← Slovensko

dovolanie obvineného

Obsah (18)§ 241a§ 386§ 388§ 380§§ 14§ 212§ 287§ 371§§ 9§ 124§ 518§ 69§ 274§ 256§ 19§ 22§ 32§ 10

N a j v y š š í s ú d 1 Tdo 8/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Gabrie

§ 241aods.

1, 2 písm. b/, c/ Tr. zák. účinného do

  1. decembra 2005 a iné, na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením
  2. februára 2015 v Bratislave, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  3. septembra 2013, sp. zn. 3 To 103/2013, takto r o z h o d o l : I.

§ 386ods.

1 Tr. por. uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. septembra 2013, sp. zn. 3 To 103/2013 a konaním, ktoré mu predchádzalo z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por. b o l p o r u š e n ý z á k o n v ustanovení § 319 Tr. por. v neprospech obvineného M. M.. 2 1 Tdo 8/2015

§ 386ods.

2 Tr. por. napadnuté uznesenie krajského súdu s a z r u š u j e . Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z

  1. júla 2013, sp. zn. 8T 1/
  2. Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 388ods.

1 Tr. por. Okresnému súdu Veľký Krtíš p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. II.

§ 380ods.

2 Tr. por. obvinený M. M., nar. X.. M. X. vo Z., trvale bytom V., V. č. X., okres V., nezamestnaný, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave Veľký Dvor č. 12, 937 01 Ţeliezovce, s a n e b e r i e d o v ä z b y. O d ô v o d n e n i e I. Senát Okresného súdu Veľký Krtíš zloţený z predsedu Mgr. M. V. a prísediacich Ladislava Urbana a Yvetty Kmeťovej rozsudkom z 29. júla 2013, sp. zn. 8 T 1/2013, uznal obvineného M. M. vinným v bode 1/ z trestného činu sexuálneho násilia

§ 241aods.

1, 2 písm. b/, c/ Tr. zák. účinného do 1.1.2006 a v bode 2 a-g/ z pokračovacieho prečinu krádeţe sčasti nedokonaného a sčasti dokonaného

§§ 14ods.

1, 212 ods. 2 písm. a/, 3 písm. b/ Tr. zák. účinného od

  1. januára 2006, na tom skutkovom základe, ţe v bode 1/ od presne nezistenej doby roku 2002 do 18.12.2002 v spoločnom byte vo V. na ul. V. č. X., najmenej dvakrát týţdenne povedal svojej maloletej sestre L. M., nar. X..X..X., aby si 3 1 Tdo 8/2015 k nemu ľahla do postele, maloletá ho poslúchla, potom ju vyzliekol a keď sa začala brániť, prikázal jej, aby bola ticho, lebo jej ublíţi, poškodená mala z neho strach a preto ho poslúchla, potom sa o ňu obtieral pohlavným údom, chytal ju za prsia a v rozkroku aţ kým sa neukojil a následne jej prikázal, aby o tom nikomu nehovorila, lebo jej ublíţi, pričom k pohlavnému styku ani k ublíţeniu na zdraví maloletej nedošlo, v bode 2/ a/ v presne nezistenom čase z
  3. 2013 na
  5. 2013 vo V. na ulici T. s úmyslom odcudziť finančnú hotovosť vykopol drevenú výplň na predajni odevov, vošiel dnu do predajne, kde však nič nenašiel a neodcudzil, pričom poškodením dverí spôsobil škodu vo výške 10,- Eur pre L. H. N. T., nar. X..X..X., IČO: X., b/ v presne nezistenom čase z
  7. 2013 na
  9. 2013 vo V. na ulici T. s úmyslom odcudziť finančnú hotovosť vykopol drevenú výplň na predajni ovocie – zelenina, vošiel dnu do predajne, kde z pokladničky, ktorú vypáčil odcudzil finančnú hotovosť vo výške 40,- Eur ku škode M. K., nar. X.X.X., IČO: X. a poškodením dverí spôsobil ďalšiu škodu vo výške 75,- Eur, c/ v presne nezistenom čase z
  11. 2013 na
  13. 2013 vo V. na ulici T. s úmyslom odcudziť finančnú hotovosť vykopol drevenú výplň na predajni kvetinárstva C., vošiel dnu do predajne, kde z pokladnice odcudzil 45,- Eur ku škode M. Č., nar. X. X. X., IČO: X., d/ v presne nezistenom čase z
  15. 2013 na
  17. 2013 vo V. na ulici T. s úmyslom odcudziť finančnú hotovosť vykopol drevenú výplň na predajni odevov, vošiel dnu do predajne, kde odcudzil štvorkanálový digitálny videorekordér H 64, výrobné číslo: 20120913A000008, ako aj 17“ LCD monitor nezistenej značky, spolu veci v hodnote 280,- Eur ku škode L. H. N. T., nar. X.. x. X., IČO: X. a poškodením dverí spôsobil ďalšiu škodu v presne nezistenej výške, e/ v presne nezistenom čase z
  19. 2013 na 13
  20. 2013 vo V. na ulici T. s úmyslom odcudziť finančnú hotovosť vykopol drevenú výplň na predajni ovocie – zelenina, vošiel dnu do predajne, kde z príručnej pokladnice odcudzil finančnú hotovosť vo výške 100,- Eur ku škode M. K., nar. X.X.X., IČO: X. a poškodením dverí spôsobil ďalšiu škodu vo výške 30,- Eur, f/ v nočných hodinách
  22. 2013 vo V. na ulici T. s úmyslom odcudziť finančnú hotovosť šraubovákom a noţnicami na hrozno vypáčil drevené dvere na predajni ovocie – zelenina, vošiel dnu do predajne, kde nič nenašiel a neodcudzil, poškodením dverí spôsobil škodu vo výške 40,- Eur ku škode M. K., nar. X.X.X., IČO: X., 4 1 Tdo 8/2015 g/ v nočných hodinách
  24. 2013 vo V. na ulici A. H. Š. X. šraubovákom vypáčil riadne uzavreté sklenené dvere do predajne T., odkiaľ z predajného pultu odcudzil nádobu z priesvitného plexiskla s nápisom „Zbierka pre Aničku“, v ktorej sa nachádzalo 302,75 Eur, čím spôsobil pre spoločnosť T. s.r.o., A. H. Š., V., IČO: X., škodu vo výške 302,75 Eur, tohto konania sa dopustil napriek tomu, ţe rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z
  26. 2011, sp. zn. 9T 23/2011 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
  28. 2011, sp. zn. 2To 206/11 bol právoplatne odsúdený za prečin krádeţe

§ 212ods.

1, 3 písm. b/ Tr. zák. a iné a bol mu uloţený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, ktorý trest vykonal 31. 1. 2013. Za to mu

§§ 241aods.

2, 35 ods. 3, 79 ods. 1, 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do

  1. decembra 2005 uloţil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov nepodmienečne so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň bol rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z
  2. novembra 2006, sp. zn. 9 T 54/06 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
  3. marca 2007, sp. zn. 3 To 46/07 zrušený výrok o treste ohľadne M. M., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V zmysle §§ 212 ods. 3, 36 písm. l/, 37 písm. m/, 38 ods. 2 , 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. mu súd prvého stupňa uloţil aj samostatný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.

§ 287ods.

1 Tr. por. bola obvinenému uloţená povinnosť nahradiť poškodeným škodu vo výške: M. K. 285,- Eur, M. Č. 45,- Eur. Odvolania obvineného M. M. a okresného prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. septembra 2013, sp. zn. 3To 103/13 v zmysle § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné. Obvinený M. M. podal proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici dovolanie. 5 1 Tdo 8/2015 V dôvodoch uviedol, ţe napadnutými rozhodnutiami a konaním, ktoré im predchádzalo, bolo porušené jeho právo na obhajobu, nebolo mu umoţnené vykonať konfrontáciu s poškodenou L. M. za prítomnosti obhajcu. Výpoveď poškodenej z prípravného konania je jediný dôkaz, na ktorom je zaloţená vina zo spáchania skutku spred 10 rokov pod bodom 1/ rozsudku a táto, ako aj znalecké posudky neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Na okresnom súde rozhodoval sudca M. V., ktorý mal byť vylúčený, lebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Namietal, ţe napadnuté rozhodnutia sú zaloţené na nesprávnom pouţití hmotnoprávnych ustanovení, mal byť uloţený súhrnný trest vo vzťahu k rozsudkom, ktorými bol odsúdený v dobe, kedy nebolo voči nemu ešte začaté trestné stíhanie pre skutok pod bodom 1/ rozsudku a poukázal na všetky odsúdenia uvedené v registri trestov. Boli naplnené dovolacie dôvody

§ 371ods.

1 písm. c/, e/, g/, i/, h/ Tr. por. Navrhol v zmysle §§ 386 ods. 2, 388 ods. 1 Tr. por. zrušiť napadnuté rozhodnutia ako nezákonné a prikázať okresnému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť. Prokurátor reagoval na dovolanie

  1. novembra
  2. Konfrontácia obvineného s poškodenou nemohla byť vykonaná. Znalci ju neodporučili, lebo konanie obvineného by zanechalo negatívne dôsledky na jej psychike v podobe úzkostnej–depresívnej symptomatológie. Trestné stíhanie brata obvineného M. bolo uznesením vyšetrovateľa
  3. januára 2013

§§ 9, 215 ods.

1 písm. d/, Tr. por. zastavené pre neprípustnosť, lebo brat v dobe skutku nedovŕšil 15 rokov. Právna kvalifikácia je správna, vychádza z toho, kedy obvinený skutok dokonal a Tr. zák. účinný od 1. januára 2006 je pre neho priaznivejší. Uloţený trest

§ 241aods.

1, 2 písm. b/, c/ Tr. zák. je zákonný. Súd prihliadol na predchádzajúce odsúdenia obvineného v pozícii mladistvého v trestných veciach Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 1 T 193/03 a 1 T 74/04, ale povaţoval ich za zahladené. Prvostupňový súd uloţil súhrnný trest vo vzťahu k trestnej veci Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 9 T 54/06. Navrhol v zmysle § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie odmietnuť, pretoţe nie sú splnené dôvody

§ 371ods.

1 Tr. por. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, zastúpenou obhajcom a v zákonom stanovenej lehote, na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§§ 368 ods. 1, 2 písm. a/, 369 ods. 2 písm. b/, 372 ods. 1, 373 ods. 1, 2, 370 ods. 1, 3 Tr. por.) a spĺňa podmienky a obsahové náleţitosti uvedené v § 374 ods. 1, 2, 3 Tr. por. 6 1 Tdo 8/2015 Dovolací súd po preskúmaní spisu konštatuje, ţe uplatnený dôvod

§ 371ods.

1 písm. e/ Tr. por. v danom prípade bol naplnený. Ostatné dovolacie dôvody uţ nemal dôvod skúmať. Skutočnosť, ţe vo veci rozhodoval sudca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, robí celé konanie na súde prvého a druhého stupňa nezákonným. Krajský súd v Banskej Bystrici, pokiaľ zamietol odvolanie obvineného M. M. ako nedôvodné uznesením z 25. septembra 2013, sp. zn. 3To 103/13, v zmysle § 319 Tr. por., postupoval v rozpore s ustanovením § 316 ods. 3 písm. a/ Tr. por.,

ktorého odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, ţe súd rozhodol v nezákonnom zloţení. Zo spisu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - disciplinárneho súdu, ktorý dovolací súd v zmysle § 379 ods. 2 Tr. por. pripojil, vyplýva, ţe na návrh predsedu Okresného súdu Veľký Krtíš z 25. januára 2011, sp. zn. Spr 851/10, sa začalo disciplinárne konanie proti sudcovi M. V., ktoré bolo rozhodnutím z 21. novembra 2011, sp. zn. 1Ds 1/2011,

§ 124písm.

f/ zák. č. 385/2000 Z. z. právoplatné zastavené

  1. januára 2012, pretoţe o skutku, pre ktorý sa disciplinárne konanie vedie, sa právoplatne rozhodlo v trestnom konaní. V disciplinárnom spise sa nachádza podanie predsedu Okresného súdu Veľký Krtíš (č.l. 29) z
  2. novembra 2010, sp. zn. Spr 851/10, ktorým informoval ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky o protiprávnom konaní sudcu M. V.. Ministerka spravodlivosti podaním z
  3. januára 2011 (fax), čís.: 07161/2011/46, predsedovi súdu uloţila, aby jej najneskôr do
  4. januára 2011 oznámil, ako bude vo veci postupovať. Na č.l. 6 a 7 sú podania predsedu súdu zo
  5. a
  6. decembra 2010, kde sa uvádza, ţe o konaní sudcu informoval ministerstvo spravodlivosti. Z dokladu na č.l. 68 je zrejmé, ţe peňaţný trest bol uhradený
  7. mája
  8. Dovolací súd si vyţiadal zo Súdnej rady Slovenskej republiky i spisový materiál týkajúci sa sudcu M. V.. Súdna rada dostala
  9. januára 2014 podnet sudcu S. C. Okresného 7 1 Tdo 8/2015 súdu Veľký Krtíš na podanie návrhu na odvolanie sudcu tohto súdu M. V. (č.: SR 45/2014). Tento podnet spolu s vyţiadaným rozsudkom Okresného súdu Frýdek – Místek a uznesením Krajského súdu v Ostrave postúpila súdna rada pod č.: SR 45/2014 Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky
  10. februára 2014 na účely uznávacieho konania

§ 518Tr.

por. Z podania Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo 4. marca 2014, č.: 34882/2014/83/Co7/SJ, vyplýva, ţe cudzie rozhodnutie nie je moţné uznať, lebo

§ 69ods.

4 Tr. por. Českej republiky na páchateľa, ktorému bol uloţený peňaţný trest za prečin spáchaný z nedbanlivosti, sa hľadí, akoby nebol odsúdený, ako náhle bol trest vykonaný-zaplatený, k čomu došlo

  1. mája
  2. Zo zápisnice súdnej rady zo
  3. zasadnutia z
  4. marca 2014 je zrejmé, ţe pod bodom
  5. navrhovaného programu mal byť prerokovaný podnet sudcu S. C. Okresného súdu Veľký Krtíš na podanie návrhu na odvolanie sudcu M. V., ktorý pri schvaľovaní bol z programu vypustený, pretoţe sudca M. V. sa
  6. marca 2014 vzdal funkcie sudcu listom zo
  7. marca 2014 doručeným prezidentovi Slovenskej republiky
  8. marca 2014 (SR 45/2014) – funkcia sudcu mu zanikla
  9. marca
  10. Z rozsudku Okresného súdu Frýdek – Místek z
  11. januára 2011, sp. zn. 5T 113/2010, vyplýva, ţe obţalovaný M. V. bol uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

§ 274ods.

1 Tr. zák. Českej republiky, na tom skutkovom základe, ţe

  2. 2010 okolo 12.20 hod. vo X. riadil v podnapilom stave po ulici B. osobné motorové vozidlo tov. zn. Volvo S40, RZ V. (SK), pričom bol kontrolovaný hliadkou Polície ČR a v dobe riadenia bolo v krvi obţalovaného zistené najmenej 1 % alkoholu. Za to mu súd uloţil

§§ 274ods.

1, 67 ods. 2 písm. a/, 68 ods. 1, 2, 69 ods. 1, 73 ods. 1, 3 Tr. zák. tresty: peňaţný vo výmere 40 denných sadzieb vo výške 700,- Kč. a pre prípad jeho nevykonania v lehote i náhradný odňatia slobody v trvaní troch mesiacov a zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadenia motorových vozidiel v trvaní osemnásť mesiacov. Krajský súd v Ostrave uznesením z 8. apríla 2011, sp. zn. 6To 130/2011

§ 256Tr.

por. odvolanie obţalovaného Mgr. M. V. zamietol. Z vyţiadaného stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z

  1. februára 2015, č. 34882/2014/83/Co7/SJ, vyplýva, ţe česká strana nezaslala ţiadne 8 1 Tdo 8/2015 oznámenie, ani právoplatné rozhodnutie týkajúce sa odsúdenia sudcu M. V.. Jediná korešpondencia v tejto veci bola vedená s kanceláriou Súdnej rady Slovenskej republiky. Z predloţeného materiálu dovolací súd zistil aj to, ţe Okresná prokuratúra Veľký Krtíš
  2. mája 2010, pod sp. zn. 2Pn 12/2010 a Krajská prokuratúra Banská Bystrica, pod sp. zn. 2Kn 124/2010 odmietli prevzatie trestného oznámenia s tým, ţe konanie M. V. nie je

právneho poriadku Slovenskej republiky trestným činom. V zmysle § 5 ods. 1 písm. d/ zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich medzi predpoklady na vymenovanie občana za sudcu patrí okrem iného aj to, že je bezúhonný. V intenciách prvej vety ods. 5 tohto ustanovenia za bezúhonnú sa na účely tohto zákona nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, a to aj v prípade, ak jej bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené, alebo na ktorú sa hľadí, akoby nebola pre takýto trestný čin odsúdená

osobitného predpisu. Z obsahu § 5 ods. 1 písm. d/, 5 uvedeného zákona vyplýva, ţe na funkciu sudcu nemôţe byť vymenovaná osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin. Logicky to na druhej strane znamená, ţe ani sudca, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, nemôţe túto funkciu vykonávať.

čl. 46 ods. 1 Ústavy kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. V zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru sudcu moţno povaţovať za nezávislého okrem iného i pri existencii záruk proti vonkajšiemu tlaku a či sa sudca javí ako nezávislý. V hre je dôvera, ktorú takýto sudca poţíva vo verejnosti. 9 1 Tdo 8/2015 Osobitný význam to má u procesných strán a účastníkov konania. Rozhodujúce je, či pochybnosti procesnej strany a účastníkov konania môţu byť objektívne odôvodnené. Nepochybné je, ţe sudca M. V. v posudzovanej veci

  1. júla 2013 rozhodoval ako predseda senátu prvostupňového súdu, hoci v tej dobe vedel, ţe
  2. apríla 2011 bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Uţ
  3. apríla 2011 sa mal vzdať funkcie sudcu do rúk prezidenta Slovenskej republiky a pokiaľ tak neurobil, bol povinný v zmysle § 32 ods. 1 Tr. por. oznámiť aj v danej veci svoju zaujatosť, aby bol z rozhodovania z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. vylúčený (viď na strane 12–13). Tým, ţe to neurobil, závaţným spôsobom porušil sudcovské povinnosti, lebo vedel, ţe právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin je skutočnosťou, pre ktorú nemôţe uţ vykonávať funkciu sudcu (§ 2 ods. 7 Tr. por., §§ 5 ods.1 písm. d/, ods. 5, 17 písm. a/, b/, 18 ods. 1 písm. a/, 19 a § 30 ods. 1, 2 písm. a/, e/, f/ zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a čl. 141 a 147 Ústavy Slovenskej republiky). Povinnosť

§ 19citovaného zákona si menovaný sudca napokon splnil, ale aţ 17.

marca 2014. Odhliadnuc od konania nezákonného sudcu, primárne treba zdôrazniť, ţe

zákona nepostupovala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá po oznámení z 26. novembra 2010, ţe sudca M. V. je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin, za ktorý bol aj následne právoplatne odsúdený, nepoţiadala Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky o úplné informácie o odsúdení. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky okamžite nerozhodla o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu M. V.

§ 22ods.

1, 2 písm. a/, zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení účinnom do

  1. apríla 2011 (v tej dobe výlučná kompetencia ministra spravodlivosti na takéto rozhodnutie). Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky zostala nečinná, hoci o protiprávnom konaní sudcu M. V. vedela a namiesto toho, aby konala spôsobom hore uvedeným, čo bolo jej zákonnou povinnosťou ako verejného činiteľa, podaním z
  2. januára 2011 (fax), čís.: 07161/2011/46, iba ţiadala predsedu Okresného súdu Veľký Krtíš, aby konal on. V dôsledku nezákonnej pasivity ministerky spravodlivosti a od
  3. apríla 2012 nového ministra spravodlivosti (ani on nepodal návrh disciplinárnemu súdu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu M. V.

§ 22ods.

1, 2 písm. a/, zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení účinnom od

  1. mája 2011) mohol sudca M. V. vykonávať po dobu takmer troch rokov funkciu sudcu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, ţe nemoţno u ministra vlády prezumovať neznalosť Ústavy Slovenskej republiky a 10 1 Tdo 8/2015 ostatných právnych predpisov, osobitne u ministra spravodlivosti navyše aj neznalosť justičných právnych predpisov. Práve vice versa je legitímne u nich vyţadovať ich absolútnu znalosť. Konštatovanie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ţe uznaniu odsudzujúceho rozsudku bránilo ustanovenie § 69 ods. 4 Tr. zák. Českej republiky (ustanovenie § 69 Tr. zák. Českej republiky, ktoré bolo platné a účinné do
  2. mája 2011, teda v čase spáchania trestného činu sudcom M. V. a v čase zaplatenia peňaţného trestu, neobsahuje ods. 4) je nepravdivé. Odsúdený sudca sa nedopustil prečinu z nedbanlivosti, ale úmyselného prečinu a nebol mu uložený iba samostatný peňažný trest, ale aj náhradný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti na dobu osemnásť mesiacov. V dôsledku toho sa na neho nemôţe hľadieť, akoby nebol odsúdený okamihom zaplatenia peňaţného trestu, ale až po vykonaní aj trestu zákazu činnosti na podklade rozhodnutia súdu na základe žiadosti. Vyplýva to z ustanovení §§ 69 ods. 2, 74 ods. 2 a 105 ods. 1 písm. e/, 5, 6 Tr. zák. Českej republiky účinného od
  3. januára
  4. Od
  5. mája 2010 orgány Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš so súhlasom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (reprezentujúce štát v trestnom konaní), i keď vedeli, ţe sudca M. V. je trestne stíhaný a neskôr i právoplatne odsúdený, zúčastňovali sa hlavných pojednávaní ako procesná strana zastupujúca štát, vo veciach, ktoré prejednával ako predseda senátu, hoci mali zákonnú povinnosť vzniesť námietku zaujatosti tohto sudcu pre odsúdenie za úmyselný trestný čin a naďalej sa v súčasnosti zúčastňujú pojednávaní v trestných veciach, kde M. V. spolurozhoduje ako prísediaci. Zrejme preto, ale na druhej strane potom i z "pochopiteľných príčin" prokurátor vo vyjadrení z
  6. novembra 2014 k obsahu dovolania obvineného reagoval na všetky jeho námietky, až na právoplatné odsúdenie sudcu M. V. za úmyselný trestný čin, ku ktorému sa zámerne už nevyjadril. Zo zadováţených materiálov vyplýva, ţe právoplatné súdne rozhodnutie bolo vydané súdmi Českej republiky, ktorá je členským štátom Európskej únie a ako také musí spĺňať a rešpektovať zásady spravodlivého procesu v zmysle Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Pre úplnosť treba uviesť, ţe odsúdenie, resp. trest je možné časom zahladiť, ale fakt spáchania skutku zostáva. Skutok spáchaný sudcom v Českej republike sa stal trestným aj v Slovenskej republike zákonom č. 313/2011 Z. z. 11 1 Tdo 8/2015 z
  7. septembra
  8. Sudca vedomý si svojho konania nezlučiteľného s výkonom funkcie sudcu sa jej preto vzdal. Zásady spravodlivého procesu, ústavné a zákonné poţiadavky na nestrannosť a nezávislosť sudcu v sebe zákonite zahŕňajú aj bezúhonnosť sudcu. Sudca, ktorý sa dopustí protiprávnosti, spácha úmyselný trestný čin, je vydierateľný. Kaţdé následné (po spáchaní úmyselného trestného činu sudcom) rozhodnutie takého sudcu preto legitímne vyvoláva pochybnosti o správnosti a zákonnosti jeho rozhodnutí. V danom prípade na to správne poukazuje aj dovolateľ. Absolútne a bezvýhradné rešpektovanie rozhodovania iba nezávislými, nestrannými, bezúhonnými a nevydierateľnými sudcami je nielen vo výsostnom záujme štátnej moci a v jej rámci i moci súdnej, ale aj občanov. Kaţdý iný výklad v tomto smere by viedol k destabilizácii práva a spravodlivosti. V tejto spojitosti je potrebné upozorniť i na právnu istotu a hlavne vyţadovanú zákonnosť rozhodnutí súdov, prokuratúr a ministrov vlády a dôveru procesných strán v trestnom konaní v akty verejnej moci. Bez tejto dôvery nie je výkon verejnej moci v demokratickom štáte moţný. Dôvera je esenciálnou a funkčnou podmienkou výkonu demokratickej verejnej moci, a preto je nutné dôveru v akty verejnej moci chrániť, a tak i "orgány právneho štátu" chrániaceho individuálne ľudské práva a slobody majú ústavnú povinnosť premýšľať o dôsledkoch svojich rozhodnutí, zohľadňovať svoj predchádzajúci postup. Dôvera v rozhodovanie štátnych orgánov patrí medzi základné mimoprávne atribúty právneho štátu. Orgány verejnej moci musia prihliadať na to, aké očakávanie svojim postupom a činnosťou vyvolajú. Súdy, prokuratúra, ministri vlády sú bez najmenších pochybností povinné dbať o celkovú bezpodmienečnú zákonnosť svojich rozhodnutí. Prezentovanie opačného postupu, ako niečoho beţného, nepochybne podrýva ideu spravodlivosti. Nad rámec konštatovaného pri preskúmavaní disciplinárneho spisu a rozvrhov práce Okresného súdu Veľký Krtíš neušlo pozornosti dovolacieho súdu, ţe Mgr. M. V. na podklade dodatku č. 12 rozvrhu práce na rok 2014 s účinnosťou od
  9. októbra 2014 sa stal prísediacim tohto súdu v trestnom senáte, kde predsedá predsedníčka tohto súdu. (http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Okresny-sud-Velky-Krtis/Rozvrh-race.aspx) Minister spravodlivosti a predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici počas 12 1 Tdo 8/2015 výberového konania na predsedu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši
  10. januára 2014 i napriek tomu, ţe bol namietaný, akceptovali vo výberovej komisii ako člena M. V., právoplatne odsúdeného za úmyselný trestný čin. Minister spravodlivosti dokonca rešpektoval výsledky výberovej komisie, v ktorej pôsobil ako člen M. V.. (http://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Vyberove-konania-v-rezorte/Detail- vyberoveho-konania.aspx?Ic=2524) Ako je uţ vyjadrené v predchádzajúcej časti rozhodnutia, pokiaľ ide o dôveru v akty verejnej moci, nie je moţné prezumovať neznalosť Ústavy a justičných právnych predpisov ani u predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý o právoplatnom odsúdení sudcu M. V. za úmyselný trestný čin nesporne vedel a i napriek tomu sedel s ním dokonca vo výberovej komisii na predsedu súdu, ktorej aj predsedal, ale ani predsedníčky Okresného súdu Veľký Krtíš, v senáte ktorej M. V. od
  11. októbra 2014 naďalej spolurozhoduje v trestných veciach tohto súdu a takýto nezákonný stav na súde vo Veľkom Krtíši obaja doposiaľ tolerujú. V zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, u ktorého moţno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

§ 32ods.

1 Tr. por. ak z dôvodu uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte. Iné ustanovenia Trestného poriadku (okrem ustanovenia § 397 ods. 2 Tr. por.) vylúčenie sudcu z rozhodovania neupravuje. V dôsledku toho bolo potrebné analogicky pouţiť toto ustanovenie na posudzovaný prípad. V zmysle § 31 ods. 4 Tr. por. námietku zaujatosti je strana (

§ 10ods.

11 Tr. por. v tomto prípade prokurátor) povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvie o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôţe byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu. V danej veci sa obvinený o odsúdení sudcu M. V. dozvedel aţ po rozhodnutí odvolacieho súdu a preto je logické, ţe túto skutočnosť uviedol aţ v dovolacom konaní. Každé rozhodnutie samosudcu alebo senátu zloženého zo sudcu alebo aj prísediaceho, ktoré bolo vydané po tom, čo bol sudca alebo prísediaci právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, hoci by bolo odsúdenie následne aj zahladené, alebo 13 1 Tdo 8/2015 by nebolo uznané na území Slovenskej republiky, je preto nezákonné a ako také musí byť bezpodmienečne zrušené, lebo ide o osoby, u ktorých už nie sú splnené ústavné podmienky na nestranného, nezávislého a bezúhonného sudcu. Taký sudca alebo prísediaci musí byť z funkcie sudcu alebo prísediaceho odvolaný alebo výkon tejto funkcie mu musí byť dočasne pozastavený, ak si sám nepodal žiadosť o ukončenie výkonu funkcie sudcu alebo prísediaceho. V posudzovanom prípade najvyšší súd konštatuje, ţe je prítomný dovolací dôvod uplatnený dovolateľom

§ 371ods.

1 písm. e/ Tr. por., lebo vo veci rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, preto vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného M. M.. Najvyšší súd rozhodol preto tak, ako je to vyjadrené v enunciáte tohto rozsudku. Okresný súd Veľký Krtíš bude povinný túto vec znovu prejednať a rozhodnúť. II.

§ 380ods.

2 Tr. por. ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uloţený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie zruší výrok o treste, rozhodne súčasne o väzbe. Obvinený bol vo výkone uloţeného samostatného úhrnného trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov od

  1. septembra 2013, pričom do tohto trestu mu bola zarátaná väzba od
  2. februára 2013 do
  3. septembra 2013 (sedem mesiacov a jedenásť dní). Následne po vykonaní tohto trestu začal vykonávať súhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, do ktorého mu bol započítaný vykonaný trest odňatia slobody od
  4. augusta 2007 do
  5. februára 2008 (šesť mesiacov a trinásť dní) a od
  6. apríla 2011 do
  7. septembra 2011 (päť mesiacov a šesť dní). Do
  8. februára 2015 (dátum rozhodnutia o dovolaní) vykonal z týchto dvoch trestov tridsaťpäť mesiacov a dvadsaťosem dní, takmer tri roky. Trest vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Veľký Dvor Ţeliezovce. 14 1 Tdo 8/2015 Najvyšší súd nezistil dôvod na vzatie obvineného do väzby v zmysle § 71 Tr. por., preto ho prepustil z výkonu trestu na slobodu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  9. februára 2015 JUDr. Štefan H a r a b i n , v. r. predseda senátu Vypracoval: Viliam Dohňanský Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.