por. odvolanie obţalovaného Mgr. T. R. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len ŠTS) z 26. februára 2014, sp. zn. PK – 1 T 30/2012, bol obţalovaný Mgr. T. R. uznaný za iného z prečinu podplácania
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe v presne nezistenom čase v dopoludňajších hodinách dňa 14.04.2011 v sídle S. na ulici Š. v B. odovzdal E. P., pracovníčke uvedenej agentúry zoznam ţiadateľov o nenávratný finančný príspevok z fondov EÚ v rámci operačného programu "Zamestnanosť a sociálna inklúzia, opatrenie 1.2 Podpora tvorby a udrţanie pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania", pri ktorých mala v tom čase ako tzv. interný hodnotiteľ projektov vykonať ich hodnotenie a poţiadal ju, aby hodnotenie vykonala tak, aby najvyššie hodnotenie dostali ním označené subjekty, čo je jedným z predpokladov pre zaradenie projektu na prejednanie a schválenie výberovou komisiou, za čo jej prisľúbil presne neurčenú odmenu, ktorá sa „mala odzrkadliť na jej výplatnej páske“. 2 2 To 6/2014 Za to bol odsúdený
1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere l (jeden) rok.
1 písm. a) a § 50 ods. l Tr. zák. bol obţalovanému výkon tohto trestu podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
l, ods. 2 Tr. zák. mu bol uloţený trest zákazu činnosti poskytovať akékoľvek sluţby súvisiace s realizáciou projektov financovaných z prostriedkov Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v trvaní 3 (tri) roky. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obţalovaný Mgr. T. R. proti všetkým výrokom, ktoré sa ho dotýkajú. Uviedol v ňom, ţe obţaloba jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázala, ţe sa vôbec ţalovaný skutok stal, pričom ani v prípade preukázania jeho spáchania by nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu. ŠTS nevyhodnotil vykonané dôkazy správne, v dôvodoch rozsudku spájal skutočnosti subjektívne, účelovo, pričom nerešpektoval zásadu „in dubio pro reo“. Najspornejším bodom je vyhodnotenie protichodných tvrdení dvoch svedkýň E. P. a JUDr. M. P.. Prvostupňový súd na základe svojho subjektívneho dojmu sa priklonil k výpovedi svedkyne P. ako vierohodnejšej počas súdnej konfrontácie, pretoţe mala vystupovať presvedčivejšie. Toto je nedostatočná skutočnosť, lebo uvedená svedkyňa počas rovnakého procesného úkonu v prípravnom konaní nevystupovala vôbec rozhodne a mala problém potvrdiť svoje tvrdenia. Tento posun k presvedčivosti zvádza k tomu, ţe na svoje „herecké vystúpenie“ pred súdom sa poctivo pripravila. Naopak svedkyňa P. vystupovala konštantne rovnako, preto postaviť hodnotenie svedeckých výpovedí na sile, či intenzite hlasu nemôţe byť smerodajné. Nikto ďalší nepotvrdil, ţe došlo v inkriminovaný deň k stretnutiu so svedkyňou P.. Pritom orgány činné v trestnom konaní závaţne porušili jeho práva, keď nevykonali dôkazy ktoré hneď na začiatku mohli dokázať jeho nevinu (zabezpečenie kamerových záznamov na 3 2 To 6/2014 vstupe do budovy, vypočutie členov SBS a zadováţenie výpisov telefonických hovorov). Ani ďalšie dôkazy nevyhodnotil súd prvého stupňa správne. Nezaoberal sa otázkou, kto a
akého kľúča a načo mal vyfarbiť ostatné lístky, ktoré sa našli v jeho aute, prečo sa tieto našli takmer po šiestich mesiacoch po údajnom stretnutí so svedkyňou P. a ani tým, či by zodpovedalo logike nechať v aute dlho zabudnuté lístky, ktoré mali byť citlivé. Nepotvrdila sa ani tá časť výpovede svedkyne P., ţe lístok mal odovzdať aj svedkyni H.. Svedecké výpovede preukazujú, ţe svedkyňa P. úmyselne nehovorila pravdu. Výpoveď tejto kľúčovej svedkyne nezodpovedá skutočnosti ani v tom, ţe pri údajnom stretnutí mal nohu v sadre a barlu, to svedkyňa len prispôsobila svoju výpoveď preukázanej skutočnosti, ţe bol v nemocnici. Takýchto zmätočných a sporných bodov je v tomto konaní obrovské mnoţstvo. Konanie je plné pochybností, ktoré neboli vyhodnotené v jeho prospech hoci takto hodnotené mali byť. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s tým, ţe pre dosiahnutie ţelaného výsledku by sa muselo vplývať aj na externých hodnotiteľov, bez ktorých by zabezpečenie interných hodnotiteľov nebolo k ničomu. Rovnako tak nie je vôbec dokázané ako mal zabezpečiť formu odmeny pre svedkyňu P., keď bolo preukázané, ţe svedok K. ako riaditeľ agentúry nezasahoval do výberu odmeňovaných pracovníkov ani do určenia výšky odmeny. Z uvedených dôvodov obţalovaný Mgr. T. R. navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a oslobodiť ho spod obţaloby. Zástupca Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obţalovaného zamietnuť ako nedôvodné s poukazom na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, ţe neprichádza do úvahy zamietnutie odvolania
1 Tr. por. a ani zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodov uvedených v § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu, ktoré im predchádzalo, berúc do úvahy aj eventuálne chyby, nevytýkané v odvolaní, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
ako mimoriadneho opravného prostriedku, Po splnení prieskumnej povinnosti v uvedenom 4 2 To 6/2014 rozsahu Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe odvolanie obţalovaného Mgr. T. R. nie je dôvodné, a preto ho
por. zamietol. Ťaţisko odvolacích námietok obţalovaného sa týka hodnotenia vykonaných dôkazov v predmetnej veci, predovšetkým výpovedí svedkyne E. P. ako priameho dôkazu usvedčujúceho obţalovaného zo spáchania ţalovaného skutku s tým, ţe po vykonaní dokazovania prvostupňovým súdom zostali pochybnosti o jeho vine, resp. jeho vina nebola preukázaná, a preto sa malo v pochybnostiach postupovať v jeho prospech, teda v konečnom dôsledku mal byť oslobodený spod obţaloby. S uvedeným názorom sa odvolací súd nestotoţňuje. Aj keď neboli vyčerpané všetky dôkazne moţnosti, na ktoré obţalovaný upriamil pozornosť v podanom odvolaní, ponúkajúce sa v prípravnom konaní, okruh dôkazov, o ktoré ŠTS oprel svoje rozhodnutie preukazuje dostatočne skutkové zistenia uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ţe skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ktoré si v predmetnej veci odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je taktieţ zrejmé ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Hodnotenie vykonaných dôkazov v predmetnej veci nie je subjektívne, účelové ako to namieta odvolateľ, pretoţe prvostupňový súd postupovala pri hodnotení dôkazov vykonaných zákonným spôsobom
12 Tr. por. Hodnotil ich teda
svojho vnútorného presvedčenia, zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené skutkové zistenia. V takom prípade nie je moţné napadnutý rozsudok zrušiť
1 písm. b/ Tr. por., čoho sa fakticky obţalovaný v odvolaní domáha, pretoţe napadnutému rozsudku pri uvedenom zistení nemoţno vytknúť ţiadnu chybu v zmysle citovaného ustanovenia, ktoré inak umoţňuje zrušiť napadnutý rozsudok pre chyby v jeho výrokoch najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, ţe sa súd nevysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie. 5 2 To 6/2014 Pokiaľ ide o výpovede kľúčovej svedkyne E. P., predstavujúce priamy usvedčujúci dôkaz nie je ničím vecne odôvodnené tvrdenie obţalovaného, ţe uvedená svedkyňa vypovedala vedome nepravdivo, a ţe ho de facto krivo obvinila. Taký záver nemoţno vyvodzovať ani s prihliadnutím na výpoveď svedkyne JUDr. M. P., ktorá nepriznala prevzatie rovnakého lístka od obţalovaného ako svedkyňa P.,a to práve prostredníctvom svedkyne P. a uţ vôbec nie vzhľadom na výpoveď svedkyne Ing. H., pretoţe svedkyňa P. v tomto prípade so svedkyňou ţiadnym spôsobom nekomunikovala a uviedla len to, ţe obţalovaný jej oznámil zámer navštíviť aj svedkyňu Ing. H., a to z rovnakého dôvodu ako to urobil v jej prípade. Ţe k tomu nedošlo, resp. ţe svedkyňa Ing. H. stretnutie poprela obsahovo nie je v protiklade s výpoveďou svedkyne P., ktorá vo svojich výpovediach netvrdila opak. Takou okolnosťou nie je ani údaj svedkyne P. na hlavnom pojednávaní, ţe obţalovaný prichádzajúci z nemocnice mal mať sadru a barlu, navyše svedkyňa to ani s istotou neuvádzala. Významnou skutočnosťou ktorú potvrdil aj samotný obţalovaný je, ţe medzi ním a svedkyňou P. neexistoval ţiadny antagonistický vzťah, takţe nemoţno ani hypoteticky uvaţovať o tom, ţe svedkyňa svojou výpoveďou sa chcela obţalovanému revanšovať za niečo, čo sa malo medzi nimi udiať v minulosti. Navyše jej výpoveď nie je osamoteným dôkazom, nadväzuje na ňu svedkyňou vydaný lístok s označením subjektov, ktoré mali byť svedkyňou pozitívne hodnotené, pričom druhovo zhodné lístky boli nájdené vo vozidle obţalovaného, a to v prevádzkovej knihe vozidla v odkladacej schránke pred spolujazdcom. Vzhľadom na toto zistenie sú neprijateľné vysvetlenia obţalovaného, ţe v uvedenom priestore zaistených 29 ks lístkov patrilo niektorej z väčšieho mnoţstva osôb, ktoré vozieval, pretoţe nie je predstaviteľné, aby náhodný spolucestujúci si odkladal svoje písomnosti vo vozidle tak utajovaným spôsobom ako to bolo zistené v posudzovanom prípade. Okrem uvedených dôkazov výpoveď svedkyne E. P. z hľadiska jej vierohodnosti podporuje aj svedok A.. K., ktorý podrobne popísal „modus operandi“ uplatnený obţalovaným vo vzťahu k nemu v súvislosti s košickými projektami, ktorý v podstatných okolnostiach zodpovedal konaniu obţalovaného vo vzťahu k svedkyni P.. V oboch prípadoch išlo o pomoc pri hodnotení predloţených projektov, pričom z výpovede svedka K. vyplynula ďalšia významná skutočnosť, ţe obţalovaný disponoval súhrnnou tabuľkou obsahujúcou údaje o tom, ktorým hodnotiteľom boli pridelené jednotlivé projekty, čo obţalovaný mohol získať len z interného prostredia agentúry. Pokiaľ obţalovaný poukazuje na neúčelnosť ovplyvňovania interných hodnotiteľov projektov, pretoţe na tomto procese participovali aj hodnotitelia externí, ktorí by takisto museli byť ovplyvnení, ţiada sa 6 2 To 6/2014 uviesť len toľko, ţe bez pozitívneho stanoviska interných hodnotiteľov bol predkladaný projekt pred výberovou komisiou odsúdený na neúspech. Napokon k námietke nereálnosti zabezpečenia odmeny pre svedkyňu P. treba uviesť, ţe vtedajší riaditeľ agentúry svedok K. mal nepochybne korekčné oprávnenia, čo sa týka nielen okruhu odmeňovaných pracovníkov ale aj výšky odmien, pričom prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania správne uzavrel, ţe vzťah medzi označeným svedkom a obţalovaným bol nadštandardný. Správne zistené konanie obţalovaného Mgr. T. R. súd prvého stupňav súlade so zákonom právne kvalifikoval ako prečin podplácania
1 Tr. zák. Z hľadiska pouţitej právnej kvalifikácie napadnutý rozsudok obsahuje podrobné a vyčerpávajúce vysvetlene jednotlivých znakov skutkovej podstaty spomenutého prečinu ako z hľadiska objektu, objektívnej i subjektívnej stránky, preto odvolací súd v otázke právneho posúdenia konania obţalovaného ďalej poukazuje len na príslušnú časť odôvodnenia prvostupňového rozsudku, ktorú si osvojuje. Po preskúmaní výroku o trestoch najvyšší súd zistil, ţe kombinácia uloţených trestov odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a trestu zákazu činnosti v uţ citovaných výmerách splnia účel trestu
1 Tr. zák. v zmysle individuálnej a generálnej prezumpcie, súčasne však nezistil zákonný dôvod na zmienenie niektorej z uvedených sankcií, a preto
por. odvolanie obţalovaného Mgr. T. R. ako nedôvodné
por. zamietol. P o u č e n i e : Proti tomu uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. V Bratislave 2. decembra 2014 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.