Obsah (6)

§ 142§ 237§ 238§ 153§ 157§ 211

Najvyšší súd 2 Cdo 399/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne T., so sídlom v B., zastúpenej L., so sídlom v B., proti ţalovanej Slovens

§ 142ods.

2 O.s.p. Na odvolanie ţalobkyne ako aj ţalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z

1. apríla 2011 sp. zn. 14 Co 225/2009 (druhým v poradí) rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni ušlý zisk za obdobie od
2. decembra 1998 do
3. marca 2001 vo výške 584 491,46 € s 8 % úrokom z omeškania ročne od
4. januára 2005 do zaplatenia a sumu 9 958,17 € za vypracovaný znalecký posudok firmou B., potvrdil. Odvolací súd rovnako potvrdil aj výrok súdu prvého stupňa, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh ţalobkyne zamietol. Odvolací súd zrušil výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd priznal ţalobkyni náhradu škody spočívajúcej vo vyplatení odmeny správcovi konkurznej podstaty vo výške 19 879,83 €, výrok v ktorom zamietol návrh na zaplatenie 1 991,63 € daňovej poradkyni, ako aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania a v týchto častiach vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd sa s dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým bola ţalovaná zaviazaná na náhradu ušlého zisku vo výške 584 491,46 € s 8 % úrokom z omeškania a v časti o uloţenie povinnosti zaplatiť sumu 9 958,17 € stotoţnil, povaţoval ich za vecne správne poukazujúc na ustanovenia § 15 ods. 1, 3, § 2 ods. 1, 2 3 2 Cdo 399/2013 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatoval, ţe v danom prípade znalcom vyčíslená škoda predstavuje ušlý zisk ţalobkyne, ktorý vznikol jednak v dôsledku nezákonného rozhodnutia Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I. z
5. júna 2000 a zároveň postupmi daňového úradu počas daňovej kontroly začatej v júni
6. Poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozsudku, kde sa konštatuje, ţe aj keď jednotlivé rozhodnutia daňového úradu boli vydané v súlade so zákonom (okrem uvádzaného nezákonného rozhodnutia), samotný postup daňového úradu vo vzťahu k ţalobkyni bol nesprávny, pretoţe výrazne a po dlhú dobu zasahoval do hospodárskej činnosti ţalobkyne tak, ţe ohrozil jej samotnú existenciu. Odvolací súd povaţoval rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý priznal ţalobkyni ušlý zisk za obdobie od
7. decembra 1998 do
8. marca 2001 za vecne správne. Za správne povaţoval aj rozhodnutie, ktorým tento nárok v prevyšujúcej časti zamietol, poukazujúc na odôvodnenie súdu prvého stupňa. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa voči výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd návrh ţalobkyne zamietol, podala ţalobkyňa dovolanie. Dovolateľka je toho názoru, ţe konanie na odvolacom súde, výsledkom ktorého bol čiastočne potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, neprebehlo

zásad spravodlivého súdneho konania, čím jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom

§ 237písm.

f/ O.s.p., konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uviedla, ţe nebol správny a dostatočne presvedčivo zdôvodnený postoj oboch súdov, ktoré sa zhodli na zamietnutí tej časti uplatneného nároku, ktorá definovala časovú hodnotu ušlého zisku aţ do 31. decembra 2004. Rovnako

dovolateľky nebolo dostatočne presvedčivo vysvetlené a zo strany súdov odôvodnené, prečo ušlý zisk vypočítaný k

1. marcu 2001 nemohol byť v súlade so závermi znaleckého posudku časovo aktualizovaný k
2. decembru
3. Ďalej uviedla, ţe celý predmet konania by bol z hľadiska časovej hodnoty priznaného plnenia vyčerpaný vtedy, keby vypočítaný ušlý zisk v nezmenenej sume bol úročený od
4. apríla 2001 (pretoţe

zistení súdu mohol vznikať len v časovom období do

1. marca 2001) zákonným úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne. Ţalobkyňa uviedla, ţe nie je namieste odôvodnenie odvolacieho rozsudku v tej časti, kde odvolací súd argumentuje, ţe svoje „ukrátenie“ si ţalobkyňa zapríčinila dispozíciou so ţalobným návrhom, ktorá zohľadňovala kapitalizáciu ušlého zisku vypočítaného znaleckým posudkom č. X. k
2. decembru
3. Tvrdila, ţe 4 2 Cdo 399/2013 skrátením časového obdobia v ktorom súd pripúšťal tvorbu ušlého zisku k
4. marcu 2001 opomenul riešiť otázku časovej hodnoty takto vytvoreného zisku za obdobie od
5. apríla 2001 do
6. decembra
7. Navrhla, aby dovolací súd zrušil oba dovolaním napadnuté rozsudky súdov niţšieho stupňa. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe ţalobkyňa síce podala dovolanie s poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p., avšak nepreukázala, ţe jej bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Uviedla, ţe ţalobkyňa v dovolaní rieši výlučne nevykonanie navrhovaného dopočítania časovej hodnoty ušlého zisku za obdobie do
8. decembra
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. moţno napadnúť dovolaním. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. a proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné ešte v prípadoch uvedených v § 238 O.s.p.

§ 238ods.

1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

§ 238ods.

2 O.s.p. dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

§ 238ods.

3 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého 5 2 Cdo 399/2013 stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom prípustnosť dovolania nevyslovil a nešlo ani o prípad, ţe by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, pretoţe vo veci ešte nerozhodoval a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4. Keďţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemoţno podriadiť pod ţiadny dôvod prípustnosti dovolania v zmysle § 238 O.s.p., je zrejmé, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v predmetnej veci

tohto ustanovenia nie je prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku,

§ 238

O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj

§ 237O.s.p.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, prípad odňatia účastníkovi moţnosti konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Ako jeden z dôvodov dovolania bolo uvedené nedostatočné odôvodnenie rozsudkov súdov niţšieho stupňa (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe táto námietka je dôvodná.

§ 157ods.

2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho s navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne 6 2 Cdo 399/2013 iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

§ 211ods.

2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Ruiz Torija c/a Španielsko z

1. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
2. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Štúdiom súdneho spisu dovolací súd zistil, ţe ţalobkyňa rozšírením ţalobného návrhu z

1. júna 2005 (č. l. 588 spisu) ţiadala (okrem iného) zastaviť konanie v jednotlivých častiach skutočnej škody a rozšíriť ţalobný návrh z
2. decembra 2003 v časti ušlého zisku 7 2 Cdo 399/2013 o sumu 8 130 321 Sk. Uviedla, ţe v zmysle znaleckého posudku č. X. došlo k prepočítaniu poloţky ušlého zisku k dátumu posledného finančného roka – t. j. k
3. decembru
4. Pretoţe v kalkulácii poloţky ušlého zisku je k ultimu
5. decembra 2004 započítaný aj úrok z omeškania (v časovej hodnote peňazí) povaţovala za vhodné súčasne upraviť ţalobný návrh tak, ţe úrok z omeškania v zmenenej výške 9 % ročne zo sumy 58 806 201 Sk poţaduje od
6. januára 2005 do zaplatenia (na rozdiel od pôvodnej ţaloby, kde úrok z omeškania poţadovala vo výške 17,6 % ročne zo sumy 51 353 755,50 Sk od
7. decembra 2001 do zaplatenia). Súd prvého stupňa uznesením zo
8. septembra 2005 č. k. 9 C 219/2003-609 (okrem iného) zastavil konanie v jednotlivých častiach skutočnej škody a v časti, v ktorej bol poţadovaný úrok z omeškania 17,6 % od
9. decembra 2001 zo sumy 51 353 755,50 Sk do
10. decembra 2004 a vo výške 8,6 % z tejto sumy počnúc
11. januárom 2005 aţ do zaplatenia. Súd prvého stupňa zároveň nepripustil rozšírenie návrhu o ušlý zisk v sume 8 130 321 Sk. Ţalobkyňa znova navrhla rozšírenie návrhu (aj) o ušlý zisk v sume 8 130 321 Sk v zmysle znaleckého posudku č. X. podaním zo
12. októbra
13. Uviedla, ţe predmetný znalecký posudok zohľadňuje skutočnosť, ţe jednotlivé poloţky skutočnej škody uplatnené v pôvodnom znení ţalobného návrhu (ktoré boli zobraté späť), sa po ukončení finančného roka premietli z kategórie skutočnej škody do kategórie ušlého zisku. Súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom zo
14. októbra 2005 č. k. 9 C 219/2003-637 o návrhu ţalobkyne tak, ţe jej ţalobu v celom rozsahu zamietol. V odvolaní voči rozsudku súdu prvého stupňa ţalobkyňa opätovne namietala, ţe poloţky skutočnej škody pôvodne uplatnené v ţalobnom návrhu a neskôr vzaté späť (rozšírením návrhu z
15. júna 2005) boli v znaleckom posudku č. X. vzhľadom na ukončenie jednotlivých finančných rokov premietnuté do daňového priznania v podobe ušlého zisku. Súd pripustil ich späťvzatie a zároveň zamietol návrh na rozšírenie pôvodného návrhu o poloţku ušlého zisku, ktorá v sebe obsahuje späťvzaté poloţky skutočnej škody. Ţalobkyňa znovu poţiadala o rozšírenie pôvodného návrhu v zmysle hore uvedených podaní (č. l. 588, 632 a nasl. spisu). Odvolací súd uznesením zo
16. júla 2006 sp. zn. 15 Co 359/2005 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd následne na pojednávaní
17. februára 2007 pripustil rozšírenie návrhu o ušlý zisk vo výške 8 130 321 Sk za obdobie do
18. decembra 2004 v zmysle znaleckého posudku Znaleckej a právnickej kancelárie č. X., ako aj o náhradu škody predstavujúcu odmenu správcu konkurznej podstaty JUDr. Ľ. P. vo výške 598 900 Sk a odmenu za odborné poradenstvo spoločnosti A. vo výške 1 500 000 Sk. Na pojednávaní
19. marca 2007 pripustil rozšírenie návrhu o ďalšiu sumu vo výške 1 000 000 Sk z titulu odborného poradenstva spoločnosti A.. Na pojednávaní
20. mája 2009 8 2 Cdo 399/2013 zástupca ţalobkyne opätovne uviedol, ţe úrok z omeškania poţadujú aţ od
21. januára 2005 z dôvodu, ţe došlo k novej metodike výpočtu ušlého zisku, v ktorej uţ bol vlastne zohľadnený pri vypočítaní časovej hodnoty ušlého zisku aj úrok z omeškania k
22. decembru
23. Po tom, čo súd prvého stupňa rozsudkom z
24. júna 2009 v prevyšujúcej časti (v ktorej súd rozhodoval o rozšírenom ţalobnom návrhu, ktorého rozšírenie bolo pripustené na pojednávaniach z
25. februára 2007 a
26. marca 2007) návrh ţalobkyne zamietol, podala ţalobkyňa odvolanie. V predmetnom odvolaní ţalobkyňa opätovne poukázala na skutočnosť, ţe vo vyčíslení ušlého zisku k
27. decembru 2004 v zmysle znaleckého posudku č. X. boli uţ „kapitalizované“ úroky z omeškania za obdobie od
28. decembra 1998 do
29. decembra 2004 v jednej fixnej sume, a nie ako plynúci nárok vyjadrený úrokom z omeškania. Čo sa týka rozšíreného ţalobného návrhu v časti o ušlý zisk v sume 8 130 321 Sk za obdobie od
30. apríla 2001 do
31. decembra 2004, tento bol súdmi niţšieho stupňa zamietnutý. Súdy niţšieho stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadali s otázkou, prečo v uvedenom období uţ ţalobkyňou uplatnený ušlý zisk nemohol vzniknúť. Súdy však nedali odpoveď a dostatočne sa nevenovali opakovaným námietkam ţalobkyne, ţe v rámci ušlého zisku v sume 8 130 321 Sk si ţalobkyňa uplatnila aj úrok z omeškania (v časovej hodnote peňazí) a jednotlivé poloţky skutočnej škody uplatnené v pôvodnom znení ţalobného návrhu (ktoré boli zobraté späť
32. júna 2005 (č. l. 588 spisu). Ak boli súdy niţšieho stupňa toho názoru, ţe v rámci uplatneného (rozšíreného) ušlého zisku v sume 8 130 321 Sk sa poloţky tvrdené ţalobkyňou nenachádzajú, alebo nároky na ich priznanie je potrebné spolu s ušlým ziskom zamietnuť, mali sa s tým dostatočným a presvedčivým spôsobom vysporiadať. Keďţe sa súdy s predmetnými opakovanými námietkami ţalobkyne dostatočne nevysporiadali, zaťaţili tým konania vadou zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súdy sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musia vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. 9 2 Cdo 399/2013 Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.) je nielen formálnou poţiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. I keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku (ale len na taký, ktorý je pre rozhodnutie veci relevantný, resp. ktorý zostal sporný) rozsudok odvolacieho súdu v predmetnej veci sa práve týmito rozhodujúcimi skutočnosťami nezaoberal. Za týchto okolností je rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti predovšetkým nepresvedčivý, právne nedostatočne vyargumentovaný a nepreskúmateľný. Absenciou náleţitého odôvodnenia (vo vyššie uvedených smeroch) bola ţalobkyni súčasne aj odňatá moţnosť v podanom mimoriadnom opravnom prostriedku náleţite skutkovo a právne argumentovať proti jeho záverom v tomto smere. Odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Keďţe rovnakou vadou trpí aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, dovolací súd ho taktieţ zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
33. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
34. novembra 2014 JUDr. Viera Petríková v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová