Obsah (12)

§ 329§ 321§ 322§ 160a§ 39a§ 54§ 49§ 285§ 264§ 125§ 316§ 371

N a j v y š š í s ú d 6 To 9/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Dani

§ 329ods.

1, ods. 3 Tr. zák., o odvolaniach obţalovaného a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 27. júna 2013, sp. zn. PK-2T 19/2012, takto r o z h o d o l :

§ 321ods.

1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e.

§ 322ods.

1 Tr. por. vec sa v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 27. júna 2013, sp. zn. PK-2T 19/2012, bol obţalovaný Ing. Z. P. uznaný vinným z pokračovacieho trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

§ 160aods.

1 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006, a to na tom skutkovom základe, ţe 1/ ako zamestnanec S. v pracovnej pozícii „Relationship manaţér OS“ v spojitosti s uzatvorením Zmluvy o úvere č. X. a jej Dodatkom č. X. z
2. novembra 2005 medzi S. ako veriteľom a podnikateľkou E. J. – E. D. ako dlţníkom (ďalej len „zmluva o úvere“), v presne nezistenej dobe v mesiacoch august - september 2005 v zasadačke obchodného centra S. na N. č. X v B., si vypýtal od E. J. províziu vo výške 10% zo sumy 15 000 000 6 To 9/2013 2 slovenských korún (v prepočte 497 908,78 eur) za to, ţe pre túto podnikateľku, ktorá nespĺňala podmienky na poskytnutie úveru, vybaví v S. úver v uvedenej výške; následne po uzatvorení zmluvy o úvere a po poukázaní úverových prostriedkov na účet s názvom E. J. - E. dňa
3. decembra 2005 v zasadačke obchodného centra S. na N. č. X. v B. prevzal od E. J. finančnú hotovosť vo výške 1 500 000 slovenských korún (v prepočte 49 790,87 eur), 2/ ako zamestnanec S. v pracovnej pozícii „Relationship manaţér OS“ v spojitosti s uzatvorením Zmluvy o úvere č. X. a jej Dodatkom č. X. z
4. júla 2005 medzi S. ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou S., zastúpenou konateľom J. S. ako dlţníkom na úverový rámec 5 000 000 slovenských korún, a v spojitosti s uzatvorením Zmluvy o úvere č. X. z
5. septembra 2005 medzi S. ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou M. - P., zastúpenou konateľom J. S. ako dlţníkom na úverový rámec 10 000 000 slovenských korún (ďalej len „zmluvy o úvere“), v presne nezistenej dobe v mesiacoch apríl aţ jún 2005 v zasadačke obchodného centra S. na N. č. X. v B. si vypýtal od J. S. províziu vo výške 10% zo sumy 15 000 000 slovenských korún (v prepočte 497 908,78 eur) za to, ţe pre obchodné spoločnosti S. a M. - P., ktoré nespĺňali podmienky na poskytnutie úveru, vybaví v S. úver v uvedených výškach úverových rámcov; následne po uzatvorení zmlúv o úvere a po poukázaní úverových prostriedkov na účet s názvom uvedených obchodných spoločností, dňa
6. júla 2005 v reštaurácii A. na ulici D. v B. prevzal od J. S. finančnú hotovosť v sume 500 000 slovenských korún (v prepočte 16 596,96 eur) a v presne nezistený deň v prvej polovici mesiaca október 2005 vo vestibule obchodného centra S. na N. č. X. v B. prevzal od J. S. finančnú hotovosť vo výške 1 000 000 slovenských korún (v prepočte 33 193,92 eur), 3/ ako zamestnanec S. v pracovnej pozícii „Relationship manaţér OS“, v spojitosti so ţiadosťou podnikateľky E. J. - E. D. o zmenu účelu financovania z úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č. X. a jej Dodatku č. X. z
7. novembra 2005 medzi S. ako veriteľom a podnikateľkou E. J. - E. D. ako dlţníkom, dňa
8. decembra 2005 na presne nezistenom mieste v B. si vypýtal od E. J. 263 000 slovenských korún (v prepočte 8 730 eur) za to, ţe pre túto podnikateľku v S. vybaví zmenu účelu financovania z poskytnutého úveru vo výške 3 000 000 slovenských korún (v prepočte 99 581,75 eur) z celkovo poskytnutého úveru 15 000 000 slovenských korún (v prepočte 497 908,78 eur), pritom dal E. J. lístok, na ktorom bolo napísané číslo účtu vedeného v S. v 2 mestskej pobočke v B., na ktorý toho istého dňa prijal od E. J. úhradu v sume 263 000 slovenských korún (v prepočte 8 730 eur). 6 To 9/2013 3 Za to bol odsúdený

§ 160aods.

1 Tr. zák. účinného do 01. januára 2006 na trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, pre výkon ktorého bol

§ 39aods.

2 písm. a/ Tr. zák. účinného do

1. januára 2006 zaradený do
2. nápravnovýchovnej skupiny.

§ 160aods.

1 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006, za pouţitia § 53 ods. 1 Tr. zák. účinného do
2. januára 2006, s poukazom na § 438b zákona č. 498/2008 Z.z., ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, mu bol uloţený tieţ peňaţný trest vo výške 4 000 000 slovenských korún, v prepočte 132 775,67 eur s tým, ţe pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu mu bol

§ 54ods.

3 Tr. zák. účinného do 01. januára 2006 ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. A napokon

§ 49ods.

1 Tr. zák. účinného do 01. januára 2006 mu bol uloţený i trest zákazu činnosti spojenej s poskytovaním finančných sluţieb na dobu 9 rokov. Naproti tomu bol obţalovaný Ing. Z. P. vyššie citovaným rozsudkom

§ 285písm.

a/ Tr. por. (nebolo dokázané, ţe sa stal skutok, pre ktorý je obţalovaný stíhaný) oslobodený spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej uţ len „ÚŠP GP SR“) z 19. júna 2012, sp. zn. VII/2 Gv 177/08-117, pre skutok v bode 4/ obţalobou právne posúdený ako čiastkový útok pokračovacieho obzvlášť závaţného zločinu prijímania úplatku

§ 329ods.

1, ods. 3 Tr. zák., ktorý mal spáchať tým, ţe v presne nezistený deň mesiaca december roku 2005, ako zamestnanec pôsobiaci v S. na pozícii account manager a realtionship manager, v kancelárskych priestoroch športovej haly v D. si vypýtal od A. R., konateľa spoločnosti C., Š. X.,D. najskôr sumu 135 000 € (4 067 010 Sk), ktorú neskôr zníţil na 35 000 € (1 054 410 Sk) za to, ţe pre túto spoločnosť vybaví v S. úver vo výške 20 000 000 Sk (663 878,37 €), na ktorého poskytnutie nespĺňala podmienky tak, ţe navrhol A. R. aby za neho uhradil uvedenú sumu ako potrebný povinný poplatok za vybavené miesto honorárneho konzula K. v Slovenskej republike, ktorú platbu A. R. uskutočnil za Ing. Z. P. prevodom na účet K. v B. po tom, ako obdrţal na účte spoločnosti úver zo S., a keď k presadeniu Ing. Z. P. za honorárneho konzula nedošlo, tak na prelome mesiacov jún - júl roka 2006 v priestoroch S. na N. č. X. v B., si znova vypýtal 6 To 9/2013 4 od A. R. finančnú hotovosť 35 000 € (1 054 410 Sk) za to, ţe pre túto spoločnosť vybavil v S. úver vo výške 20 000 000 Sk (663 878,37 €), na ktorého poskytnutie nespĺňala podmienky. Proti tomuto rozsudku - proti jeho výroku o vine a treste, ako i konaniu mu predchádzajúcemu - podal v zákonnej lehote odvolanie obţalovaný Ing. Z. P., ktoré tieţ bliţšie písomne zdôvodnil. V odôvodnení pritom uviedol, ţe prvostupňový súd

jeho názoru v skutkoch pod bodmi 1 aţ 3 rozhodol arbitrárne, keď táto jeho arbitrárnosť vyplýva vo všeobecnosti buď z i/ ignorácie zásadných procesných poţiadaviek, alebo ii/ absencie adekvátnych rozhodovacích dôkazov, alebo iii/ iracionálnych myšlienkových konštrukcií. Čo sa týka procesných pochybení, tu s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. 30/2010, sp. zn. Tpj 63/2009, poznamenal, ţe Špecializovaný trestný súd postupoval nesprávne, ak na hlavnom pojednávaní konanom 13. decembra 2012 prihliadal len na výpovede svedka J. S. vykonané po vznesení obvinenia a neprihliadal i na jeho výpoveď z 25. septembra 2008, vykonanú po začatí trestného stíhania. Túto nebolo umoţnené jeho obhajcovi

§ 264ods.

1 Tr. por. predloţiť svedkovi na vysvetlenie rozporov aj napriek tomu, ţe na to nebol daný ţiadny dôvod. Rovnaké pochybenie potom nasledovalo i pri výsluchu svedkyne E. J.. Ako ďalší nedostatok vytkol potom obţalovaný prvostupňovému súdu to, ţe tento sa nedostatočne venoval hodnoteniu zákonnosti vedenia výsluchov svedka J. S. v štádiu po vznesení obvinenia. Zo zápisnice o jeho výsluchu zo

1. mája 2009 totiţ vyplýva, ţe svedok sa hneď v úvode ospravedlnil vyšetrovateľovi za jeho predchádzajúcu výpoveď zo dňa
2. apríla 2009, pričom na priamu otázku jeho obhajcu na hlavnom pojednávaní konanom
3. decembra 2012 „Ako došiel k tomu, že povedal niečo zle“ svedok S. uviedol: „Neviem, lebo čo ja viem, ten vyšetrovateľ mi povedal niečo iné.“ Na zápisnici o výsluchu menovaného svedka zo
4. mája 2009 je zaráţajúci aj ten fakt, ţe tento sa napr. na str. 5 odvoláva na svoje predchádzajúce tvrdenie vo výpovedi zo
5. apríla 2009 s uvedením konkrétneho čísla strany, čo je však nemoţné si pamätať, pokiaľ nemal k dispozícii svoju predchádzajúcu výpoveď. 6 To 9/2013 5 Obţalovaný má tieţ za to, ţe súd prvého stupňa sa v rozpore so základnými zásadami uvedenými v ust. § 2 ods. 4, 10, 12 a § 168 ods. 1 Tr. por. nevysporiadal s rozpormi v tvrdeniach dvoch priamych svedkov, a to J. S. a E. J.. Zmieňované nezrovnalosti sa pritom týkali najmä spôsobu dohodnutia provízie za „vybavenie“ úveru či momentu údajného odovzdania úplatku. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia svedka S., tu zostali rozpory i vo vzťahu k samotnej nominálnej hodnote bankoviek, ktoré mu mali byť z jeho strany odovzdané ako úplatok. Napokon zreteľné sú i rozpory v tvrdeniach svedkyne J., týkajúcich sa skutku pod bodom 3/ rozsudku (ohľadne sumy 263 000 Sk). Hoci aj súd nepripustil výpovede vykonané pred vznesením obvinenia, došlo pri výpovediach svedkov J. S. a E. J. k tak váţnym rozporom o podstatných okolnostiach, ţe nie je moţné prijať logický, nepochybný a jednoznačný záver o spáchaní skutkov pod bodmi 1/ aţ 3/ rozsudku. Ako sa zdôrazňuje neskôr, napriek vyššie uvedeným rozporom vo výpovediach kľúčových svedkov prvostupňový súd nevyuţil všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ich odstránenia. Nevykonal konfrontáciu svedka J. S. a E. J.

§ 125Tr.

por., konfrontáciu menovaných so svedkom A. R. a ani výsluch svedka J. S., ktorý mal

tvrdenia E. J. na hlavnom pojednávaní konanom 13. decembra 2012 fakturovať sumu 263 000 Sk ako doplatok za opravu strechy na jej penzióne, čo je v rozpore s ustálenou súdnou praxou ako i ust. § 2 ods. 4, 10, 11, 12, § 119 ods. 1, 2 Tr. por. (najvyšší súd, sp. zn. 3 Tz 127/70). Ak ide o racionálnosť myšlienkových procesov brániacu arbitrárnosti rozhodnutí, tak táto je

obţalovaného prejavená v znení § 168 ods. 1, veta druhá Tr. por. a vyţaduje, aby súd v odôvodnení rozsudku o.i. uviedol pochopiteľné a prijateľné právne úvahy, ktorými sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti v otázke viny a trestu. V tomto kontexte potom poukázal v prvom rade na rozdiel medzi § 160, § 160a Tr. zák. (Prijímanie úplatku a inej nenáleţitej výhody) na jednej strane a § 162 Tr. zák. (Nepriama korupcia) na strane druhej. Zatiaľ čo pre ust. § 160, § 160a Tr. zák. je totiţ príznačný výkon určitej právomoci samotným subjektom, z ktorého pramení poskytnutie nenáleţitej výhody tretej osobe za úplatok, ust. § 162 Tr. zák. penalizuje konanie, pri ktorom si subjekt dá sľúbiť úplatok za jeho pôsobenie na výkon právomoci (inou od páchateľa odlišnou) osobou uvedenou v § 160, § 160a Tr. zák. Z dokazovania v danej veci pritom jednoznačne vyplynulo, ţe on nemal ţiadnu rozhodovaciu právomoc vo vzťahu k priznaniu úveru ţiadateľom E. J. a J. S.. Čo sa týka napadnutého rozsudku, tak tento vôbec neobjasňuje skutočnosť, či priamo 6 To 9/2013 6 on poskytol výhodu (úver) tretím osobám, alebo pôsobil na výkon právomoci inej osoby, resp. len prisľúbil, ţe bude pôsobiť na danú právomoc, rovnako ako ani to, ktorú povinnosť svojho zamestnania mal zneuţiť. Nad rámec uţ spomenutého je

obţalovaného dôleţité poznamenať tieţ to, ţe ust. § 160a Tr. zák. navyše predpokladá i naplnenie normatívneho znaku „obstaranie veci všeobecného záujmu“. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 402/2008, nemoţno za prijatie úplatku v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu povaţovať situáciu, v ktorej bol úplatok prijatý v súvislosti so zabezpečovaním individuálneho záujmu. Zákonný pojem všeobecného záujmu je pritom na ústavnej úrovni stotoţnený s pojmom verejného záujmu, ktorý prináša prospech (majetkový alebo iný) všetkým občanom alebo mnohým občanom. Úverové vzťahy medzi súkromnými osobami a podnikateľskými subjektmi - bankami nie sú inštitútmi verejného práva, ale súkromného práva a neprinášajú rozhodne prospech širšej skupine obyvateľov. Výklad súd bol v tomto smere príliš extenzívny. Na základe uvedeného, pre podstatné chyby konania, nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení ako aj pochybnosť o správnosti skutkových zistení preto obţalovaný záverom navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu uvedenom v § 317 Tr. por., v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a

§ 322ods.

1 Tr. por. aby vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie. Proti prvostupňového rozsudku - všetkým jeho výrokom podal včas odvolanie i prokurátor ÚŠP GP SR, a to v neprospech obţalovaného Ing. Z. P..

jeho názoru Špecializovaný trestný súd správne a úplne zistil skutkový stav veci vo vzťahu ku skutkom 1/ - 3/ obţaloby, ale pochybil v tom, ţe neuznal obţalovaného Ing. Z. P. vinným aj zo skutku pod bodom 4/ obţaloby, na základe čoho dospel k nesprávnym právnym záverom (ohľadne právnej kvalifikácie) a na základe toho uloţil obţalovanému rôzne druhy trestov. Poukázal na to, ţe svedok A. R. v prípravnom konaní (zápisnica z

1. apríla 2009) za prítomnosti obhajcu obţalovaného dvakrát potvrdil, ţe mu Ing. P. navrhol, 6 To 9/2013 7 ţe ak mu vybaví úver, tak on mu za to zaplatí za honorárneho konzula. Zaplatenie 35 000 € bolo teda prelomom rozhodnutia obţalovaného P., ţe ten úver vybaví a navýši. Keď potom k presadeniu osoby obţalovaného na miesto honorárneho konzula nedošlo, obţalovaný ţiadal, aby mu svedok tých 35 000 € dal ako odmenu za vybavenie úveru. Obvinenie bolo obţalovanému vznesené o.i. aj na základe tvrdení svedka A. R. (ten v rámci výsluchu konanom
2. októbra 2008 uviedol zhodné skutočnosti ako dňa
3. apríla 2009). Na hlavnom pojednávaní
4. decembra 2012 uţ svedok R. poprel obsah svojej výpovede z prípravného konania a uviedol, ţe by klamal, ak by povedal, ţe pán P. od neho ţiadal za vybavenie úveru peniaze. Z vyššie uvedeného je

prokurátora zrejmé, ţe svedok A. R. na hlavnom pojednávaní účelovo zmenil svoju výpoveď. Túto zmenu nevedel ţiadnym hodnoverným spôsobom vysvetliť. Účelovosť zmeny výpovede tohto svedka vyplýva aj zo skutočnosti, ţe svedok v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní veľmi podrobne, s istotou a presne popísal všetky podstatné okolnosti týkajúce sa vybavovania úveru, jednotlivých stretnutí, ciest do B. a pod., avšak v časti týkajúcej sa samotného úplatku sa výrazne odchýlil od svojich tvrdení v prípravnom konaní. Okolnosť, ţe svedok o výške „provízie“, teda o úplatku pre obţalovaného za vybavenie úveru vedel, vyplýva aj z výpovede svedkyne E. J. z hlavného pojednávania (13. decembra 2012), kde menovaná uviedla, ţe p. S. R. povedal, ţe provízia za prislúchnutý úver je 10%, pričom R. bol zaskočený, ale nakoniec si to rozmyslela a o úver poţiadal. Ako uvádza prokurátor na záver, výpoveď svedka R. na hlavnom pojednávaní mal súd vyhodnotiť ako nevierohodnú, mal vychádzať z jeho svedeckej výpovede z prípravného konania a aj na základe ďalších dôkazov (výpovede svedkov E. J. a J. S., listinných dôkazov) mal uznať obţalovaného vinným aj zo skutku 4/ obţaloby. Následkom toho mal potom konanie obţalovaného právne posúdiť v zmysle obţaloby ako pokračovací obzvlášť závaţný zločin prijímania úplatku

§ 329ods.

1, ods. 3 Tr. por. a na základe toho uloţiť trest. Pre úplnosť zároveň dodal, ţe z úverového návrhu vyplýva (zv. V, č.l. 1489), ţe spoločnosť C. predloţila S. ţiadosť o poskytnutie úveru dňa 10. januára 2006 (v odôvodnení rozsudku totiţ Špecializovaný trestný súd uviedol, ţe okolnosť, kedy si spoločnosť C. podala ţiadosť o úver, z listinných dôkazov nevyplýva.) 6 To 9/2013 8 S poukazom na uvedené preto prokurátor navrhol, aby najvyšší súd

§ 321ods.

1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec v súlade s § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Na podklade podaných odvolaní najvyšší súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. po zistení, ţe niet dôvodu na zamietnutie odvolaní

§ 316ods.

1 Tr. por. ani na zrušenie rozsudku

§ 316ods.

3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli, ţe na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, moţno prihliadať len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

§ 371ods.

1 Tr. por., a dospel k takému záveru, ţe obe odvolania boli podané dôvodne.

§ 321ods.

1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a/ pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, ţe boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b/ pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, ţe sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c/ ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

§ 322ods.

1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťaţkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Po preskúmaní veci povaţuje za potrebné najvyšší súd upozorniť v prvom rade na to, ţe obhajoba má pravdu, ak v odvolaní tvrdí, ţe nebol dôvod na to, aby nebolo na hlavnom pojednávaní umožnené za účelom vysvetlenia rozporov vo výpovediach svedka tomuto 6 To 9/2013 9 na návrh obhajcu predložiť aj zápisnicu o jeho skoršej výpovedi, vykonanú pred vznesením obvinenia (obvinenie bolo obţalovanému Ing. Z. P. vznesené uznesením z 22. októbra 2008). Vypočutím príslušnej časti zvukového záznamu z hlavného pojednávania bolo pritom zistené, ţe nepripustenie uvedeného postupu (

§ 264ods.

1, ods. 2 Tr. por.) bolo zo strany konajúcej predsedníčky senátu odôvodnené procesnou nespôsobilosťou takejto výpovede. K tomu treba poznamenať, ţe hranica procesnej pouţiteľnosti dôkazov je v zásade daná začatím trestného stíhania „vo veci“. Výnimkou sú prípady, ak ide o vo významnej miere rozhodujúci alebo jediný usvedčujúci dôkaz, ktorý musí byť vykonaný kontradiktórne (stačí aspoň raz v priebehu konania), čo samozrejme pred vznesením obvinenia neprichádza do úvahy. Ani v takýchto prípadoch však nič nebráni tomu, aby bola inak zákonným spôsobom (nie však kontradiktórne) vykonaná svedecká výpoveď pouţitá ako dôkaz slúţiaci na potvrdenie alebo vyvrátenie pravdivosti svedeckých tvrdení. Platí teda, ţe ak vzniknú podstatné rozpory medzi výpoveďou svedka na hlavnom pojednávaní a jeho skoršou výpoveďou, hoc aj vykonanou pred vznesením obvinenia, no po začatí trestného stíhania „vo veci“, nie je dôvod na odopretie jej prečítania za účelom vysvetlenia týchto rozporov. Pokiaľ však ide o dôkaz kľúčového charakteru pre posúdenie viny, môţe takýto postup v zmysle § 264 Tr. por. slúţiť v rámci voľného hodnotenia dôkazu len na posúdenie vierohodnosti výpovede predmetného svedka na hlavnom pojednávaní. Okrem vyššie popísaného procesného pochybenia prvostupňového súdu, ktoré bude musieť byť po vrátení veci na nové konanie napravené, zistil potom najvyšší súd opodstatnenosť i ďalšieho, v podanom odvolaní obţalovaným tvrdeného nedostatku, spočívajúceho tentokrát v nedostatočnom vysporiadaní sa so zákonnosťou výpovede svedka J. S. zo dňa 06. mája 2009, ktorej časti boli čítané na hlavnom pojednávaní z dôvodu postupu

§ 264Tr.

por. Aj napriek tomu, ţe obhajoba v priebehu konania upozornila na konkrétne skutočnosti vzbudzujúce pochybnosti o zákonnosti tejto výpovede (svedok sa hneď v úvode ospravedlnil za svoju predchádzajúcu výpoveď, svedok sa odvolával na svoje predchádzajúce tvrdenie vo výpovedi zo

1. apríla 2009 s uvedením konkrétneho čísla strany), a ţe o.i. aj za účelom odstránenia týchto bol v súdnom konaní (
2. januára 2013) vypočutý vyšetrovateľ 6 To 9/2013 10 mjr. Mgr. M. R., sa Špecializovaný trestný súd v napadnutom rozsudku k hodnoteniu zákonnosti relevantného výsluchu svedka J. S. ani jednou jedinou vetou nevyjadril. I tento nedostatok bude preto treba v ďalšom konaní napraviť. Pokiaľ ide o skutok 3/ napadnutého rozsudku, spočívajúci v takom konaní obţalovaného Ing. Z. P., ţe si tento dňa
3. decembra 2005 vypýtal od E. J. sumu 263 000 Sk za to, ţe pre ňu vybaví v S. zmenu účelu financovania uţ poskytnutého úveru, tak k tomu povaţuje za potrebné najvyšší súd poznamenať niekoľko dôleţitých skutočností. V prvom rade, vychádzajúc z na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov, nie je logické, ţe by si obţalovaný dňa
4. decembra 2005 vypýtal peniaze za to, ţe vybaví zmenu spôsobu pouţitia úverového rámca, keďţe k schváleniu takejto zmeny malo dôjsť uţ deň predtým, t.j.
5. decembra
6. Ţiadosť o predmetnú zmenu bola pritom zo strany E. J. - E. D. podaná
7. decembra
8. Zmieňované časové súvislosti pravdepodobne ušli pozornosti súdu prvého stupňa. Súd sa tieţ vôbec nevenoval časovým nezrovnalostiam ohľadne fakturácie sumy 263 000 Sk, prevedenej dňa
9. decembra 2005 z účtu E. J. - E. D. na účet obţalovaného (ako je to zrejmé z doloţených bankových výpisov), ktoré vyvstali z výpovede E. J.. Táto totiţ uviedla, ţe uvedenú sumu mienila na návrh obţalovaného v účtovníctve dokladovať faktúrou za práce na rekonštrukcii budovy L., ktoré sa vykonávali v mesiacov apríl aţ jún
10. Sumu mal pritom

jej slov fakturovať J. S., ktorý nebol k uvedeným okolnostiam ani raz v priebehu konania vypočutý. Z obsahu spisu síce vyplýva, ţe v rámci prípravného konania snaha o jeho vypočutie skončila neúspešne z dôvodu vyhláseného pátrania po ňom, v konaní pred súdom však ţiadne aktuálne poznatky v tomto smere zisťované neboli. S poukazom na obhajobu obţalovaného záverom odvolací súd upozorňuje i na viaceré rozpory v tvrdeniach bývalej manţelky obţalovaného Ing. S. Š., jeho brata Ing. P. P., svedka K. Č. ako i samotného obţalovaného ohľadne údajnej pôţičky (najmä pokiaľ ide o jej úročenie, formu, spôsob a moment poţičania), o ktorej vrátenie sa v danom prípade malo jednať. Okrem toho, ţe sa bude musieť súd po vrátení veci riadne vysporiadať so všetkými skôr spomenutými skutočnosťami nie je vylúčené, že po doplnení dokazovania 6 To 9/2013 11 bude potrebné za účelom odstránenia vzniknutých závažných rozporov vykonať i konfrontáciu medzi svedkami J. S. a E. J., príp. tieţ medzi nimi a svedkom A. R. tak, ako to uvádza obţalovaný v podanom odvolaní. Čo sa týka oslobodzujúcej časti rozsudku, týkajúcej sa skutku pod bodom 4/ obţaloby, ktorá bola napadnutá prokurátorom, tak tu najvyšší súd rovnako zistil určité nedostatky a z toho dôvodu i opodstatnenosť podaného odvolania. Po preštudovaní predloţeného spisového materiálu treba dať predovšetkým za pravdu prokurátorovi v tom, ţe svedok A. R. sa pri výsluchu na hlavnom pojednávaní skutočne výrazným spôsobom odchýlil od svojich pôvodných tvrdení ohľadne sumy 35 000 eur (najskôr malo ísť o sumu 135 000 eur), ktorú mal

jeho skoršej výpovede z prípravného konania obţalovaný od neho ţiadať za vybavenie úveru, a to formou zaplatenia za miesto honorárneho konzula K. , o ktoré sa uchádzal. Neskôr na hlavnom pojednávaní uţ uviedol, ţe sa tu malo jednať o beţnú pôţičku v uvedenej sume. S ohľadom na uvedené nezrovnalosti boli na hlavnom pojednávaní konanom dňa

1. decembra 2012 menovanému svedkovi v zmysle § 264 Tr. por. relevantné časti zápisnice z jeho predchádzajúceho výsluchu (z
2. apríla 2009) prečítané na vysvetlenie rozporov, pričom s poukazom na jeho vyjadrenie bol následne dokonca za účelom objasnenia spôsobu vykonávania predmetného výsluchu v súdnom konaní vypočúvaný i vyšetrovateľ činný v danej veci. Aj napriek uvedenému ale v rozpore s § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení výpovede svedka A. R. a prečo povaţoval jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní za dôveryhodnú. Správne je potom tieţ to upozornenie prokurátora, ţe z listiny nachádzajúcej sa na č.l. 1489 spisu (zv. V), vyplýva, ţe spoločnosť C., zastúpená A. R. podala v S. ţiadosť o poskytnutie úveru dňa
3. januára
4. Špecializovaný trestný súd totiţ v napadnutom rozsudku na str. 38 poznamenal, ţe „z vykonaných dôkazov nie je zrejmé, kedy táto obchodná spoločnosť požiadala o úver.“ Pokiaľ ide napokon o výhrady obţalovaného k otázke právnej kvalifikácie, uvedené v ním podanom odvolaní, tak k týmto je potrebné - pre prípad, ţe prvostupňový súd uzná obţalovaného vinným zo spáchania stíhaného skutku - uviesť rovnako niekoľko poznámok, a to i s prihliadnutím na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 6 To 9/2013 12 Po prvé platí, ţe trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

§ 160aTr.

zák. účinného do 1. januára 2006 (resp. obdobne prijímania úplatku

§ 329Tr.

zák.) sa dopustí ten, kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, ţiada alebo si dá sľúbiť úplatok alebo inú nenáleţitú výhodu (objektívna stránka). Vyššie uvedený trestný čin je teda dokonaný nielen prijatím úplatku alebo inej nenáleţitej výhody, ale uţ aj samotným jeho ţiadaním alebo prijatím jeho prísľubu (nie je rozhodujúce, či ho potom páchateľ i skutočne dostal), a to v situácii, keď páchateľ takto urobí v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Ako bolo konanie osoby, zaobstarávajúcej vec všeobecného záujmu ovplyvnené, nemá potom z hľadiska právnej kvalifikácie jej konania

skôr citovaného ustanovenia ţiaden vplyv (môţe to však mať význam pri posudzovaní stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť alebo pri určovaní výmery ukladaného trestu). Objektom je tu spoločenský záujem na riadnom a nestrannom obstarávaní vecí všeobecného záujmu, pričom páchateľom tohto trestného činu môţe byť iba osoba, ktorá sa podieľa, má účasť, resp. spolupôsobí pri obstarávaní veci všeobecného záujmu. V súvislosti s posudzovanou vecou a odvolacími námietkami obţalovaného je významné zdôrazniť, ţe páchateľom trestného činu

§ 160aTr.

zák. účinného do

1. januára 2006 môţe byť i ten, kto sám síce nemá rozhodovaciu právomoc, ale napr. vykonáva len prípravné práce pri získavaní podkladov pre rozhodnutie alebo vykonáva poradnú či obdobnú činnosť, ktorá je spôsobilá zásadným spôsobom ovplyvniť konečné rozhodnutie. Medzi úplatkom resp. inou nenáleţitou výhodou a obstarávaním veci všeobecného záujmu musí byť súvislosť. Nezáleţí však na tom, či k prijatiu úplatku resp. inej nenáleţitej výhody došlo pred zaobstaraním veci všeobecného záujmu alebo v jeho priebehu, príp. aţ dodatočne po zaobstaraní veci všeobecného záujmu (a to aj bez predchádzajúceho dohovoru). Vo vzťahu k odvolacím tvrdeniam obţalovaného ako aj s poukazom na prípadné budúce právne posudzovanie stíhaného skutku nedá záverom nezdôrazniť i tú skutočnosť, ţe tieţ najvyšší súd je jednoznačne toho názoru, ţe poskytovanie úverových prostriedkov bankovou inštitúciou obchodným spoločnostiam či fyzickým osobám je vecou všeobecného 6 To 9/2013 13 (verejného) záujmu, ktorou sa v zmysle § 131 ods. 1 Tr. zák. na účely tohto zákona rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôleţitý z hľadiska záujmov spoločnosti. Vo všeobecnosti moţno poznamenať, ţe pod obstarávanie vecí všeobecného záujmu spadá plnenie úloh, na ktorých riadnom a nestrannom plnení má záujem buď to celá spoločnosť alebo určitá sociálna skupina. Ide teda predovšetkým o činnosť v oblasti štátu a samosprávy, ale tieţ v oblasti uspokojovania všeobecne dôleţitých ekonomických, zdravotných, sociálnych, kultúrnych a iných potrieb zásadného významu. Obstarávaním vecí všeobecného záujmu je nielen samotné rozhodovanie, ale i iná činnosť, ktorá priamo súvisí s plnením spoločensky významných úloh. Nespadajú sem činnosti občanov vyplývajúce z ich osobných práv alebo povinností. A úplne nakoniec je nevyhnutné upozorniť Špecializovaný trestný súd po vrátení veci na nové konanie i na potrebu vyţiadania si celého spisového materiálu vo veci úverových podvodov priamych ţiadateľov o úver, ktorí vystupujú v posudzovanej veci ako svedkovia, a to za účelom oboznámenia sa s celým trestným spisom. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
2. júna 2014 JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová