← Slovensko

o neúčinnosť právnych úkonov

Najvyšší súd 2 Obo 14/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu E. I. L., s. r. o., P., IČO: X., proti ţalovaným 1/ I. T., spol. s r. o., R.T., IČO: X., 2/ Ing. F. I., bytom K. 3/ M. N., bytom S., 4/ Z. I., rod. E., bytom K. 5/ Š. M., bytom H. 6/ J. T., bytom K., 7/ M. E., bytom K., zastúpení spoločnosťou A. P., s. r. o., Š., IČO: X., o neúčinnosť právnych úkonov, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

  1. novembra 2009, č. k. 14Cbi/107/2005-271, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  2. novembra 2009, č. k. 14Cbi/107/2005-271 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa
  4. 2009, č. k. 14Cbi/107/2005-271 zamietol ţalobu a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovaným trovy konania v sume 5 938,19 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal neúčinnosti právnych úkonov, a to Spoločenskej zmluvy zo dňa
  6. 2000 v znení Dodatkov č. 1 –
  7. Ďalej sa domáhal neúčinnosti právneho úkonu, na základe ktorého došlo k prevzatiu záväzku obchodnou spoločnosťou I. T., s. r. o. a s tým súvisiacich právnych úkonov, na základe ktorých bol vloţený majetok do obchodnej spoločnosti I. T., s. r. o., zo dňa
  9. 2001 a
  12. Ţalobca sa domáhal taktieţ neúčinnosti zmlúv o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti I. T., s. r. o., uzavretých dňa
  14. 2001 medzi predávajúcim I., s. r. o., T. a kupujúcim Š. M., ďalej predávajúcim I., s. r. o., T. a kupujúcim J. T., predávajúcim I., s. r. o., T. a kupujúcim M. E. Po vyslovení neúčinnosti vyššie uvedených zmlúv ţalobca navrhol, aby nehnuteľnosti 2 2 Obo 14/2010 zapísané na LV X. kat. úz. T., zapísané na LV X. kat. úz. K. a hnuteľné veci sa stali súčasťou konkurznej podstaty úpadcu I., s. r. o., T. Krajský súd v Košiciach po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu veci mal za preukázané, ţe spoločnosť I. T., s. r. o., R., ako ţalovaný v
  15. rade vznikla dňa
  18. Do uvedenej spoločnosti vloţil úpadca peňaţný a nepeňaţný vklad na základe Spoločenskej zmluvy zo dňa
  21. Na základe dohôd o prevode obchodného podielu zo dňa
  23. 2001 a
  25. 2001 previedol úpadca ako prevodca na nadobúdateľa Š. M. – ţalovaného v
  26. rade, J. T. – ţalovaného v
  27. rade a M. E. – ţalovaného v
  28. rade obchodné podiely kaţdý s vkladom 7 858 000,-- Sk za odplatu, ktorú uhradili nadobúdatelia, kaţdý po 50 000,-- Sk. Z obsahu spisu je podľa krajského súdu nepochybné, ţe v roku 2000 došlo k prevodu majetku a to hnuteľných vecí, nehnuteľností a obchodných podielov zo spoločnosti I., s. r. o., T. (úpadca) do novozaloţenej spoločnosti I. T., s. r. o., ktorej spoločníkmi sú ţalovaní v
  29. aţ
  30. rade. V čase prevodu majetku predstavoval majetok úpadcu – spoločnosti I., s. r. o., T., minimálne dvojnásobne vyššiu hodnotu, neţ táto spoločnosť evidovala záväzky. Zo spisu 5K/253/2001 Krajský súd v Košiciach zistil, ţe hodnota majetku úpadcu aj v čase súpisu konkurznej podstaty a po vyhlásení konkurzu predstavovala podľa znaleckého posudku len na nehnuteľnosti zapísanej na LV X pribliţne 28 660 870,-- Sk a výška pohľadávok prihlásených veriteľmi v konkurznom konaní predstavovala 22 662 223,80 Sk. Vzhľadom na hodnotu majetku úpadcu a vychádzajúc z toho, ţe ţalovaní v
  31. a
  32. rade boli spoločníkmi ţalovaného v
  33. rade aj úpadcu, nemohol podľa súdu úpadca predpokladať, ţe prevodom časti svojho majetku ukráti veriteľov a ţe v budúcnosti v prípade vyhlásenia konkurzu dôjde k odpredávaniu jeho majetku za podstatne niţšie ceny, neţ je ich znalecká hodnota. Tvrdenie ţalobcu, ţe predaj majetku úpadcu pred vyhlásením konkurzu má za následok, ţe v priebehu konkurzu sa speňaţoval niţší rozsah majetku úpadcu a z jeho výťaţku nebudú veritelia uspokojení, súd povaţoval za irelevantné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Košiciach nemal za preukázané, ţe zo strany úpadcu I., s. r. o., T., došlo prevodom majetku v rokoch 2000- 2001 k ukráteniu konkurzných veriteľov a ţe tieto prevody robil s úmyslom ukrátiť veriteľov. 3 2 Obo 14/2010 Uvedenú skutočnosť v priebehu pojednávania podľa súdu nepreukázal ani ţalobca. Nakoľko v majetku úpadcu aj po prevode ostal majetok s vyššou znaleckou hodnotou, neţ bola výška jeho záväzkov, súd ţalobu zamietol. V súvislosti s námietkou premlčania, ktorú podal právny zástupca ţalovaných, súd uviedol, ţe ţaloba bola podaná na Krajský súd v Košiciach dňa
  35. 2005, odporuje sa ňou právnym úkonom urobeným v rokoch 2000-2001, konkurz na majetok dlţníka bol vyhlásený dňa
  37. 2002 a návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný na Krajský súd v Košiciach dňa
  40. Súd konštatoval, ţe bola splnená aj hmotnoprávna trojročná lehota na podanie ţaloby, preto nebol dôvod na zamietnutie ţaloby pre nesplnenie zákonnej hmotnoprávnej podmienky ani z dôvodu ţalovaným namietaného premlčania. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Proti rozsudku podal odvolanie ţalobca a ţiadal jeho zmenu tak, ţe súd ţalobe v plnom rozsahu vyhovie, prípadne rozhodnutie zruší a vec vráti Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Ţalobca odvolanie dôvodí s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, a f/ O. s. p., pričom má za to, ţe rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobca sa zároveň domnieva, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, ţe z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa vyhodnotil za irelevantné tvrdenie ţalobcu, ţe predaj majetku úpadcu pred vyhlásením konkurzu za zlomok jeho trhovej hodnoty má za následok nemoţnosť uspokojenia jednotlivých konkurzných veriteľov. Odvolateľ má za to, ţe uvedeným konaním úpadcu boli naplnené všetky znaky odporovateľného právneho úkonu v zmysle ust. § 15 a nasl. ZKV účinného v rozhodnej dobe. K záverom Krajského súdu v Košiciach ohľadom majetku konkurznej podstaty, odvolateľ dodal, ţe ide o majetok, voči ktorému prebiehajú uţ niekoľko rokov dva súdne spory, nakoľko k jeho nadobudnutiu došlo v rozpore so zákonom, t. j. podľa odvolateľa s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k jeho vylúčeniu z konkurznej podstaty a na uspokojenie veriteľov zostane iba súbor hnuteľných vecí zanedbateľnej hodnoty. 4 2 Obo 14/2010 V odvolaní ţalobca ďalej uviedol, ţe súd prvého stupňa sa venoval skutočnostiam, ktoré s prejednávanou vecou ţiadnym spôsobom nesúvisia a na druhej strane sa v prípade napádaného právneho úkonu súd obmedzil len na konštatovanie, ţe tri obchodné podiely, (kaţdý s vkladom 7 858 000,-- Sk) boli prevedené za odplatu vo výške 50 000,-- Sk (za kaţdý podiel). Ţalobca tieţ poukázal na skutočnosť, ţe odporoval právnym úkonom úpadcu s osobami špecifikovanými v ust. § 15 ods. 3 a 4 ZKV a v priebehu súdneho konania opakovane zdôrazňoval úmysel ukrátiť konkurzného veriteľa, ako aj skutočnosť, ţe druhá strana o tomto úmysle vedela, čo sa v tomto prípade podľa odvolateľa zo zákona predpokladá (prezumuje). Vzhľadom na uvedené boli podľa odvolateľa splnené všetky zákonné predpoklady vyţadované ust. § 15 ods. 3 a 4, resp. 5 ZKV na úspešné odporovanie právnym úkonom, keďţe ide o právne úkony dlţníka (úpadcu), ktorými úkonmi bol konkurzný veriteľ dlţníka ukrátený, ide o právne úkony urobené v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu a ide o právne úkony úpadcu s osobami špecifikovanými v ust. § 15 ods. 3 a 4 ZKV. Ţalovaní v
  41. aţ
  42. rade prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu v súvislosti s účtovnou hodnotou majetku, ţe je potrebné rozlišovať medzi insolventnosťou dlţníka a jeho predĺţením. S ohľadom na vysokú hodnotu majetku úpadcu, ktorá niekoľkonásobne prevyšovala úhrnnú výšku pohľadávok veriteľov, nie je podľa ţalovaných splnená zákonná podmienka ukracujúcich právnych úkonov, ktoré sú predmetom konania a titulom ich neúčinnosti. Podľa ţalovaných ţalobca nemôţe prenášať na ich ťarchu výšku odplaty (získaného výťaţku do podstaty), za ktorú správca scudzoval konkurznú podstatu. Na jej výšku mal dosah podľa ţalovaných sám ţalobca, ktorý bol členom veriteľského výboru. Pokiaľ ide o tvrdenia, ţe ţaloba bola podaná podľa ust. § 15 ods. 3 a 4 ZKV, podľa ţalovaných to neznamená, ţe ţalobca nie je povinný preukázať aj existenciu zámeru ukrátenia veriteľov takým zmenšením majetku dlţníka, ktorý by nepostačoval na uspokojenie ich pohľadávok. Ţalovaní majú za to, ţe trojnásobok evidovanej hodnoty majetku mal dostatočne pokryť a uspokojiť všetky nároky veriteľov. Vo vyjadrení ţalovaní ďalej uviedli, ţe súd prvého stupňa na ich námietku premlčania z dôvodu dátumu začatia 5 2 Obo 14/2010 konkurzu v zmysle ust. § 2 ods. 1 ZKV neprihliadol. Pretoţe pre vyhovenie ţaloby neboli splnené všetky zákonné podmienky, navrhujú, aby odvolací súd odvolanie ţalobcu zamietol a rozhodol o priznaní náhrady trov odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podľa ustanovenia § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa právny predchodca ţalobcu domáhal vyslovenia neúčinnosti spoločenskej zmluvy z
  44. 2000 v znení jej dodatkov 1 aţ 4, ktorou bola zaloţená obchodná spoločnosť I. T., spol. s r. o., T., tieţ neúčinnosti právnych úkonov obchodnej spoločnosti I., s. r. o., T., z
  46. 2001 a
  48. 2001, na základe ktorých došlo k prevzatiu záväzku za nový vklad do obchodnej spoločnosti I. T., s. r. o., T., ako i neúčinnosti zmlúv o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti I. T., spol. s r. o., uzavretých dňa
  49. a
  51. 2001 medzi predávajúcim I., s. r. o., T. a kupujúcimi Š. M., J. T. a M. E. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, ţe v čase prevodu majetku, a to hnuteľných vecí, nehnuteľností a obchodných podielov zo spoločnosti I., s. r. o., T., do novozaloţenej spoločnosti I. T., s. r. o., ktorej spoločníkmi sú ţalovaní v 2/ aţ 7/ rade, predstavoval majetok úpadcu – spoločnosti I., s. r. o., T., minimálne dvojnásobne vyššiu hodnotu, neţ táto spoločnosť evidovala záväzky, keďţe hodnota majetku úpadcu aj v čase súpisu konkurznej podstaty a po vyhlásení konkurzu predstavovala len na nehnuteľnosti zapísanej na LV 856 cca 28 660 870,-- Sk a výška pohľadávok prihlásených veriteľmi v konkurznom konaní predstavovala 22 662 223,80 Sk. Vzhľadom na hodnotu tohto majetku a vychádzajúc zo skutočnosti, ţe ţalovaní v 2/ a 3/ rade boli spoločníkmi ţalovaného v 1/ rade, podľa súdu prvého stupňa nemohol úpadca predpokladať, ţe prevodom časti svojho majetku ukráti veriteľov a ţe v budúcnosti v prípade vyhlásenia konkurzu dôjde k odpredávaniu jeho majetku za podstatne niţšie ceny, neţ je ich znalecká hodnota. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb., ktorým sa predmetné konanie spravuje, konkurzní veriteľ alebo správca sa môţe domáhať, aby súd určil, ţe dlţníkove právne úkony 6 2 Obo 14/2010 podľa odsekov 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlţníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu uţ vymáhateľný, alebo ak uţ bol uspokojený. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle cit. ust. § 15 zák. č. 328/1991 Zb. je vykonanie niektorého z právnych úkonov dlţníkom, ktorý je uvedený v odsekoch 2 aţ 6, týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky konkurzného veriteľa, ktorá musí byť vykonateľná. V odsekoch 2 aţ 6 sú uvedené jednotlivé odporovacie dôvody, ktoré sa líšia najmä tým, či zákon predpokladá úmysel strán odporovateľného právneho úkonu (odsek 2) alebo tento úmysel nevyţaduje vzhľadom na osobitný vzťah medzi dlţníkom a nadobúdateľom prospechu, či uţ personálny, alebo kapitálový (odseky 3 a 4). Odporovateľným právnym úkonom môţe byť nielen scudzovací právny úkon, ale akýkoľvek úkon, ktorým sa zhoršuje veriteľova vyhliadka na uspokojenie jeho pohľadávky. Odporovaný môţe byť nepochybne i úkon, kedy dlţník v úmysle ukrátiť uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky pouţije časť svojho majetku ako vklad pri zaloţení obchodnej spoločnosti. U všetkých odporovaných právnych úkonov zákon, ako uţ bolo uvedené, predpokladá, ţe nimi došlo k ukráteniu pohľadávky konkurzného veriteľa. Súd prvého stupňa mal za to, ţe účtovná hodnota majetku úpadcu, zistená i znalecky, ktorá tvorí konkurznú podstatu, prevyšuje pohľadávky konkurzných veriteľov, a preto úpadca odporovanými právnymi úkonmi nemohol ukrátiť konkurzných veriteľov. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený záver súdu prvého stupňa je nesprávny, nemá oporu v právnom predpise a vychádza i z nesprávnych skutkových zistení. 7 2 Obo 14/2010 V prvom rade je potrebné uviesť, ţe podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 5K 253/01-11 z
  52. júna 2002 (č. l. 70 spisu), bol konkurz na majetok dlţníka I. spoločnosť s ručením obmedzeným T. vyhlásený na základe zistenia predbeţného správcu, ţe dlţník nie je schopný po dlhšiu dobu plniť svoje splatné záväzky a je aj v predĺţení, za ktorého skutkového a právneho stavu nemohol súd prvého stupňa bez ďalšieho dospieť k záveru o majetku postačujúcom k uspokojeniu pohľadávok konkurzných veriteľov. Z obsahu spisu sa tieţ zisťuje, ţe v konkurznej podstate úpadcu I., s. r. o., T. (č. l. 239 spisu), je zapísaný nehnuteľný majetok (LV č. X), ktorý je sporný a vo veci vlastníctva je vedený súdny spor pod sp. zn. 10C 47/2003 a tieţ spor sp. zn. 3Cbi 322/2004 (č. l. 239 spisu). Do súpisu konkurznej podstaty správca zapísal tieţ nehnuteľný majetok (LV č. X), z ktorého účtovnej hodnoty vychádzal súd prvého stupňa. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však účtovná hodnota majetku, zodpovedajúca jeho všeobecnej (úradnej) cene podľa znaleckého posudku, nedeklaruje reálny stav, a preto nemusí vyjadrovať ani reálnu hodnotu zisteného majetku. Tomu nakoniec nasvedčuje i cena, za ktorú bol majetok v konkurze speňaţený a tieţ následne odpredaný. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa, vychádzajúc len z účtovnej hodnoty uvedeného majetku úpadcu, nemohol jednoznačne vyvodiť záver o tom, ţe odporovanými právnymi úkonmi nemohlo dôjsť k ukráteniu konkurzných veriteľov. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne o trovách celého konania. Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Košiciach, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný. 8 2 Obo 14/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  53. apríla 2011 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.