← Slovensko

o určenie neplatnosti právnych úkonov

Najvyšší súd 2 Cdo 409/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne I. K., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. L. S., advokátom v B., proti ţalovanej A. D., bývajúcej v B., zastúpená JUDr. E. K., advokátkou v B., o určenie neplatnosti právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52 C 194/2009, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

  1. novembra 2012 sp. zn. 5 Co 604/2012, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo
  2. októbra 2012 č. k. 52 C 194/2009-180 ţalobu zamietol. Ţalobkyňu zaviazal zaplatiť ţalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 777,18 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Štátu náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Bratislave uznesením z
  3. novembra 2012 sp. zn. 5 Co 604/2012 odvolanie ţalobkyne odmietol. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol ţalobkyni doručený
  4. októbra
  5. Ţalobkyňa podala odvolanie voči uvedenému rozsudku odovzdaním na poštovú prepravu
  6. novembra 2012, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, ktorá uplynula
  7. novembra
  8. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie ţalobkyne odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. O trovách rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. 2 2 Cdo 409/2013 Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedla, ţe
  9. novembra 2012 (v posledný deň lehoty na podanie odvolania) podala na súd prvého stupňa prostredníctvom telefaxu odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa. Následne
  10. novembra 2012 okresnému súdu v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 O.s.p. doručila originál tohto telefaxového podania. Uvedené skutočnosti preukazovala výpisom telefaxového podania, potvrdením telekomunikačného operátora a originálom tohto podania. Z dôvodu, ţe jej odvolanie bolo podané včas navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel pri tom k záveru, ţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Keďţe v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia § 239 O.s.p. V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide 3 2 Cdo 409/2013 o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďţe v danom prípade ide o odmietajúce uznesenie odvolacieho súdu je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne z § 239 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Prípustnosť dovolania ţalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1995 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie je prípustné. Ţalobkyňa v dovolaní namietala procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je taký z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané 4 2 Cdo 409/2013 mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom ide tieţ v prípade, keď odvolací súd odmietne odvolanie ţalobkyne ako oneskorené podané, hoci odvolanie v skutočnosti oprávnená podala včas. V danom prípade bolo pre posúdenie prípustnosti dovolania rozhodujúce zistenie, či ţalobkyňa skutočne podala
  11. novembra 2012 odvolanie prostredníctvom telefaxu na číslo faxu Okresného súdu Bratislava II (02/48 701 222), ktoré následne doplnila v lehote troch dní predloţením originálu, keďţe predmetné odvolanie podané prostredníctvom telefaxu sa v súdnom spise nenachádza. Ţalobkyňa včasnosť svojho telefaxového podania preukazovala protokolom o odoslaní faxu (č. l. 281) na faxové číslo Okresného súdu Bratislava II (02/48 701 222) dňa
  12. novembra 2012 v čase 23:58, počet strán
  13. Zároveň súdu doručila kópiu podrobného rozpisu hovorov (č. l. 280), kde je uvedené volanie na číslo 02/48 701 222 dňa
  14. novembra 2012 v čase 23:58 z čísla 02/39 018
  15. Najvyšší súd Slovenskej republiky listom z
  16. augusta 2013 poţiadal súd prvého stupňa, aby zaujal stanovisko ku skutočnosti, ţe odvolanie ţalobkyne podané podľa jej tvrdenia faxom
  17. novembra 2012 sa v spise nenachádza a prípadne vykonal nevyhnutné procesné úkony smerujúce k objasneniu skutočnosti, či bolo odvolanie podane na súd prvého stupňa tak, ako tvrdí ţalobkyňa. V zmysle šetrenia spornej skutočnosti boli súdom prvého stupňa ako svedkyne vypočuté K. B., pracovníčka podateľne a M.. M., pracovníčka sekretariátu. Vypočuté svedkyne sa nevedeli konkrétne vyjadriť k tomu, či bolo alebo nebolo podanie ţalobkyne podané tak, ako to tvrdí. Z hlásenia o činnosti faxu č. 02/48 701 222 (č. l. 298) vyplýva, ţe
  18. novembra 2012 boli na tento fax doručené podania v čase 12:53, bez uvedenia čísla odosielateľa, počet strán 4, a v časoch 15:33 a 17:21, obe s počtom strán 4, z faxových čísiel odlišných od čísla 02/39 018 842 (číslo faxu, z ktorého podľa tvrdenia ţalobkyne bolo odvolanie podané). Ani jedno z týchto podaní nie je totoţné s podaním ţalobkyne, nezhodujú sa okrem faxového čísla odosielateľa ani s časom podania a počtom strán. Dňa
  19. novembra 2012 boli doručené dve podania v čase 00:02, bez uvedenia čísla odosielateľa, počet strán 4 a v čase 00:03, bez uvedenia čísla odosielateľa, počet strán
  20. Tieto podania, aj keď sú časovo 5 2 Cdo 409/2013 najbliţšie k času, ktorý je uvedený v protokole o odoslaní faxu dourčenom ţalobkyňou, nesúhlasia presným časom ani počtom strán s podaním ţalobkyne. Aj v prípade, ţe by niektoré z týchto podaní bolo podaním ţalobkyne, znamenalo by to, ţe jej podanie – odvolanie, bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania, ktorej posledným dňom bol
  21. november
  22. Na základe týchto zistení dovolací súd
  23. júna 2014 vyzval ţalobkyňu, aby hodnoverným spôsobom preukázala včasnosť podania odvolania telefaxom na Okresný súd Bratislava II, pretoţe dôkazy ktoré boli doposiaľ súdu predloţené, vzhľadom na výsledky šetrenia okresného súdu, o tom nesvedčia. Na túto výzvu ţalobkyňa doposiaľ nereagovala. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, ţe tvrdenie ţalobkyne, ţe jej odvolanie bolo podané prostredníctvom telefaxu včas, nebolo preukázané. Súd prvého stupňa totiţ vykonaním šetrenia zistil, ţe hlásenie o činnosti faxu č. 02/48 701 222, na ktorý ţalobkyňa podľa vlastného tvrdenia svoje podanie podala, neobsahuje údaj o doručení jej podania a teda, ţe faxové podanie, tak ako tvrdí ţalobkyňa, na súd prvého stupňa doručené nebolo. Rozsudok súdu prvého stupňa bol právnemu zástupcovi ţalobkyne doručený
  24. októbra 2012 (č. l. 180), posledným dňom na podanie odvolania bol
  25. november
  26. Odvolanie ţalobkyne proti rozsudku č. k. 52 C 194/2009-180 bolo podané na pošte
  27. novembra 2012 (č. l. 263a). Odvolací súd preto nepochybil, keď odmietol odvolanie ţalobkyne ako oneskorene podané; týmto svojím rozhodnutím odvolací súd neodňal ţalobkyni moţnosť konať pred súdom. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.). 6 2 Cdo 409/2013 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  28. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  29. septembra 2014 JUDr. Viera Petríková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.