← Slovensko

o náhradu škody z ublíženia na zdraví

Najvyšší súd 2 M Cdo 11/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. G., bývajúcej v T., zastúpenej JUDr. P. H., advokátom v K., proti odporkyni K., so sídlom v B., IČO : X., o náhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18 C 12/2010, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

  1. augusta 2012, sp. zn. 9 Co 113/2012, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z
  2. augusta 2012 sp. zn. 9 Co 113/2012 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava z
  3. januára 2012 č.k. 18 C 12/2010-159 v jeho zamietajúcej časti a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu Trnava na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trnava rozsudkom z
  4. januára 2012 č.k. 18 C 12/2010-159 zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči odporkyni zaplatenia sumy 5 350,20 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od
  5. marca 2010 do zaplatenia z titulu bolestného, zaplatenia sumy 9 688,20 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od
  6. marca 2010 do zaplatenia z titulu sťaţenia spoločenského uplatnenia, zaplatenia sumy 4 844,10 € z titulu zvýšenia sťaţenia spoločenského uplatnenia, na základe toho, ţe
  7. mája 2003 utrpela ťaţký úraz pri dopravnej nehode, ktorá sa stala v obci B. ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle značky S. EČV : T.. Motorové vozidlo riadil vodič M. K., ktorý spôsobil uvedenú dopravnú nehodu a voči nemu bolo vedené trestné konanie. Uţ v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16 C 1/2004 si uplatnila navrhovateľka voči odporkyni nárok na bolestné a sťaţenie spoločenského uplatnenia, ktoré jej vznikli v súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou. Navrhovateľka utrpela zranenia, a to zlomeninu čelovej kosti a očnice, kombinovanú zlomeninu tváre, trţnozhmoţdenú ranu horného viečka a okolia ľavého oka, 2 2 M Cdo 11/2013 pomliaţdenie hrudníka, pľúc a brušnej steny, roztrhnutie pečene, pomliaţdenie obličky, zlomeninu kríţovej kosti, stehennej kosti, zlomeninu pravého predkolenia a členka s následkom váţnych duševných porúch, deformity tváre v oblasti jarmového oblúka a ľavého oka, skrátenia pravej dolnej končatiny, obmedzenia pravého kolena a členka a keloidných jaziev na tvári, krku a bruchu. V rozsahu tohto bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia boli nároky navrhovateľky uspokojené v rámci mimosúdnej dohody uzavretej dňa
  8. septembra
  9. V tomto konaní bol podaný znalecký posudok znalcom MUDr. M. P., ktorý ohodnotil bolestné u navrhovateľky na 1338,75 bodov, ktoré zvýšil na dvojnásobok, t.j. na 2677,5 bodov, čo pri hodnote bodu 60 Sk predstavovalo sumu 160 650 Sk. Znalec taktieţ ohodnotil sťaţenie spoločenského uplatnenia u navrhovateľky na 1300 bodov, čo pri hodnote 60 Sk za bod predstavovalo sumu 78 000 Sk. V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16 C 1/2004 súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke bolestné v sume 6 426 000 Sk a sťaţenie spoločenského uplatnenia v sume 3 120 000 Sk. V odvolacom konaní došlo k späťvzatiu návrhu, a následne krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. K späťvzatiu návrhu došlo preto, lebo medzi účastníkmi konania bola
  10. septembra 2006 uzavretá mimosúdna dohoda, na základe ktorej bola navrhovateľka odškodnená celkovo sumou 4 773 000 Sk (t.j. 20 násobok odškodnenia určeného znaleckým posudkom). V súvislosti s poškodením zdravia, ktoré navrhovateľka utrpela pri uvedenej dopravnej nehode, podstúpila
  11. januára 2008,
  12. júna 2008 a
  13. februára 2009 ďalšie operácie tváre. Znalec MUDr. J. Š. podal
  14. októbra 2009 znalecký posudok, v ktorom ohodnotil bolestné na 370 bodov a sťaţenie spoločenského uplatnenia na 670 bodov. Následne odporkyňa dobrovoľne zaplatila navrhovateľke
  15. decembra 2009 bolestné v sume 736,30 € (370 bodov x 1,99 Sk v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodnení bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia) a taktieţ sťaţenie spoločenského uplatnenia v sume 1 999,95 € (670 bodov x 1,99 € podľa vyhl. č. 32/165 Zb., plus zvýšenie 50 %). V predmetnom konaní sa navrhovateľka domáhala odškodnenia podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaţenie spoločenského uplatnenia. Súd ustanovil znalca MUDr. M. P., ktorý v znaleckom posudku z
  16. marca 2011 zohľadnil svoj prvý znalecký posudok, ktorý podal v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16 C 1/2004, ako aj posudok MUDr. Š. Vo svojom znaleckom posudku teda zohľadnil všetky bolesti, ktoré navrhovateľka utrpela pri dopravnej nehode
  17. mája 2003, ako aj komplexne ohodnotil sťaţenie spoločenského uplatnenia. Celkovo znalec stanovil bolestné 3 2 M Cdo 11/2013 u navrhovateľky (po absolvovaní operácií v roku 2008 a 2009) na 1406,25 bodov, ktoré pre bolestivý spôsob liečby, nutné infúzie, transfúzie, napojenie na pľúcnu ventiláciu a dýchanie prístrojom, DIC, zvýšil na dvojnásobok, teda 2815,5 bodov, čo pri hodnote bodu – 60 Sk, predstavuje sumu 5 601,47 € (168 750 Sk). Sťaţenie spoločenského uplatnenia ohodnotil znalec 1425 bodmi, čo pri hodnote bodu – 60 Sk predstavuje sumu 2 838 €, keď aj pri sťaţení spoločenského uplatnenia zohľadnil operácie absolvované v rokoch 2008,
  18. Znalec vypracoval ohodnotenie podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. Pri porovnaní uvedeného znaleckého posudku so znaleckým posudkom MUDr. Š. bol zistený rozdiel pri stanovení bolestného podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. 135 bodov a pri stanovení sťaţenia spoločenského uplatnenia 125 bodov. Na základe znaleckého posudku MUDr. P. (druhého z
  19. marca 2011) odporkyňa vzájomným protinávrhom ţiadala, aby jej navrhovateľka zaplatila sumu 2 093,95 €, z toho sumu 467,43 € z titulu vyplateného bolestného a sumu 1 626,52 € z titulu vyplateného sťaţenia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia o 50 %, pretoţe uvedené sumy odporkyňa vyplatila navrhovateľke bez právneho dôvodu, prípadne z právneho dôvodu, ktorý odpadol – posudok MUDr. Š. bol v konaní nahradený znaleckým posudkom MUDr. P.. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, § 444, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Zb. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyhlášku č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia, zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia a skonštatoval, ţe v danom prípade na odškodnenie navrhovateľky za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu, ktorý utrpela pri dopravnej nehode dňa
  20. mája 2003 sa jednoznačne vzťahujú ustanovenia vyhl. č. 32/1965 Zb. ako to jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. a teda vyhlášku č. 32/1965 Zb. je treba pouţiť aj pri obodovaní jej zranení a následne spoločenského uplatnenia v súvislosti s operáciami, ktoré podstúpila
  21. januára 2008,
  22. júna 2008 a
  23. februára 2009, nakoľko tieto operácie boli vykonané v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela ešte v roku
  24. Súd prvého stupňa mal ďalej preukázané, ţe navrhovateľke v rámci konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 16 C 1/2004 bolo uţ vyplatené bolestné i sťaţenie spoločenského uplatnenia na základe ohodnotenia znaleckého posudku MUDr. P., pričom navrhovateľke bol vyplatený 20-násobok bodového ohodnotenia pri bolestnom a rovnako 20-násobok bodového ohodnotenia pri sťaţení spoločenského uplatnenia, nakoľko bolo nesporné – čo sa konštatuje v konaní 16 C 1/2004 a čo moţno skonštatovať aj v konaní 18 C 12/2010, ţe z hľadiska spoločenského uplatnenia je nesporné, ţe navrhovateľka sa pred zraneniami vzhľadom na jej 4 2 M Cdo 11/2013 vek beţne zúčastňovala spoločenských a kultúrnych podujatí, pred nehodou bola zamestnaná. V dôsledku zranení je navrhovateľka invalidnou dôchodkyňou v rozsahu vyše 70 % vzhľadom na následky zranení je jej moţnosť zamestnať sa takmer nemoţná. Dôsledky zranení sú tak váţne, ţe do veľkej miery obmedzujú navrhovateľku v akejkoľvek činnosti, často máva bolesti celého tela, je odkázaná na pomoc inej osoby. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe v čase, keď bolo poskytnuté odškodnenie navrhovateľke v rámci konania 16 C 1/2004, bolo zistené, ţe v tom čase navrhovateľka bola pripútaná na invalidný vozík, nemohla vyvíjať takmer ţiadnu fyzickú námahu. V súčasnej dobe navrhovateľka nie je pripútaná na invalidný vozík. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, najmä na záver znaleckého posudku súd prvého stupňa skonštatoval, ţe vzhľadom na absolvované operácie v roku 2008 a v roku 2009 sa bodové ohodnotenie bolestného i sťaţenie spoločenského uplatnenia zvýšilo tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku, v časti bolestného o 135 bodov a v časti sťaţenia spoločenského uplatnenia v počte bodov
  25. Uvedený počet bodov pri bolestnom predstavuje sumu 268,87 € a sťaţenie spoločenského uplatnenia pri zvýšení sťaţenia spoločenského uplatnenia o 50 % predstavuje sumu 248,95 €, v takejto výške je odporkyňa ochotná navrhovateľke poskytnúť plnenie, resp. v takejto výške uţ plnenie navrhovateľke poskytla, dokonca vyššie, na základe nesprávneho posudku MUDr. Š., toto plnenie poskytla spolu v sume 2 243,72 € a zaplatenia tejto sumy sa vzájomným protinávrhom domáha od navrhovateľky. V priebehu konania výšku protinávrhu odporkyňa upravila a vzájomným protinávrhom sa domáhala voči navrhovateľke zaplatenia sumy 2 093,95 €, ktorá suma pozostáva z vyplateného bolestného vo výške 467,43 € a sumy 1 626,52 € z titulu spoločenského uplatnenia – a to podľa znaleckého posudku MUDr. P.. Z pôvodne vyplatenej sumy 2 736,25 €, treba odrátať sumu 642,30 € a zostáva tak povinnosť navrhovateľky vrátiť odporkyni sumu 2 093,95 €, zaplatenia ktorej sa odporkyňa protinávrhom domáha. Súd uzavrel, ţe uţ vyplatené bolestné i sťaţenie spoločenského uplatnenia, keď obe poloţky boli zvýšené o 20 % základného bodového ohodnotenia spolu v sume 158 434,57 € (4 773 000 Sk) sú primerané a postačujúce, keď aj v tomto konaní súd na základe podstúpených operácií v roku 2008 a 2009 priznal navrhovateľke bolestné podľa znaleckého posudku vo výške 135 bodov a z hľadiska spoločenského uplatnenia vo výške 125 bodov, keď pri tejto poloţke priznal navrhovateľke zvýšenie o 50 %. Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd návrh navrhovateľky zamietol a zaviazal ju zaplatiť odporkyni sumu 2 093,95 € v lehote 15 dní. 5 2 M Cdo 11/2013 Krajský súd v Trnave rozsudkom z
  26. augusta 2012, sp. zn. 9 Co 113/2012 rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti potvrdil a zrušil v časti povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporkyni sumu 2 093,95 € a vec mu v zrušujúcej časti vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti potvrdil ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bolo uloţené navrhovateľke zaplatiť odporkyni 2 093,95 € odvolací súd zrušil, pretoţe prvostupňový súd nemal na takéto rozhodnutie jednoznačné podklady. Uviedol, ţe je potrebné, aby boli obodované a ohodnotené bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia navrhovateľky v súvislosti s operáciami, podstúpenými navrhovateľkou dňa
  27. januára 2008,
  28. júna 2008 a
  29. februára 2009, keďţe tieto operácie boli vykonané v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela pri dopravnej nehode dňa
  30. mája
  31. Pritom nemoţno opätovne obodovať a ohodnotiť predchádzajúce bolesti a sťaţenie spoločenského uplatnenia, ani porovnávať obodovanie podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. s obodovaním podľa zákona č. 437/2004 Z.z. Odvolací súd uviedol, ţe súd prvého stupňa pre rozhodovanie v tejto časti musí mať k dispozícii posudok o obodovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia navrhovateľky podľa platnej právnej úpravy v čase dopravnej nehody. Ak tento posudok a na základe neho náhrada za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia bude niţšia ako bola odporkyňou navrhovateľke vyplatená, súd prvého stupňa musí zváţiť, či s poukazom na zdravotný stav navrhovateľky, na utrpené bolesti a sťaţenie spoločenského uplatnenia navrhovateľky, na dobré mravy, je primerané zaviazať navrhovateľku na vrátenie rozdielu vyplatenej náhrady odporkyni. Proti časti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd návrh zamietol a rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti potvrdil, na podnet navrhovateľky podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Ţiadal, aby uvedené rozhodnutia v napadnutých častiach Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe súd prvého stupňa sa neriadil návrhom vo veci, nariadil dokazovanie znaleckým posudkom na okolnosti, ktoré neboli predmetom návrhu, a v minulosti boli mimosúdne účastníkmi vyporiadané. Postup súdu hodnotil generálny prokurátor ako zmätočný, pretoţe rozhodol na základe zmätočného znaleckého posudku. Súdom nariadený znalec nesprávne postupoval, keď pri vypracovaní znaleckého posudku vykonal porovnávanie medzi pôvodným poškodením zdravia a novou škodou vzniknutou na základe troch operácií v rokoch 2008-2009, ako aj porovnávaním aplikácie vyhlášky č. 32/1965 Zb. a zákona č. 437/2004 Z.z. Úlohou znalca v posudzovanej veci malo byť iba 6 2 M Cdo 11/2013 posúdenie novej bolesti, ktorú navrhovateľka utrpela pri operáciách v rokoch 2008-2009 s priznaním príslušnej hodnoty za jeden bod samostatne pre rok 2008 (13,38 €) a samostatne pre rok 2009 (14,45 €). Podobne mal znalec postupovať aj pri hodnotení sťaţenia spoločenského uplatnenia. Bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia mali byť hodnotené a stanovené znalcom v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. a náhrada – odškodnenie bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia mala byť vyčíslená v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. hodnotou aktuálnou pre roky 2008 a
  32. Odvolací súd pri rozhodovaní o výške bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia povaţoval znalecký posudok MUDr. P. za dostatočný pre potvrdzujúce rozhodnutie (napriek jeho vadám, na ktoré sám upozorňuje), no na druhej strane pri rozhodovaní o výške náhrady škody, ktorá bola odporkyňou vyplatená navrhovateľke za totoţný návrh, uţ tento znalecký posudok nepovaţuje za správny a dostatočný. Generálny prokurátor poukázal na to, ţe rozhodnutia, vo veci konajúcich súdov, sú zaťaţené vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie o veci (iná vada podľa § 243f písm.b/ O.s.p.) a spočívajú aj v nesprávnom právnom posúdení (§ 243f písm.c/ O.s.p.). Odporkyňa navrhla rozsudky súdov prvého a druhého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť. Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 7 2 M Cdo 11/2013 Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/, g/ O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené. Vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či konanie nebolo postihnuté vadou v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p., generálny prokurátor namietal rozporuplnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, resp. jeho nepreskúmateľnosť. Vady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
  33. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
  34. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej 8 2 M Cdo 11/2013 strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Odôvodnenie rozsudku súdu (prvostupňového aj odvolacieho) musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné. V danej veci odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti rozsudku, v ktorej návrh navrhovateľky voči odporkyni na vyplatenie bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia v súvislosti so škodou na zdraví v dôsledku dopravnej nehody z
  35. mája 2003 zamietol, zatiaľ čo súčasne rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti (o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporkyni 2 093,95 €) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Samotný odvolací súd na jednej strane povaţoval postup a rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne (v zamietajúcom výroku), no na základe toho istého konštatoval, ţe pre rozhodnutie v zamietajúcej časti nemal súd prvého stupňa jednoznačné podklady. Z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je moţné zistiť, akým myšlienkovým postupom súd dospel k záveru, ţe na jednej strane pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na vyplatenie bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku podaného znalcom MUDr. P. z
  36. marca 2011 povaţoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne (konštatoval, ţe súd prvého stupňa zistil v predmetnom rozsudku skutkový stav a vec správne právne posúdil), na druhej strane odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa nemal jednoznačné podklady pre rozhodnutie o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporkyni sumu 2 093,95 €. Konštatoval, ţe pre rozhodnutie v tejto časti musí mať súd prvého stupňa k dispozícii iný znalecký posudok a uloţil mu doplniť dokazovanie. 9 2 M Cdo 11/2013 Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá okrem prípustnosti dovolania zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania (§ 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm.a/ a § 237 písm.f/ O.s.p.). Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami generálneho prokurátora uvedenými v mimoriadnom dovolaní. S poukazom na uvedené dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  37. júla 2014 JUDr. Viera Petríková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.