← Slovensko

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

Najvyšší súd 3 Cdo 229/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Emila Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci ţalobcu Ing. O. B., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. M. D., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanej Mgr. A. S., bývajúcej v S.S., zastúpenej JUDr. J. G., advokátom so sídlom v B., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 17 C 194/2005, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

  1. mája 2011 sp. zn. 17 Co 165/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  2. mája 2011 sp. zn. 17 Co 165/2010, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Zvolen zo
  3. mája 2010 č.k. C 194/2005-315 zmenený tak, ţe ţalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území H., ktorá sa nachádza v Obci S. a bola vytvorená geometrickým plánom Ing. M. Č. č. X. overeným Správou katastra Zvolen
  4. júna 2005 pod č. X. a je v ňom označená ako C-KN parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², ktorá bola vytvorená dielom 1/ vo výmere X. m² z E-KN parcely č. X. zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X.. Dovolanie o d m i e t a v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  5. mája 2011 sp. zn. 17 Co 165/2010, ktorým bola zamietnutá ţaloba o určenie spoluvlastníckeho práva v 1/2 k parcele C-KN č. X. – záhrady vo výmere X. m² vytvorenej dielom 5/ vo výmere X. m² z E-KN parcely č. X., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. X.. 2 3 Cdo 229/2011 Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  6. mája 2011 sp. zn. 17 Co 165/2010 vo zvyšných výrokoch z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobca sa v konaní domáhal, aby súd určil, ţe je a/ výlučným vlastníkom časti pozemkov v katastrálnom území H. zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², ktorá je v geometrickom pláne č. X. vyhotovenom geodetom Ing. M. Č. označená ako novovytvorená parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², b/ v podiele 1/2 spoluvlastníkom novovytvorenej parcely č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m². Ţalobu odôvodnil tým, ţe pozemky nadobudol dedením po svojom právnom predchodcovi, avšak v katastri nehnuteľností nie sú (spolu)vlastnícke práva k nim zapísané správne. Okresný súd Zvolen rozsudkom z
  7. februára 2009 č.k. 17 C 194/2005-217 určil, ţe navrhovateľ je: a/ výlučným vlastníkom tých častí pozemkov v katastrálnom území H., ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m² a v geometrickom pláne vyhotovenom Ing. M. Č. č. X. overenom
  8. júna 2005 sú uvedené ako novovytvorené parcely: parcela č. KN X. – zastavané plochy vo výmere X. m², parcela č. KN X. – zastavané plochy vo výmere X. m², parcela č. KN X. – zastavané plochy vo výmere X. m², b/ v podiele 1/2 podielovým spoluvlastníkom parcely č. KN X. – zastavané plochy vo výmere X. m², parcely č. KN X. – záhrada vo výmere X. m², parcela č. KN X. – zastavané plochy vo výmere X. m² a parcela č. KN X. – záhrada vo výmere X. m². Rozhodol tieţ o trovách konania. V odôvodnení poukázal na výsledky ním vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, ţe pri vyhotovovaní Registra obnovenej evidencie pozemkov („ďalej len ROEP“) boli nesprávne identifikované sporné pozemkovokniţné parcely, v dôsledku čoho bol v katastri nehnuteľností nesprávne vyznačený vlastnícky vzťah k dotknutým parcelám. 3 3 Cdo 229/2011 Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z
  9. septembra 2009 sp. zn. 17 Co 133/2009 uvedený rozsudok zrušil s poukazom na to, ţe súd prvého stupňa nezistil dostatočným spôsobom rozhodujúce skutkové okolnosti, medziiným aj preto, ţe nevykonal ohliadku sporných nehnuteľností. Poznamenal, ţe v konaní o určenie vlastníctva musí súd skúmať vlastnícke vzťahy k predmetu sporu aţ ku dňu svojho rozhodovania. Pokiaľ v prospech vlastníctva niektorého z účastníkov nasvedčujú staršie listiny, neznamená to, ţe neskoršími právnymi skutočnosťami nemohol byť pôvodný stav dotknutý a nemohlo dôjsť k zmene pôvodných vlastníckych vzťahov. Súd prvého stupňa v danom prípade nepostupoval správne, lebo sa obmedzil len na zistenie, ţe novovzniknuté parcely boli vytvorené z pôvodných pozemkovokniţných parciel a pri ich identifikácii v rámci ROEP boli nesprávne zapísané v prospech ţalovanej strany. I keď uvedené zistenie zodpovedá skutočnosti, nerieši otázku podstatnú pre toto konanie – kto je v súčasnosti vlastníkom sporných častí pozemkov. Rozhodnutím súdu prvého stupňa v dôsledku týchto nesprávností došlo k tomu, ţe nie je zohľadnený ani dlhodobo nastolený uţívací stav, ktorý účastníci rešpektovali. Po doplnení dokazovania spôsobom uloţeným v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu Okresný súd Zvolen rozsudkom zo
  10. mája 2010 č.k. 17 C 194/2005-315 ţalobu zamietol s odôvodnením, ţe určenie, ktorého sa ţalobca v konaní domáhal, by nerešpektovalo dlhodobé uţívacie vzťahy účastníkov konania, a to ani pokiaľ ide o tie časti nehnuteľností, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné. Poţadované určenie by nevyriešilo spor účastníkov, naopak, viedlo by k moţnosti ďalších súdnych sporov. Rozhodnutie o náhrade trov konania odloţil súd na dobu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
  11. mája 2011 sp. zn. 17 Co 165/2010 napadnutý rozsudok zmenil, pričom určil, ţe ţalobca je vlastníkom a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území H., ktoré sa nachádzajú v Obci S. a boli vytvorené geometrickým plánom Ing. M. Č. č. X. overeným Správou katastra Zvolen
  12. júna 2005 pod č. X. a sú označené nasledovne: a/ C-KN parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², ktorá bola vytvorená dielom 1/ vo výmere X. m² z E-KN parcely č. X. zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. v celosti, , b/ C-KN parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², ktorá bola vytvorená dielom 2/ vo výmere X. m² z E-KN parcely č. X. zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. v celosti, c/ C-KN parcela č. X. – zastavané plochy (dvor) vo výmere X. m², ktorá bola vytvorená dielom 8/ vo výmere X. m² z E-KN parcely č. X. zapísanej v katastri nehnuteľností 4 3 Cdo 229/2011 na liste vlastníctva č. X. v celosti, d/ C-KN parcela č. X. – zastavané plochy (spoločný dvor) vo výmere X. m², ktorá bola vytvorená dielom 7/ vo výmere X. m² z E-KN parcely č. X. zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. v podiele 1/2, e/ C-KN parcela č. X. – záhrady vo výmere X. m², ktorá bola vytvorená dielom 13/ vo výmere X. m² z E-KN parcely č. X. zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. v podiele 1/2, f/ C- KN parcela č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², ktorá bola vytvorená dielom 11/ vo výmere X. m² z E-KN parcely č. X. zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. v podiele 1/
  13. Odvolací súd zároveň zamietol ţalobu o určenie spoluvlastníckeho práva v 1/2 k C-KN parcele č. X. – záhrady vo výmere X. m², ktorá bola vytvorená dielom 5/ vo výmere X. m² z E-KN parcely č. X. zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X.. V odôvodnení rozsudku odvolací súd konštatoval, ţe ţalobca preukázal svoj naliehavý právny záujem na poţadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) a vo veci je aktívne legitimovaný; ţalovaná je pasívne vecne legitimovaná. Zhrnul, ţe ţalobca sa v konaní domáhal určenia, ţe je výlučným vlastníkom parciel zodpovedajúcich pozemkovokniţnej parcele č. X. (titulom dedenia po otcovi), ďalej výlučným vlastníkom tej časti pozemkovokniţnej parcely č. X., na ktorej stojí rodinný dom súpisného č. X. (titulom reálnej deľby pôvodných podielových spoluvlastníkov spred roku 1950 a dedenia po otcovi) a podielovým spoluvlastníkom 1/2 tej časti pozemkovokniţnej parcely č. X., ktorá zodpovedá spoločnému dvoru a záhradám okolo spoločného dvora (titulom dedenia po otcovi). Ţalovaná sa bránila tým, ţe pôvodné pozemkovokniţné parcely boli predmetom dohody pôvodných podielových spoluvlastníkov, ktorá mala právne dôsledky nielen čo do uţívania, ale aj vlastníctva rozdelených častí. Obaja účastníci zhodne potvrdili, ţe časť pozemkovokniţnej parcely č. X. bola v minulosti rozdelená tak, ţe časti pozemkov pod rodinnými domami nadobudli vlastníci rodinných domov; časť parcely č. X., ktorá zodpovedá novovytvorenej parcele č. X. uţívala výlučne len rodina ţalovanej. Ostatné časti pozemkovokniţnej parcely č. X. boli uţívané spoločne bez reálneho vyčlenenia určitých častí. Znaleckým dokazovaním vykonaným súdom ustanoveným znalcom JUDr. P. K., ktorý potvrdil závery prijaté znalcom Ing. M. Č., bolo preukázané, ţe v procese tvorby ROEP bola pôvodná pozemkovokniţná parcela X. nesprávne identifikovaná. Táto pozemkovokniţná parcela bola podľa zápisu B3 v pozemnokniţnej vloţke č. X. v katastrálnom území H. vo výlučnom vlastníctve právneho predchodcu ţalobcu na podklade kúpnej zmluvy z
  14. januára
  15. Ţalovaná v konaní nepreukázala, ţe by ona alebo jej právni predchodcovia nadobudli k tejto pozemkovokniţnej parcele vlastnícke právo. Geometrickým plánom Ing. M. Č. boli z pôvodných parciel E-KN č. X. a E-KN č. X. nanovo vytvorené viaceré parcely, ktoré sú na liste vlastníctva č. X. vedené na ţalovanú. Pokiaľ ide 5 3 Cdo 229/2011 o novovytvorené parcely č. X. a č. X., ktoré sa čiastočne kryjú s pozemkovokniţnou parcelou č. X., odvolací sú poukázal na to, ţe podľa ústnej dohody (existenciu a obsah ktorej účastníci nespochybňovali) sa právni predchodcovia ţalobcu a ţalovanej ako podieloví spoluvlastníci tejto pozemkovokniţnej parcely dohodli na jej reálnej deľbe tak, ţe pozemok pod domom súpisného č. X. prípadne právnym predchodcom ţalobcu a pozemok pod domom súpisného č. X. prípadne právnym predchodcom ţalovanej. Vlastnícke právo k parcelám č. X. a č. X. nadobudol ţalobca právnym titulom vydrţania podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka so započítaním doby drţby tejto parcely jeho právnym predchodcom P. B.. K časti pozemkovokniţnej parcely č. X. (spoločný dvor) vymedzenej v geometrickom pláne Ing. M. Č. ako parcela č. X., X., X. odvolací súd uviedol, ţe právni predchodcovia účastníkov ešte aj v roku 1961 a aj v roku 1981 sa správali ako jej podieloví spoluvlastníci; dôkazom o nezrušení ich podielového spoluvlastníctva je aj kúpna zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice registrovanej Štátnym notárstvom Zvolen pod R I 273/
  16. Ak teda v dôsledku nesprávne vyhotoveného ROEP v roku 1998 nebol právny predchodca ţalobcu zapísaný ako podielový spoluvlastník E-KN parcely č. X., hoci bol podielovým spoluvlastníkom pozemkovokniţnej parcely X., z ktorej bola E-KN parcela č. X. vytvorená, bolo potrebné určiť, ţe ţalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov vymedzených novovytvoreným parcelami č. X., č. X. a č. X. v podiele 1/
  17. Titulom nadobudnutia spoluvlastníckeho práva ţalobcu k týmto nehnuteľnostiam je vydrţanie so započítaním vydrţacej doby jeho právnym predchodcom v zmysle § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. Rozsah spoluvlastníckeho podielu k parcelám č. X., X. a X. ustálil odvolací súd podielom 1/2, i keď spoločný dvor podľa zápisu v pozemkovokniţnej vloţke č. X. prináleţal aj k pozemkovokniţnej parcele č. X. vo výlučnom vlastníctve právnych predchodcov ţalovanej. Odvolací súd pri tom vzal na zreteľ, ţe podiely spoluvlastníkov k spoločnému dvoru, ktorý mal slúţiť spoločným potrebám vlastníkov domov, neboli v pozemkovej knihe určené. Spoločný dvor slúţi tomuto účelu dodnes. Aj v prípade spoločného dvora odvolací súd konštatoval, ţe právnym titulom je vydrţanie (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka) so započítaním drţby právneho predchodcu ţalobcu (§ 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V časti o určenie spoluvlastníckeho práva ţalobcu k novovytvorenej parcele č. X. v podiele 1/2 odvolací súd ţalobu zamietol s odôvodnením, ţe vlastnícke právo k nej nadobudla ţalovaná, a to tieţ právnym titulom vydrţania so započítaním doby drţby uvedenej parcely jej právnym predchodcom podľa § 134 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka. 6 3 Cdo 229/2011 Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalovaná dovolaním s tým, ţe je prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p. a opodstatnené preto, lebo smeruje proti rozhodnutiu spočívajúcemu na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Podľa jej názoru odvolací súd predovšetkým nesprávne posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu ţalobcu na poţadovanom určení. Tak Ing. M. Č., ako aj Ing. P. K. pri ohliadke nehnuteľností uviedli, ţe nezisťovali uţívacieho stavy k predmetu sporu, lebo to nebolo ich úlohou. Z ohliadky vyplynulo, ţe pokiaľ by súd ţalobe vyhovel, neboli by rešpektované dlhodobé uţívacie vzťahy účastníkov konania, a to ani v tých častiach, ktoré nie sú medzi nimi sporné. Skutočnosť, ţe pozemkovokniţné nehnuteľnosti, z ktorých boli vytvorené nové parcely, boli prípadne zapísané v prospech právneho predchodcu ţalobcu a neskôr v dôsledku nesprávnej identifikácie zapísané na ţalovanú, ešte sama o sebe nepostačuje na preukázanie dôvodnosti ţalobcovej ţaloby. Postup, ktorý zvolil ţalobca akýmsi prepočtom plôch a spôsobu priebehu hraníc bývalých pozemkovokniţných parciel, nemôţe tvoriť základ pre určenie vlastníckych práv účastníkov konania. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Podľa jeho názoru v konaní náleţite preukázal svoj naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. Ţalovaná ničím nedoloţila svoje tvrdenia o zmenách vo vlastníckych vzťahoch bez ich premietnutia do pozemkovej knihy a v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Pokiaľ namietala, ţe sa malo prihliadať na uţívacie vzťahy, ţalobca pripomenul, ţe úlohou geodeta a súdneho znalca nebolo tieto vzťahy zisťovať, ale odhaliť chyby, ku ktorým došlo v procese tvorby ROEP a poukázať na moţnosti ich nápravy. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
  18. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či na základe dovolania moţno napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu podrobiť dovolaciemu prieskumu.
  19. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 7 3 Cdo 229/2011 V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
  20. V uvedených ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku je vyjadrená objektívna stránka prípustnosti dovolania. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti dovolania viaţe na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie; takým dôvodom je skutočnosť, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu bol dovolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery (viď tieţ R 50/1999). Záver o tom, ţe podané dovolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti dovolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti dovolania (pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, ţe dovolateľ nie je z určitého dôvodu subjektívne oprávnený podať dovolanie, nie je potrebné ďalej skúmať, či jeho dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu znaky niektorého z rozhodnutí uvedených v § X. aţ § 239 O.s.p.). Pokiaľ ide o dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola ţaloba zamietnutá (t.j. čo do určenia ţalobcovho podielového spoluvlastníctva k C-KN parcele č. X.), dovolací súd vychádzal z toho, ţe ţalovaná nemôţe byť týmto výrokom negatívne dotknutá (proti nej smerujúca ţaloba bola v tejto časti zamietnutá) a ţe teda v uvedenom rozsahu je dovolanie podané tým, kto na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku nie je subjektívne oprávnený. Dovolací súd k tomu iba ako poznámku dodáva, ţe jej dovolanie proti výroku zamietajúcemu ţalobu je navyše aj objektívne neprípustné, lebo 8 3 Cdo 229/2011 čo do určenia spoluvlastníctva k tejto parcele prvostupňový aj odvolací súd rozhodli rovnako (oba súdy ţalobu čo do určenia spoluvlastníckych práv k tejto parcele zamietli, takţe tu nejde o zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci výrok, ktorý nemá znaky uvedené v § 238 ods. 3 O.s.p.). Z týchto dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie ţalovanej v časti, ktorá smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu zamietajúcemu ţalobu v časti týkajúcej sa určenia spoluvlastníctva k parcele C-KN č. X.. S prihliadnutím na (procesný) dôvod, ktorý viedol k odmietnutiu dovolania v tejto časti, sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou výroku rozsudku odvolacieho súdu napadnutého touto časťou dovolania.
  21. Na rozdiel od vyššie uvedeného je zvyšná časť dovolania ţalovanej nielen subjektívne, ale v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. aj objektívne prípustná. V tejto časti ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu tak po formálnej, ako aj po materiálnej stránke. V súlade s Občianskym súdnym poriadkom moţno dovolanie odôvodniť len niektorým z tzv. dovolacích dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia moţno dovolanie odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Z ustanovenia § 242 ods. 1 veta prvá O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý (procesne prípustným dovolaním). Z druhej vety tohto ustanovenia vyplýva pre dovolací súd povinnosť prihliadnuť na vady konania uvedené v § 237 O.s.p. a iné vady konania majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to aj vtedy, keď neboli uplatnené v dovolaní.
  22. O procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, 9 3 Cdo 229/2011 g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţalovaná v dovolaní nenamietala existenciu niektorej z procesných vád konania uvedených v § 237 O.s.p. a ţiadna z nich v dovolacom konaní ani nevyšla najavo.
  23. Inou vadou je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Pokiaľ je dovolanie procesne prípustné, je vada tejto povahy dôvodom, pre ktorý dovolací súd zruší rozsudok odvolacieho súdu. Ţalovaná v dovolaní netvrdila, ţe v konaní došlo k tzv. inej vade konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a vada tejto povahy v konaní pred dovolacím súdom ani nevyšla najavo.
  24. Z dovolania vyplýva názor ţalovanej, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 6.
  25. Ţalovaná v dovolaní namieta, ţe ţalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na poţadovanom určení jeho vlastníctva k nehnuteľnostiam (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Vzhľadom na to, ţe nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý ţaloba na určenie práva nemôţe obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu takejto ţaloby (viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 91/2006), skúmal dovolací súd prednostne opodstatnenosť tejto námietky ţalovanej. 10 3 Cdo 229/2011 V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania (ţalobou) moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu manţelstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej ţaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná ţaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva ţalobcu, či sa ňou môţe dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súdna prax sa ustálila na názore, ţe určovacia ţaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci ţalobe môţe privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal najvyšší súd napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, ţe ak je ţalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, ţalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, ţe na poţadovanom určení, a to v celom rozsahu, je naliehavý právny záujem, lebo ţalobca, tvrdiac, ţe je (spolu)vlastníkom sporných pozemkov, popiera (spolu)vlastnícke práva ţalovanej a ţiada určiť, ţe tieto práva patria jemu. Dovolací súd sa s týmto právnym záverom odvolacieho súdu stotoţňuje iba sčasti. 6.
  26. Ţalobca v ţalobe podanej v roku 2005 uviedol, ţe v roku 1998 sa v katastrálnom území H. vyhotovoval ROEP, v rámci ktorého pozemkovokniţné parcely č. X., X. a X. boli identifikované ako E-KN parcely č. X., X., pričom ale – v dôsledku ich chybnej identifikácie vyhotoviteľom ROEP – sa nesprávne zaevidoval vlastnícky vzťah k niektorým z nich v prospech právneho predchodcu ţalovanej. V priebehu konania ţalobca svoju argumentáciu 11 3 Cdo 229/2011 spresnil na odvolacom pojednávaní uskutočnenom
  27. septembra
  28. Pri konkretizácii toho, čo je podľa jeho názoru sporné (v čom spočíva spor medzi ním a ţalovanou) a čo ţiada určiť, uviedol, ţe sa domáha určenia vlastníckeho práva iba k tým parcelám označeným v geometrickom pláne vyhotovenom Ing. M. Č., ktoré boli vytvorené z pozemkovokniţnej parcely č. X., resp. „nie je spor a ani sa nedomáha určenia vlastníckeho práva k pozemkovokniţnej parcele č. X.“. Dodal tieţ, ţe z parcely č. X. „jeho rodina nevlastnila ţiadny podiel“ (viď č.l. 263 a 264 spisu). Na tejto konkretizácii nezmenil nič ani v rámci ohliadky nehnuteľností
  29. marca 2010 (viď č.l. 284 spisu), ani na pojednávaní
  30. mája 2010 (č.l. 309 spisu). 6.
  31. V zmysle listinného dôkazu – „znaleckého posudku č. X.“ Ing. M. Č. z
  32. júla 2004 boli z pozemkovokniţnej parcely č. X. vytvorené a) diel č. 1 (t.j. C-KN parcela č. X.) – k tomu viď 6.4., b) diel č. 3 (t.j. C-KN parcela č. X.) – k tomu viď 6.5., c) diel č. 5 (t.j. parcela č. X.) – k tomu viď 6.6., d) diel č. 11 (t.j. C-KN parcela č. X.) – k tomu viď 6.
  33. 6.
  34. Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k názoru, ţe pokiaľ ide o diel č. 1, súdmi zistené skutkové okolnosti dávali odvolaciemu súdu dostatok podkladov pre právny záver, ţe táto časť sporných pozemkov je vo výlučnom vlastníctve ţalobcu, a to vzhľadom na reálnu deľbu na základe dohody niekdajších podielových spoluvlastníkov podľa Uhorského obyčajového práva platného do
  35. decembra 1950 (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR č. 911/1932 Úr. sb.) a vydrţanie v prospech ţalobcu so započítaním drţby jeho právnych predchodcov. 6.
  36. Treba poznamenať, ţe ţalobca v konaní neţiadal určiť, ţe je (spolu)vlastníkom časti nehnuteľnosti označenej ako diel č. 3 (pozemok, na ktorom stojí dom ţalovanej), preto sa výroková časť rozsudku odvolacieho súdu ani netýkala tejto časti nehnuteľnosti. 6.
  37. K časti sporných nehnuteľností, ktorá bola označená ako diel č. 5, bola ţaloba o určenie (spolu)vlastníckych práv ţalobcu zamietnutá tak prvostupňovým, ako aj odvolacím súdom; správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu o tom nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť dovolaciemu prieskumu (viď vyššie bod
  38. odôvodnenia tohto rozhodnutia dovolacieho súdu). 12 3 Cdo 229/2011 6.
  39. Diel č. 11 (t.j. C-KN parcela č. X.) je podľa posudku Ing. M. Č. vytvorená výlučne z pozemkovokniţnej parcely č. X.. Podľa tohto posudku sa na časti dielu č. 11, ale aj dielov č. 7 a 9 (t.j. parciel č. X. a č. X.) nachádza hospodárska budova, ktorá bola podľa tvrdenia ţalovanej strany predneseného na ohliadke nehnuteľností (viď č.l. 286 spisu) v minulosti postavená a uţívaná výlučne právnymi predchodcami ţalovanej. Moţno dôvodne predpokladať, ţe ak pozemok pod touto stavbou bude sčasti v podielovom spoluvlastníctve ţalobcu a ţalovanej (C-KN parcely č. X. a č. X.) a sčasti vo vlastníctve ţalovanej (C-KN parcele č. X.), je len otázkou času, kedy spornosť vlastníckych práv účastníkov tohto konania povedie k začatiu iného občianskeho súdneho konania (napríklad konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva). Vzhľadom na reálnosť tohto predpokladu sa javí, ţe otázka určenia spoluvlastníckych práv ţalobcu k C-KN parcele č. X. nepovedie k celkovému a konečnému usporiadaniu vzťahov k dotknutým nehnuteľnostiam a ţe má iba predbeţný charakter pre iné konanie. Dovolací súd pripomína, ţe naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.) sa viaţe na konkrétny určovací petit; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu ţalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia ţaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, ţe záver odvolacieho súdu, podľa ktorého ţalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení jeho spoluvlastníctva k C-KN parcele č. X., nemá oporu v doterajších skutkových zisteniach. 6.
  40. Diel č. 2 (t.j. parcela č. X.) a diel č. 8 (t.j. parcela č. X.) boli vytvorené z pozemkovokniţnej parcely č. X., ku ktorým ale ţalobca – v zmysle jeho spresňujúceho vyjadrenia (č.l. 264 spisu) neţiadal určiť spoluvlastníctvo. Záver odvolacieho súdu, ţe ţalobca má naliehavý právny záujem aj pokiaľ ide o toto určenie, preto dovolací súd nepovaţuje za správny. Treba dodať, ţe ak je hranica niektorého pozemku nejasná, avšak nedošlo k porušeniu vlastníckeho práva, moţno tento stav odstrániť opravou chyby v katastrálnom operáte uskutočnenou v zmysle § 59 ods. 1 písm. b/ zákona 13 3 Cdo 229/2011 č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Len ak je hranica pozemku sporná, ide o vlastnícky spor, o ktorom rozhoduje súd. 6.
  41. V zmysle listinného dôkazu – „znaleckého posudku č. X.“ Ing. M. Č. z
  42. júla 2004 boli diely č. 4, 7 a 13 – spoločný dvor – vytvorené z pôvodných pozemkovokniţných parciel č. X. a X.. Odvolací súd neurčil (spolu)vlastníctvo k dielu č.
  43. Určenie spoluvlastníctva ţalobcu k dielu č. 7 (t.j. C-KN parcele č. X.) a dielu č. 13 (t.j. C-KN parcele č. X.) v podiele 1/2 odôvodnil odvolací súd tým, ţe k tejto časti sporných nehnuteľností sa ako k predmetu spoluvlastníctva správali niekdajší spoluvlastníci aj v roku
  44. Svedčí o tom ţalobcom predloţený zápis o riešení sporu medzi podielovými spoluvlastníkmi Okresným národným výborom vo Zvolene zo
  45. februára 1961 (č.l. 2X.spisu). Odvolací súd v súvislosti s tým poukázal na to, ţe spoločný dvor bol v podielovom spoluvlastníctve od vchodu cez bránu v miestach, kde je v súčasnosti predzáhradka ţalobcu, aţ po zadnú časť smerom k hrádzi a rieke Hron. Pri riešení tohto sporu sa podieloví spoluvlastníci dohodli, ţe prechod ku Hronu je spoločný a právny predchodca ţalovanej nebude brániť rodine právneho predchodcu ţalobcu, aby tento vchod pouţívala. „Rozsah spoluvlastníckeho podielu k spoločnému dvoru (parcelám č. X., X. a X.) ustálil odvolací súd v pomere 1/2, i keď spoločný dvor podľa zápisu v pozemnokniţnej vloţke č. X. prináleţal aj k pozemnokniţnej parcele č. X. vo vlastníctve právnych predchodcov ţalovanej v celosti, pretoţe podiely spoluvlastníkov k spoločnému dvoru v pozemkovej knihe neboli určené. Spoločný dvor nebol v pozemkovej knihe zapísaný pod zvláštnym parcelným číslom v samostatnej pozemnokniţnej vloţke s vyznačením podielov ideálnych podielových spoluvlastníkov, ale v celosti vo vloţke č. X. a vo vloţke č. X. ako patriaci vlastníkom domovej nehnuteľnosti“. K tomu odvolací súd dodal, ţe titulom nadobudnutia ţalobcovho podielového spoluvlastníctva v podiele 1/2 k tejto časti je vydrţanie podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka dňom právoplatnosti osvedčenia o dedičstve po otcovi ţalobcu so započítaním jeho drţby podľa ustanovenia § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom podiely spoluvlastníkov k spoločnému dvoru boli určené v súlade s § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 14 3 Cdo 229/2011 Správnosť takéhoto konštatovania odvolacieho súdu (predovšetkým čo do jednej z podmienok vydrţania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka – dobromyseľnosti drţby) ale spochybnil samotný ţalobca, ktorý na uţ spomenutom odvolacom pojednávaní (č.l. 263 a 264 spisu) uznal, ţe „z parcely č. X. jeho rodina nevlastnila ţiadny podiel“. Pokiaľ v súvislosti s tým uviedol, ţe „časť parcely č. X. tvorila aj spoločný dvor“, treba toto jeho vyjadrenie podľa všetkého interpretovať tak, ţe sa netýkalo (spolu)vlastníckeho stavu, ale iba uţívacieho stavu – tak, ako to, napokon, vyplýva aj z vyššie citovaného zápisu o riešení sporu medzi podielovými spoluvlastníkmi Okresným národným výborom vo Zvolene zo
  46. februára 1961 (č.l. 265 spisu). Pri úplne jednoznačnom konštatovaní ţalobcu o tom, ţe jeho rodina nevlastnila ţiadny podiel parcely č. X., nemôţu byť pochybnosti o tom, ţe výsledkom riešenia sporu v roku 1961 bolo dohodnutie (iba) istého uţívacieho stavu, ktorý nemal ţiadny dopad na dovtedajšie ani následné vlastnícke pomery. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu preto odvolací súd v tejto časti zaloţil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom závere.
  47. Z dôvodov vyššie uvedených v bode
  48. najvyšší súd dovolanie odmietol v časti, v ktorej bol tento opravný prostriedok ţalovanej podaný osobou, ktorá nie je subjektívne oprávnená napadnúť rozsudok odvolacieho súdu (podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Najvyšší súd z dôvodu uvedeného v bode 6.
  49. dovolanie ţalovanej zamietol v časti smerujúcej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, ţe ţalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti označenej ako C-KN parcela č. X.. Z dôvodov uvedených v bodoch 6.
  50. aţ 6.
  51. najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu vo zvyšných častiach zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. l a 3 O.s.p.).
  52. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 15 3 Cdo 229/2011 V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  53. P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  54. marca 2015 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.