takto r o z h o d o l :
1 písm. c/ Trestného poriadku sťaţnosť obvineného P. Z. sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 9. marca 2015, sp. zn. Tp 83/2014, o ţiadosti obvineného P. Z. o prepustenie z väzby na slobodu rozhodol tak, ţe
3 Trestného poriadku ţiadosť obvineného P. Z., nar. X. v L., trvale bytom K. č. X., okres L., vystupujúceho pod prezývkou „Z.“ alebo „S.“, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica, o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.
1 písm. c/, ods. 2 Trestného poriadku väzbu obvineného P. Z. dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným nenahradil. 2 3 Tost 8/2015
1 písm. b/, ods. 2 Trestného poriadku písomný sľub obvineného neprijal.
1 Trestného poriadku ponuku peňaţnej záruky druţkou obvineného K. Š., nar. X. bytom V. č. X. neprijal. V odôvodnení rozhodnutia sudca pre prípravné konanie uviedol, ţe naďalej trvajú dôvody preventívnej väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Aj naďalej existuje dôvodné podozrenie, ţe obvinený P. Z. na výrobu pervitínu potrebné tabletky zadovaţoval dlhší čas a z hľadiska jeho príjmov je naozaj pravdepodobný predpoklad, ţe finančné prostriedky získavané páchaním takejto trestnej činnosti tvorili podstatnú časť prostriedkov potrebných na ţivobytie. Z odpisu registra trestov vyplýva, ţe obvinený sa v poslednej dobe dopúšťal aj naďalej trestnej činnosti. Dôvody tzv. preventívnej väzby u obvineného trvajú aj s ohľadom na objem a dobu páchania trestnej činnosti ako aj skutočnosť, ţe obvinený má preukázateľné kontakty na získavanie prekurzorov potrebných na výrobu pervitínu. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený P. Z. prostredníctvom svojho obhajcu sťaţnosť, doručenú Špecializovanému trestnému súdu 18. marca 2015 (č.l. 289). Obvinený P. Z. v sťaţnosti poukázal na skutočnosť, ţe napadnuté uznesenie nevyhovuje poţiadavkám procesnej udrţateľnosti, a preto je nepreskúmateľné. Súd svoje rozhodnutie prakticky ţiadnym spôsobom nezdôvodnil a rozhodol arbitrárne v rozpore so závermi vyslovenými Ústavným súdom Slovenskej republiky v jeho náleze, sp. zn. III. ÚS 25/06, z 10. mája 2006,
ktorého právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd ţiadnym spôsobom nereagoval na obhajobu obvineného, na námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, poţiadavku rešpektovania princípu právnej istoty (aby sa konalo rovnako ako u obvineného L. (kde súd nevyhovel pôvodne podanému návrhu na vzatie do väzby).
názoru obvineného za diskriminačný moţno povaţovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemoţno objektívne a rozumne odôvodniť (m.m. PL. ÚS 21/00 a PL. ÚS 6/04). Väzba v danom prípade odporuje aj zásade primeranosti. Súd 3 3 Tost 8/2015 nereagoval na námietku, ţe vyšetrovanie je vedené liknavo. V čase od rozhodovania o vzatí do väzby do ostatného rozhodovania súdu nebol vykonaný ani jeden úkon, ktorý by sa vzťahoval k osobe obvineného Z.. Za 5 mesiacov trvania väzby boli vykonané len 2 úkony, aj to sčasti vadne – výsluch svedka B. a B.. Súd opakovane poukazuje uţ na skôr produkované dôkazy, preto nejde o dôkazy nové. Preto by malo dôjsť k zániku trvania väzby. Dôvody väzby vylučuje aj to, ţe posledné trestné stíhanie obvineného bolo ukončené uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2Pv 170/09, pričom predmetom tohto konania bol trestný čin útlaku
Vo vzťahu k osobe obvineného Z. platí prezumpcia neviny, pretoţe v skúšobnej dobe sa osvedčil, na jeho osobu sa hľadí ako na netrestaného. Obvinenému bolo úplne upreté právo na obhajobu tým, ţe nebolo vyhovené jeho ţiadosti o nahliadnutie do celého vyšetrovacieho spisu. V tejto súvislosti obvinený dal do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 163/03 č. 11/2004 z
1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťaţnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. 4 3 Tost 8/2015 Najvyšší súd, ako súd nadriadený, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Trestného poriadku, v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, na základe sťaţnosti obvineného preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú, alebo nie sú v sťaţnostiach uvedené a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimo trestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku. Sťaţnosť proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie je prípustná v súlade s ustanoveniami § 83 ods. 1, § 185 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, bola podaná oprávnenou osobou a v lehote uvedenej v § 186 ods. 1, § 187 ods. 1 Trestného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ- 52/NKA-PZ-BA-2012 a súdneho spisu, sp. zn. Tp 83/2014, zistil, ţe: Uznesením vyšetrovateľky Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, národná protizločinecká jednotka, expozitúra Bratislava z 8. októbra 2014, ČVS: PPZ- 52/NKA-PZ-BA-2012 bolo vznesené obvinenie aj P. Z. za zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
Trestného zákona a za obzvlášť závaţný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. b/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení. Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, uznesením z
1 písm. c/ Trestného poriadku a F. B. z dôvodov väzby
1 písm. a/, písm. b, písm. c/ Trestného poriadku. V predmetnej veci bol v čase vznesenia obvinenia P. Z. stíhaný aj obvinený R. K., ktorý bol v tom čase vo väzbe z dôvodov väzby
1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku. Rovnako bol v tom čase stíhaný aj R. L., ktorý je v súčasnosti na úteku (koná sa proti nemu ako proti ušlému) a je na neho vydaný Medzinárodný a Európsky zatýkací rozkaz sudcom pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. Tp 83/2013, z 10.októbra 2013. V predmetnej trestnej veci boli stíhaní pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
B., M. T., D. L., M. V., P. J., F. M., Ľ. F., L. C., M.. P., T. K. a Ľ. R., R. S. a R. S.. Naposledy bolo o väzbe obvineného P. Z. rozhodované uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 83/2014, z
3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek ţiadať o prepustenie z väzby na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej ţiadosti nevyhovie, predloţí ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej ţiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa ţiadosť zamietla, môţe ju obvinený, ak v nej 6 3 Tost 8/2015 neuvedie iné dôvody, opakovať aţ po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej ţiadosti nadobudlo právoplatnosť.
1 písm. c/ Trestného poriadku obvinený môţe byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, ţe bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
1 Trestného poriadku väzba v rámci základnej alebo predĺţenej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môţe trvať len nevyhnutný čas.
6 písm. c/ Trestného poriadku celková lehota trvania väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závaţný zločin.
7 písm. c/ Trestného poriadku z lehoty uvedenej v ods. 6 pripadá na prípravné konanie najviac dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závaţný zločin. Rovnaké kritériá platia aj pre prípad skúmania existencie dôvodov väzby počas prebiehajúceho trestného konania, bez ohľadu na jednotlivé fázy trestného konania. Je nevyhnutné zdôrazniť, ţe dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutkov, pre ktoré bolo obvinenému Z. vznesené obvinenie nebola doteraz vykonanými dôkazmi rozptýlená. Najvyšší súd zistil, ţe sudca pre prípravné konanie pri svojom rozhodovaní dodrţal všetky formálno-procesné zákonné podmienky a v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal skutkový stav, ktorý bol podkladom pre záver o ďalšom trvaní dôvodov tzv. preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Skutkové závery sudcu pre prípravné konanie si najvyšší súd osvojil, pretoţe vychádzajú z dôkazov, ktoré obsahuje spis a v podrobnostiach na ne nadriadený súd odkazuje. V dvojinštančnom súdnom konaní 7 3 Tost 8/2015 rozhodnutia súdov tvoria jednotu, preto pokiaľ aj sťaţnostný súd dospeje k záverom zhodným so závermi súdu prvého stupňa, vyjadrenými v dôvodoch jeho rozhodnutia, bolo by nadbytočné tieto vo svojom rozhodnutí opakovať, preto v podrobnostiach poukazuje na dôvody, na ktorých sudca pre prípravné konanie zaloţil svoje rozhodnutie. Vo vzťahu k námietkam obvineného Z. najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe súdy v tomto štádiu konania neskúmajú vinu alebo nevinu obvineného, ale len existenciu dôvodného podozrenia, a to či sú aj v tomto štádiu konania splnené podmienky odôvodňujúce ďalšie trvanie väzby. To znamená, ţe aj namietaná právna kvalifikácia skutku sa môţe ešte zmeniť. Z doteraz vykonaného dokazovania, napr. z výsluchov svedkov M. B. (zv. č. III., č. l. 1199 – 1219), M. T. (zv. č. III. č. l. 1241-1255), P. J. (zv. č. III. č. l. 116-1138), M. P. (zv. č. III. č. l. 1152-1192) a F. M. (zv. č. III. č. l. 1097 -1115) vyplýva, ţe obvinený Z. svojim konaním mal podporovať činnosť zločineckej skupiny, ktorá sa zaoberala výrobou psychotropnej látky metamfetamínu, a to tak ţe jej zadovaţoval tabletky Cirrus, a to na jeden var v počte 14 000 ks tabletiek, pričom vedel, ţe uvedené tabletky sú pouţívané práve na výrobu tejto psychotropnej látky. Námietky obvineného k týmto výpovediam povaţuje najvyšší súd za jeho obhajobu, pričom skúmanie ich pravdivosti bude predmetom ďalšieho konania. Poukázanie obvineného na osobu obvineného M. L. a jeho nevzatie do väzby povaţuje najvyšší súd za irelevantný, nakoľko L. sa mal na trestnej činnosti výroby pervitínu podieľať len niekoľkokrát v počiatočných štádiách, kedy mal byť pre nespokojnosť s jeho prácou vymenený obvineným P. G.. Naproti tomu obvinený Z. mal zadovaţovať tablety na výrobu pervitínu vo veľkom mnoţstve po dlhší čas, preto porovnávanie jeho trestnej činnosti s trestnou činnosťou obvineného L., nie je dôvodné. Obvinený Z. vytýkal aj nevykonanie nových úkonov orgánmi činnými v trestnom konaní vo vzťahu k jeho osobe. Najvyšší súd z vyšetrovacieho spisu zistil, ţe orgány činné v trestnom konaní vykonali za posledné dva mesiace viacero úkonov, napr. obvinenému P. Z. bolo umoţnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, čo menovaný vyuţil len formálne (poţiadal o vyhotovenie fotokópií niektorých úkonov – zv. č. IX, čl. 3325 – 3326). Ďalej vo veci boli vypočutí svedkovia L. C. (9. januára 2015), V. R. (13. januára 8 3 Tost 8/2015 2015), A.. A. (13. januára 2015), dvakrát bol vypočutý obvinený R. K. (23. januára 2015, 18. februára 2015), vypočutý bol aj P. Z. (4. februára 2015) a obvinený M. W. (13. februára 2015), svedok T. K. (24. februára 2015) ako aj obvinený F. B. (27.februára 2015). Nakoľko sa obvinení M. W., R. K. a F. B. v plnom rozsahu k trestnej činnosti doznali a poţiadali o konanie o dohode o vine a treste, boli vylúčení na samostatné konania. Na samostatné konanie bol vylúčený aj R. L., na ktorého bol vydaný Medzinárodný a Európsky zatýkací rozkaz. Zároveň najvyšší súd povaţuje za potrebné poukázať na skutočnosť, ţe proti obvinenému sa vedie trestné stíhanie aj pre obzvlášť závaţný zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
Trestného zákona, pričom ide o rozsiahlu skupinovú trestnú vec, kde konanie jednotlivých páchateľov na seba nadväzuje. Orgány činné v trestnom konaní uskutočňujú mnoţstvo úkonov a vyšetrovateľka promptne reaguje na vykonané dôkazy. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ţiadne prieťahy v konaní. Uvedená skutočnosť je podporená aj preskúmaním postupu policajta
258 - 260), kde prokurátor konštatoval, ţe preskúmaním postupu vyšetrovateľky nezistil ţiadnu nečinnosť ani prieťahy v konaní, či iné procesné pochybenia pri vyšetrovaní predmetnej trestnej veci. K námietke obvineného k výsluchu svedka B. reagoval uţ sudca pre prípravné konanie pri ostatnom rozhodovaní o väzbe (1 Tost 1/2015). Obhajca obvineného L. J. prišiel na výsluch obvineného B. po začatí výsluchu, resp. pred koncom a ţiadal vyšetrovateľku iba o opravu času skončenia výsluchu, nie aj o doplnenie jeho dodatočnej prítomnosti. Ţiadosti obvineného o nahliadnutie do spisu bolo medzitým vyhovené, keďţe vyšetrovateľka listom z
zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Na zaobchádzanie s liekmi s obsahom drogového prekurzora sa okrem uvedeného povolenia vyţaduje aj povolenie
zák. č. 331/2005 Z.z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene. Predmetná ţiadosť sa podáva v súlade s ustanoveniami nar. komisie (ES) č. 1277/2005, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenie európskeho parlamentu a rady (ES) č. 273/2004 o prekurzoroch drog a pre nariadenie rady (ES) č. 111/2005, ktorým sa ustanovujú pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami. Osoba, ktorá vydáva humánny liek, ktorý nie je viazaný na lekársky predpis, môţe vydať humánny liek s obsahom drogového prekurzora len v takom počte balení, v akom je to potrebné na jeden liečebný cyklus, pričom vydaný počet balení lieku v Slovenskej republike nemôţe obsahovať viac ako 720 mg pseudoefedrínu. K námietke obvineného P. Z., týkajúceho sa jeho zdravotného stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe ani v súčasnosti zdravotný stav obvineného nie je dôvodom na jeho prepustenie z väzby. Obvinený môţe byť liečený priamo v ústave alebo v prípade potreby aj v Nemocnici pre odsúdených v Trenčíne. Čo sa týka záverov znaleckého posudku z odboru psychiatrie, kde bolo konštatované, ţe pobyt obvineného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečným, nie je moţné zamieňať s dôvodom väzby
1 písm. c/ Trestného poriadku. Z obsahu spisov nepochybne vyplýva, ţe od ostatného rozhodnutia o väzbe uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 83/2014, z 11. decembra 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Tost 1/2015, z 13.januára 2015, kedy bola jeho ţiadosť o prepustenie z väzby zamietnutá, nenastala ţiadna podstatná zmena pri posudzovaní dôvodnosti väzby. Niet preto ţiadneho dôvodu na zmenu sťaţnosťou napadnutého uznesenia vo vzťahu k rozhodnutiu o ďalšom trvaní väzby. 10 3 Tost 8/2015 Čo sa týka výrokov II. aţ IV. napadnutého uznesenia sťaţnostný súd konštatuje, ţe prostriedky ponúkané obvineným Zoričákom ako náhrada väzby (dohľad probačného a mediačného úradníka, písomný sľub, peňaţná záruka ponúknutá druţkou obvineného vo výške 5 000 €) sú len fakultatívnou moţnosťou a nie oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody. Trestný poriadok síce umoţňuje vyuţiť tieto inštitúty trestného práva aj v prípade stíhania obvineného pre obzvlášť závaţný zločin, avšak len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti. Sudca pre prípravné konanie preto nepochybil ani pri rozhodovaní o procesných inštitútoch nahradenia väzby, keď neprijal písomný sľub obvineného ani nenahradil väzbu nad obvineným dohľadom probačného a mediačného úradníka, resp. neprijal peňaţnú záruku, ktorú ponúkla druţka obvineného K. Š.. K námietke obvineného, ţe súd pred rozhodnutím o neprijatí peňaţnej záruky nevypočul druţku obvineného, sťaţnostný súd konštatuje, ţe rozhodnutie o ponuke peňaţnej záruky môţe byť dvojaké. Po prvé, po dôjdení ponuky súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o tom, či prichádza do úvahy jej prijatie. Ak dôjde ku kladnému záveru, v zmysle § 81 ods. 2 Trestného poriadku prihliadne na osobu a majetkové pomery toho, kto zloţenie záruky ponúka, ďalej na povahu spáchaného činu a výšku spôsobenej škody a uznesením určí výšku peňaţnej záruky a spôsob jej zloţenia. Po druhé, vzhľadom na okolnosti prípadu alebo na závaţnosť skutočností odôvodňujúcich väzbu, ponuku peňaţnej záruky neprijme. V danom prípade, keď sudca pre prípravné konanie vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu a osobu obvineného mal za to, ţe peňaţnú záruku neprijme, nepovaţoval za potrebné vypočúvať toho, kto peňaţnú záruku ponúkal. Obvinený P. Z. je v tejto veci trestne stíhaný aj pre obzvlášť závaţný zločin a teda je moţné nahradiť jeho väzbu len v prípade, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu (§ 80 ods. 2 Trestného poriadku). Takýmito výnimočnými okolnosťami nie sú skutočnosti súvisiace so zdravotným stavom obvineného. Iné výnimočné okolnosti u obvineného zistené neboli. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ani Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovaţoval za spôsobilé nahradiť väzbu inštitútmi
1 písm. c/, ods. 2; § 80 11 3 Tost 8/2015 ods. 1 písm. b/, ods. 2; § 81 ods. 1 Trestného poriadku, najmä vzhľadom na povahu a rozsah prejednávaného prípadu, jeho vysokú organizovanosť. Rešpektujúc dvojinštančnosť trestného konania, ako aj povinnosť prokurátora primárne rozhodovať o ţiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu v zmysle § 79 ods. 3 Trestného poriadku, najvyšší súd nemohol skúmať návrh obvineného Z. o prepustenie z väzby na slobodu za súčasného prijatia písomného sľubu obvineného (vyjadrenú v petite podanej sťaţnosti, č. l. 293). Takto formulovaný návrh by bolo moţné povaţovať za novú ţiadosť, o ktorej je však v prípravnom konaní oprávnený rozhodovať prokurátor a následne v prípade nevyhovenia ţiadosti zo strany prokurátora, sudca pre prípravné konanie. Súčasne povaţuje najvyšší súd za potrebné poznamenať, ţe k sťaţnosti nebol pripojený nový písomný sľub. Najvyšší súd preto vo vzťahu k obvinenému Z. preskúmal vo vzťahu k tomuto ustanoveniu len správnosť rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie. Nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka je však iným druhom preventívneho opatrenia. V týchto prípadoch nejde o pravú „záruku“, keďţe obvinený tu nie je motivovaný k sebaobmedzovaniu hrozbou dodatočnej materiálnej či nemateriálnej ujmy seba samého alebo iných osôb. Podstatou dohľadu probačného a mediačného úradníka (v spojení s primeranými povinnosťami a obmedzeniami v zmysle § 82 Trestného poriadku) je v podstate to isté, čo je účelom väzby, len miernejším spôsobom (IV. ÚS 346/08). Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či účel väzby nemoţno rovnako dobre dosiahnuť ponechaním alebo prepustením obvineného na slobodu za súčasného dozoru probačného a mediačného úradníka, pričom aj v tomto prípade dospel k záveru, ţe vzhľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného nahradenie väzby týmto inštitútom neprichádza do úvahy. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového uznesenia, a preto
1 písm. c/ Trestného poriadku sťaţnosť obvineného P. Z. ako nedôvodnú zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. 12 3 Tost 8/2015 V Bratislave 25. marca 2015 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Vypracovala: JUDr. Alena Šišková Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.