Najvyšší súd 7 Cdo 373/2014 Slovenskej republiky 7 Cdo 403/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. II. Navrhovateľka podala

1. septembra 2012 na Okresnom súde Trenčín ţalobný návrh, ktorým sa voči odporkyni domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). V návrhu medziiným uviedla, ţe predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Trenčín, preto jeho sudcovia nemôţu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to ţiadala, aby Krajský súd v Trenčíne rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Okresný súd Trenčín povaţoval návrh v uvedenej časti za námietku zaujatosti jeho sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii navrhovateľky predloţil na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne (§ 16 ods. 1 O.s.p.). Krajský súd v Trenčíne uznesením z 17 októbra 2012 sp. zn. 17 NcC 40/2012 rozhodol, ţe sudca Okresného súdu Trenčín JUDr. Ing. Miroslav Manďák nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci. 6 7 Cdo 373/2014 7 Cdo 403/2014 Okresný súd Trenčín uznesením z
2. novembra 2012 č. k. 27 C 252/2012 – 14 vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti podľa poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Krajský súd v Trenčíne uznesením z
3. decembra 2013 sp. zn. 17 Co 802/2013 odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe z hľadiska obsahového išlo v podanej ţalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Trenčín; za správny označil tieţ následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Mal za to, ţe súd prvého stupňa rozhodol správne, keď uloţil navrhovateľke zaplatiť za vznesenú námietku zaujatosti súdny poplatok, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla navrhovateľka dovolaním, v ktorom ţiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v danom prípade súdy rozhodovali napriek tomu, ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.). Namietala, ţe sa postupom súdu jej ako účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej namietla, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). K názoru, ţe došlo k tejto procesnej vade, dospela navrhovateľka na základe toho, ţe súdny poplatok jej vyrubil vylúčený sudca Okresného súdu Trenčín, nezákonným postupom ktorým jej bola spôsobená majetková a nemajetková ujma, náhrady ktorej sa domáha v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Dovolanie spojila s návrhom na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloţenie vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas navrhovateľka zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., 7 7 Cdo 373/2014 7 Cdo 403/2014 bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 7 Cdo 63/2014, 7 Cdo 66/2014, 7 Cdo 79/2014, 7 Cdo 93/2014, 7 Cdo 153/2014, 7 Cdo 163/2014, 7 Cdo 175/2014, 7 Cdo 181/2014, 7 Cdo 215/2014, 7 Cdo 223/2014, 7 Cdo 216/2014, 7 Cdo 277/
4. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. uţ ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, ţe dovolanie navrhovateľky podľa § 237 O.s.p. a 239 O.s.p. prípustné nie je, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné. V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala. (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal odporkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. februára 2015 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová