odvolanie odsúdeného

N a j v y š š í s ú d 6 Urto 7/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí konanom

1. januára 2015 v Bratislave, v trestnej veci proti odsúdenému P. K. pre zločin krádeţe vlámaním za účelom zárobku podľa § 127, § 129 číslo 1, § 130 štvrtý prípad rakúskeho Trestného zákonníka, v konaní o uznanie cudzieho rozhodnutia na základe podania Spolkového Ministerstva spravodlivosti Rakúskej republiky z
2. augusta 2014 o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Ntc 12/2014, z
3. októbra 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného P. K. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave na neverejnom zasadnutí konanom
4. októbra 2014 rozsudkom, sp. zn. 3Ntc 12/2014, rozhodol podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov tak, ţe rozsudok Krajinského súdu Eisenstadt z
5. mája 2014, sp. zn. 7 Hv 23/14w, sa uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky v časti, ktorou bol občan Slovenskej republiky P. K., nar. X. v B., trvale bytom B. X./X., X. B., toho času v Justičnom zariadení Sonnberg, Rakúska republika, uznaný za vinného zo zločinu krádeţe vlámaním za účelom zárobku podľa § 127, § 129 číslo 1, § 130 štvrtý prípad rakúskeho Trestného zákonníka, na tom skutkovom základe, ţe : P. K. dňa
6. januára 2014 v obci P. odňal cudzie hnuteľné veci pre pochybnosti v hodnote neprevyšujúcej 3 000 € a to E. a C. F. s úmyslom sa ich privlastnením protiprávne 2 6 Urto 7/2014 obohatiť a so zámerom si opakovaným páchaním ťaţkých krádeţí vlámaním zabezpečiť stály príjem (§ 70 rakúskeho Trestného zákonníka), urobil tak vlámaním sa do budovy, a to tak, ţe rozbil sklo dverí terasy na strane záhrady, prehľadal dom a privlastnil si dva mobilné telefóny, jedny slúchadlá, jeden digitálny obrazový rám, jeden rádiobudík, jednu čiernu peňaţenku, jeden kartón cigariet, dvoje slnečné okuliare, štyri retiazky na krk, päť príveskov, dva náramky, deväť párov náušníc, jedny náramkové hodinky ako aj štyri prstene v uţ nezistiteľnej celkovej hodnote 3 338,99 €, a bol odsúdený podľa § 130 rakúskeho Trestného zákonníka na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona Slovenskej republiky sa na výkon tohto trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia. Proti rozsudku krajského súdu podal včas a riadne odvolanie odsúdený. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, ţe s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí, pretoţe krajský súd mal mnoţstvo dôvodov na odmietnutie uznania a výkonu jeho rakúskeho rozsudku. Poukázal na ust. § 16 ods. 1, § 4 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. a na to, ţe je síce zatiaľ štátnym občanom Slovenskej republiky, no uţ nemá trvalý ani obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a nemá ţiadne pracovné ani sociálne väzby na území Slovenskej republiky, ktoré by mohli nejako prispieť k uľahčeniu jeho nápravy (so sestrou nekomunikuje, matka ho bola jedenkrát navštíviť, aby mu oznámila, ţe ho odhlasuje z trvalého pobytu). Namietal skutočnosť, ţe krajský súd pri rozhodovaní disponoval neúplným rakúskym rozsudkom. Rakúska republika neoznačila ani jednu z kategórií trestných činov uvedených v § 4 ods. 2, ods. 3 zák. č. 549/2011, rakúsky rozsudok neobsahuje výrok o zaradení do výkonu trestu odňatia slobody. S týmito skutočnosťami sa krajský súd v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt a nechce tu vykonávať trest odňatia slobody, pretoţe všetkých príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráţe povaţuje za zaujatých, vzhľadom na tú skutočnosť, ţe keď bol v Slovenskej republike vo výkone trestu odňatia slobody podával na nich rôzne sťaţnosti a môţe preto od nich očakávať snahu pomstiť sa mu. Na územie Slovenskej republiky sa uţ nechce nikdy vrátiť ako slobodný občan a uţ vôbec nie na výkon trestu odňatia slobody. 3 6 Urto 7/2014 Poukázal na iný reţim moţnosti prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody podľa rakúskeho Trestného zákonníka a slovenského. Podľa rakúskeho Trestného zákonníka môţe podať novú ţiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uţ po 1 mesiaci od jej zamietnutia, podľa slovenského Trestného zákona aţ po roku, čo je pre neho nevýhodné. Ţiadal, aby súd bral do úvahy aj to, ţe v Rakúsku vo výkone trestu odňatia slobody má stabilnú prácu, ktorá je hodnotená oveľa viac ako na Slovensku, predloţil súdu potvrdenie o výške jeho odmeny a ţiada, aby súd bral do úvahy to, ţe navštevuje v rámci výkonu trestu odňatia slobody kurz nemčiny. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok, rozhodol o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia a ponechal ho vo výkone trestu odňatia slobody v Rakúsku. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, proti ktorým odsúdený podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, ţe odvolanie odsúdeného nie je dôvodné. V ustanovení § 4 zák. č. 549/2011 Z.z. sú stanovené podmienky, kedy moţno v Slovenskej republike uznať a vykonať cudzí rozsudok. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe všetky podmienky stanovené v § 4 zák. č. 549/2011 Z.z., pre uznanie boli splnené. V § 16 citovaného zákona sú stanovené podmienky, kedy súd môţe rozhodnúť o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj so skutočnosťami, pre ktoré moţno rozhodnúť o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia a správne skonštatoval, ţe nezistil dôvody na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré uvádza odsúdený v odvolaní, ţe nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, lebo mama mu oznámila, ţe ho z neho odhlasuje, má lepšie podmienky na prácu v Rakúsku, lepšie podmienky na rozhodnutie o podmienečnom prepustení, má zlé vzťahy s príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky, nie sú ţiadnymi skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekáţkou pri rozhodovaní o uznaní a vykonaní cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky, a nie sú ani skutočnosťami, ktoré by mohli byť dôvodom na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia. 4 6 Urto 7/2014 Na zmenu rozhodnutia prvostupňového rozsudku nestačia ani ďalšie skutočnosti, ktoré uvádza odsúdený v odvolaní, ţe nesúhlasí s vydaním, pretoţe chce vykonávať trest v Rakúskej republike a ţe krajský súd rozhodoval na základe neúplného rozsudku z Rakúska, ktorý obsahuje skrátené odôvodnenie a neobsahuje výrok o zaradení odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody. Aj s týmito skutočnosťami sa krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal a najvyšší súd sa s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu v tomto smere stotoţňuje. Najvyšší súd poukazuje na čl. 6 bod 2 písm. a/ Rámcového rozhodnutia, z ktorého vyplýva, ţe ak sú splnené ostatné podmienky na rozhodnutie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia, súhlas odsúdenej osoby na odovzdanie výkonu rozhodnutia do vykonávajúceho členského štátu sa nevyţaduje. Uznaniu rozhodnutia neprekáţa ani zrušenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, pretoţe odsúdený je stále občanom Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ţiadne dôvody na zrušenie prvostupňového rozsudku a preto odvolanie odsúdeného ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
7. januára 2015 JUDr. Daniel H u d á k, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová