sťažnosť obžalovaného

N a j v y š š í s ú d 4 Tost 9/2015 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

1. marca 2015 v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Richarda Bureša v trestnej veci obţalovaného B. A. a spol. pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné o sťaţnosti obţalovaného B. A. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
2. februára 2015, sp. zn. BB- 3 T 3/2008 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť obţalovaného B. A. s a z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Uznesením Špecializovaného trestného súdu z
3. januára 2015, sp. zn. BB-4 Nt 4/2013 podľa § 394 ods. 1 Tr. por. per analogiam z dôvodu v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o konaní pred ústavným súdom bola okrem ďalších tam vymenovaných odsúdených aj u odsúdených B. A. a M. P. povolená obnova konania vo veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. BB-3 T 3/2008 a v zmysle § 400 ods. 1 Tr. por. bol zrušený u vymenovaných odsúdených výrok o treste rozsudku Špeciálneho súdu sp. zn. BB-3 T 3/
4. U odsúdeného B. A. bol zrušený súhrnný trest, ktorým bol súčasne zrušený výrok o treste rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
5. júna 2007 sp. zn. 2 T 31/2001 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
6. novembra 2008 sp. zn. 2 To 1/2008 vo vzťahu k B. A., ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením trestu, stratili podklad. 2 4 Tost 9/2015 Podaním z
7. januára 2015 /doručeného súdu
8. februára 2015/ obţalovaný B. A. vzniesol písomnú námietku zaujatosti voči predsedovi senátu konajúceho senátu JUDr. Jánovi Hrubalovi, ktorú odôvodnil viacerými tvrdeniami najmä tým, ţe: - vo výrokovej časti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v roku 2010 v konaní sp. zn. PK-2 T 14/2007, ktorým bol uznaný vinným iný obţalovaný /M. P./ bol uvedený B. A. ako „člen kriminálnej skupiny“. - na JUDr. Jána Hrubalu v danej súvislosti podal ţalobu na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, o ktorej konal Okresný súd Michalovce pod sp. zn. 14 C 137/2010 , a teda je s ním v súdnom spore, - menovaný sudca mu v minulosti v rámci trestného konania zaslal fotokópie utajovanej prílohy, čím porušil príslušný zákon, - v konaní vedenom na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. BB-3 T 43/2014 hodnotil namietaný predseda senátu jeho námietky zaujatosti ako „akcie“ zamerané proti predsedovi senátu, z čoho je zrejmé, ţe predseda senátu chápe námietku zaujatosti ako osobné útoky, - senát zohľadnil len subjektívny prístup sudcu, ale nie aj objektívne prvky v zmysle poţiadavky, ţe sudca musí byť nie len subjektívne nezaujatý, ale musí sa takým javiť aj navonok. Na základe uvedeného obţalovaný dospel k presvedčeniu, ţe medzi ním a predsedom senátu JUDr. Jánom Hrubalom existuje výrazne negatívny vzťah, ktorý sudcovi bráni byť v konaní nezaujatý. Má pochybnosti o tom, či je senát Špecializovaného trestného súdu pod jeho vedením schopný v posudzovanej trestnej veci vyniesť spravodlivé, nestranné a objektívne konečné rozhodnutie. Špecializovaný trestný súd uznesením z
9. februára 2015, sp. zn. BB-3 T 3/2008 podľa § 32 ods. 3 Tr. por. rozhodol o námietke zaujatosti obţalovaného B. A. tak, ţe 3 4 Tost 9/2015 predseda senátu „3T“ tohto súdu JUDr. Ján Hrubala nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v prejednávanej veci. Obţalovaný B. A. podal proti tomuto uzneseniu včas sťaţnosť, ktorú odôvodnil písomným podaním z
10. marca 2015 /doručeného súdu
11. marca 2015/ a „Doplnením“ odôvodnenia sťaţnosti z
12. marca 2015 /doručeným súdu
13. marca 2015/. V odôvodnení sťaţnosti uviedol, ţe subjektívny pocit predsedu senátu nepokladá za dôleţitý, ale skôr objektívne skutočnosti, „ktoré vzbudzujú pochybnosti o jeho nestrannosti“. V ďalšej časti odôvodnenia obţalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú uţ v námietke zaujatosti v súvislosti s trestným stíhaním obţalovaného M. P. v roku 2007, kedy si podľa jeho názoru predseda senátu JUDr. Ján Hrubala vytvoril právny názor pre trestnú vec vedenú pod sp. zn. BB- 3T 3/
14. Ţalobu na menovaného sudcu o ochranu osobnosti na Okresný súd Michalovce podal aţ po právoplatnom skočení trestnej veci sp. zn. BB-3 T 3/2008, teda nie z obštrukčných dôvodov ale preto, lebo je presvedčený o porušení práva na prezumpciu neviny. V danej súvislosti obţalovaný poukázal na niektoré rozhodnutia v iných trestných veciach /Chmelíř proti Českej republike, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 Tos 71/2010, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 Nto 1/2015, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2005/. V ďalšej časti sťaţovateľ reagoval na niektoré časti odôvodnenia napadnutého uznesenia reflektujúc v podstate zhodnú argumentáciu ako tú, ktorú uviedol v predmetnej námietke zaujatosti. V písomnom podaní označenom ako „Doplnenie sťaţnosti z
15. februára 2015“ poukázal obţalovaný aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho disciplinárneho súdu sp. zn. 1 Dso 1/2008 z
16. októbra 2008 a jeho rozhodnutie sp. zn. 2 Ds 11/2005 z
17. októbra
18. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťaţnosti obţalovaného preskúmal spisový materiál a nezistil ţiaden relevantný dôvod, pre ktorý predseda senátu 4 4 Tost 9/2015 JUDr. Ján Hrubala by mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v posudzovanej veci. Primárne treba konštatovať, ţe dôvody námietky zaujatosti obţalovaného sú z časti totoţné s obsahom jeho námietky zaujatosti, ktorú vzniesol voči predsedovi senátu Špecializovaného trestného súdu JUDr. Jánovi Hrubalovi
19. decembra 2014 v trestnej veci vedenej na tomto súdu pod sp. zn. BB- 3T 43/2014, o ktorej námietke rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky samostatným uznesením. K veci je potrebné predovšetkým uviesť, ţe na základe obţalovaným prednesených skutočností, odôvodňujúcimi vznesenú námietku zaujatosti, nie je moţné vysloviť konštatovanie o zaujatosti predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu. Z hľadiska posúdenia dôvodnosti predmetnej námietky zaujatosti je potrebné uviesť, ţe na základe vytýkaných postupov predsedu senátu nie je moţné, vyvodiť záver o pochybnostiach o jeho nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkony priamo dotýkajú, najmä k osobe obţalovaného. V súvislosti so sťaţnostnými námietkami obţalovaného treba uviesť, ţe tieto sú nenáleţité a ako také nie je moţné ich akceptovať. Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého moţno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Zákon taxatívne vypočítava dôvody, pre ktoré moţno mať pochybnosti o nezaujatosti toho ktorého orgánu činného v trestnom konaní, a v dôsledku existencie ktorých je preto vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Ustanovenia trestného poriadku bliţšie rozvádzajú všeobecnú poţiadavku na činnosť sudcov a orgánov činných v trestnom konaní, aby postupovali nestranne a nezaujato. Ustanovenie § 31 Tr. por. je prostriedkom zaistenia dôvery strán i verejnosti v nestrannosť trestného konania. Rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených v § 31 Tr. por. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi s tým, ţe príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon. Vzhľadom na uvedené moţno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania 5 4 Tost 9/2015 pridelenej veci iba celkom výnimočne a zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré sudcovi bránia rozhodovať v súlade so zákonom spravodlivo a nezaujato. Uplatnenie inštitútu § 31 ods. 1 Tr. por., o ktorý oprel obţalovaný svoju námietku zaujatosti, prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru, vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci, k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom preukázaná. Obţalovaný vyvodzuje zaujatosť predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu z toho, ţe v inej trestnej veci ešte v roku 2007 mal byť členom senátu, ktorý podľa jeho názoru porušil zásadu prezumpcie neviny vo vzťahu k nemu, ktorá skutočnosť bola dôvodom podania ţaloby, o ktorej prebieha občianske súdne konanie, taktieţ, ţe v minulosti mal porušiť zákon tým, ţe mu zaslal dokumenty, ktoré poţívali štatút istého stupňa utajenia a ţe v minulosti hodnotil predseda senátu jeho námietky zaujatosti ako „akcie“ zamerané proti nemu. Pomerom k veci v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. podľa ustálenej súdnej praxe treba rozumieť najmä skutočnosť, ţe orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, alebo ţe má bliţší osobný vzťah k osobe obţalovaného a podobne. Zo skutočností uvedených v dôvodoch obţalovaného B. A. je zrejmé, ţe ţiadne takéto dôvody na vylúčenie predsedu senátu JUDr. Jána Hrubalu z vykonávania úkonov v posudzovanej trestnej veci neexistujú, pretoţe zaujatosť predsedu senátu nie je moţné vyvodzovať len na základe obţalovaným subjektívne chápaných a interpretovaných procesných postupov predsedu senátu, resp. jeho niektorých parciálnych z kontextu extrahovaných vyjadrení. Senát Špecializovaného trestného súdu, ktorý rozhodol o námietke zaujatosti voči jeho predsedovi sa v odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočne podrobne zaoberal širokým odôvodnením námietky zaujatosti vznesenej obţalovaným, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky si tieto dôvody osvojil a v plnom rozsahu na ne poukazuje. 6 4 Tost 9/2015 So zreteľom na uvedené skutočnosti najvyšší súd nepovaţoval tvrdenia, uvedené v sťaţnosti obţalovaného B. A. za opodstatnené a spôsobilé na vyvodenie záveru o zaujatosti predsedu senátu JUDr. Jána Hrubalu. Preskúmaním veci neboli zistené ani ţiadne iné zákonom predpokladané dôvody pre jeho vylúčenie z vykonávania procesných úkonov v predmetnej trestnej veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
20. marca 2015 JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r. predseda senátu Vyhotovil : JUDr. Pavol Farkaš Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová