Najvyšší súd 2 Cdo 289/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ V. K., bývajúca v D., 2/ M. K., bývajúci v D., obaja zastúpení JUDr. I. F., advokátkou Advokátska kancelária D., proti ţalovanému : I. M., bývajúci D., t. č. bytom M., zastúpený P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného L. M., bývajúca D., t. č. bytom M., zastúpená P., o zaplatenie 24 500 € s prísl., o zaplatenie 10 500 Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 41/2011, o dovolaní ţalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
- septembra 2012 sp. zn. 5 Co 257/2012 t a k t o : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
- septembra 2012 sp. zn. 5 Co 257/2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom zo
- apríla 2012 č. k. 7 C 41/2011-217 zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ sumu 24 500 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 24 500 € od 28.11.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ sumu 10 500 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10 500 € od 5.4.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd uzavrel, ţe je nesporné, ţe ţalovaný do BSM so svojou manţelkou vydraţil nehnuteľnosti vlastnícky patriace ţalobcom. Pre prípad, ţe sa tak stane, uzavreli dohodu, v zmysle ktorej mal ţalovaný zaplatiť ţalobcom rozdiel medzi sumou 80 000 €, za ktorú boli predmetné nehnuteľnosti vydraţené a sumu o 115 000 €, t. j. 35 000 € a to tak, ţe sumu 24 500 € mal ţalovaný zaplatiť do 30 dní po udelení príklepu, v danom prípade teda do 27.10.2010 (príklep bol dňa 27.10.2010) a sumu 10 500 € po uvoľnení a odovzdaní predmetných nehnuteľností do jeho uţívania. Zároveň podľa dohody ţalobcovia po obdrţaní sumy 24 500 € mali do 15 dní 2 2 Cdo 289/2013 uvoľniť a vypratať predmetné nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania a v zásade medzi účastníkmi to nebolo ani sporné, je zrejmé, ţe ţalovaný ani jeho manţelka neuhradili ţalobcom zo sumy 35 000 € ţiadnu čiastku. Z úradnej povinnosti skúmal, či uvedená dohoda svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, prípadne ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom. Nenašiel v konaní ţalobcov rozpor so ţiadnym zákonom, či uţ o draţbách, resp. Občianskym zákonníkom. Samotná draţba, či uţ dobrovoľná alebo napr. exekúciou, je v podstate len obdobou kúpnej zmluvy, kde je prejav vôle vlastníka nahradený iným spôsobom, príklepom. Nútený spôsob predaja slúţi v danom prípade k uspokojeniu záväzkov vlastníkov. Pokiaľ vlastníci ako dlţníci uspokoja tieto záväzky do momentu draţby nie je dôvod, aby došlo k nútenému predaju. Zároveň treba konštatovať, ţe účelom núteného predaja nie je dosiahnuť čo najvyššiu sumu pre vlastníkov, ale uspokojiť veriteľov z výťaţku. Bolo by práve v rozpore so zákonom aj s dobrými mravmi, ak by do momentu draţby bolo bránené vlastníkom, v danom prípade ţalobcom, pokúsiť sa dosiahnuť za svoje nehnuteľnosti čo najvyššiu sumu a preto je moţné, aby títo podnikali kroky smerujúce k predaju uvedených nehnuteľností, kde pri takomto predaji sú práva záloţných veriteľov chránené, či uţ tým, ţe by záloţné právo zostalo zapísané, prípadne z kúpnej ceny by bol takýto záloţný veriteľ vyplatený. Potom nejaví sa v rozpore s dobrými mravmi, ak sa uzavrie taká dohoda, akú uzatvorili ţalobcovi, ktorí sa vzdali práva rokovať s potenciálnymi kupcami, o ktorých existencii, vzhľadom na vykonané dokazovanie, nebolo pochýb a zároveň ţalobcovia sa zaviazali vypratať predmetné nehnuteľnosti skôr, ako im prikazoval zákon, po tom, čo by boli obdrţali od ţalovaného určitú finančnú sumu. Toto je aj odpoveď na otázku ţalovaného, ţe čo mal dostať za svoje peniaze, teda dostal exkluzivitu v tom, ţe okrem neho ako s potenciálnym kupcom uţ ţalobcovia s nikým iným nejednali, hoci to bolo ich právo a určité ponuky jednoznačne boli a navyše by sa vysťahovali v zmysle dohody 15 dní po tom, ako by boli obdrţali prvú časť dohodnutej sumy. V danom prípade nie je rozpor s dobrými mravmi a uţ aj preto, ţe od samého počiatku bolo jasné, vzhľadom na hodnotu nehnuteľností, resp. uţ aj na vyvolávaciu cenu, ţe v prípade draţby budú uspokojení okrem prednostného záloţného veriteľa aj všetci ostatní, a ţe bude určitý zvyšok ešte vyplatený aj ţalobcom. Pokiaľ ide o ďalšie dva dôvody neplatnosti, v podstate sú totoţné a ide o otázku konania manţelov ako bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, resp. o otázku súhlasu jedného z manţelov s úkonmi druhého manţela. Niet pochýb, ţe v danom prípade nejde o beţnú vec a teda manţelia, v danom prípade ţalobca a ţalovaný mali mať od svojich 3 2 Cdo 289/2013 manţelov buď plnú moc, alebo súhlas druhého manţela. Takýto súhlas moţno dať v akejkoľvek forme, moţno ho teda dať ústne, písomne alebo aj mlčky (konkludentne) ak zo správania druhého manţela moţno usúdiť, ţe súhlasil s tým, aby bola záleţitosť takto vybavená a súhlas moţno dať nielen vopred ale aj dodatočne. Pokiaľ je daný súhlas druhého manţela, nemusí sa súd vôbec zaoberať otázkou platnosti plnej moci danej ţalobkyni manţelom, nakoľko k jej konaniu stačil súhlas manţela, a to aj dodatočný, ktorý je zrejmý a nespochybniteľný. Vyplýva to nakoniec aj z plnej moci, ktorou manţelku poveril predajom a zároveň jej dal oprávnenie zastupovať ho vo všetkých vzťahoch spojených s predajom alebo prevodom tejto nehnuteľnosti, kde podľa názoru súdu takéto splnomocnenie dáva oprávnenie uzavrieť aj spornú dohodu. Ţalobca však navyše nikdy nespochybnil svoj súhlas, naopak jeho súhlas s dohodou je zrejmý a potvrdený podaním ţaloby na ţalovaného. Taktieţ pokiaľ ide o manţelku ţalovaného, jej súhlas je zrejmý. Tá sama na pojednávaní uviedla, ţe bola ochotná túto dohodu podpísať aj hneď, len pracovné povinnosti jej nedovolili prísť ju podpísať na druhý deň a pokiaľ sa s ňou oboznámila, tak iné rozvrhnutie súm nepovaţovala za podstatné. Je teda zrejmé, ţe pokiaľ sa manţelka ţalovaného dovolala relatívnej neplatnosti z vyššie uvedeného dôvodu úspešná byť nemohla. Ţalobca sa relatívnej neplatnosti nedovolával a preto z vyššie uvedených hľadísk musel súd pozerať na dohodu ako na platnú. Pokiaľ ide o prípadné odstúpenie od zmluvy, ktoré uviedol právny zástupca ţalovaného vo svojej záverečnej reči, takýto spôsob odstúpenia od dohody nespĺňa náleţitosti určitého právneho úkonu a súd ho nepovaţuje za platný. Hoci ho právny zástupca nijako bliţšie nekonkretizoval, odstúpenie od dohody nie je v tejto dohode dohodnuté, v dohode je prehlásenie, ţe táto nebola uzavretá v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok, teda ani dôvod v zmysle § 49 OZ neprichádza do úvahy, ani nebol v konaní preukázaný. Teda ani odstúpenie od zmluvy urobené tzv. z opatrnosti neprichádza v danom súdenom prípade do úvahy. Povaţuje dohodu za určitú, zrozumiteľnú a prejav vôle účastníkov aj dostatočne jasne prejavený a pokiaľ súd nemal problém zistiť vôľu účastníkov z tejto dohody, nevidí ţiaden dôvod, aby bola s odstupom času neurčitá a nezrozumiteľná pre ţalovaného. Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaného a vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného rozsudkom z
- septembra 2012 č. k. 5 Co 257/2012-281 rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe návrh v celom rozsahu zamietol. Ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane ţalovaného náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania nepriznal. 4 2 Cdo 289/2013 Dospel k záveru, po tom, čo sám doplnil dokazovanie v odvolacom konaní, ţe súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, avšak vyvodil nesprávny právny záver. Na rozdiel od súdu prvého stupňa vykonaným dokazovaním s poukazom na právnu úpravu dospel k záveru, ţe zmluva uzatvorená medzi ţalobkyňou a ţalovaným je neplatná z dôvodu, ţe odporuje zákonu – zákon o dobrovoľných draţbách ako aj odporuje dobrým mravom. Ţalovaný a vedľajšia účastníčka na strane ţalovaného sa zúčastnili ako vydraţitelia dobrovoľnej draţby predmetných nehnuteľností, uskutočňovanej spoločnosťou G., na základe čoho po udelení príklepu a spísaní zápisnice o odovzdaní predmetu draţby nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Dojednanie uskutočnené pred uvedeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ţalovaným a vedľajším účastníkom na strane ţalovaného so ţalobcami povaţoval za absolútne neplatné, odporujúce zákonu a dobrým mravom. Predmetná dohoda bola uzatvorená len ţalobkyňou a ţalovaným, je neplatnou dohodou, keďţe ţalobkyňa konala na základe plnej moci, ktorá sa týkala len predaja nehnuteľností, a nie uzatvárania dohody a taktieţ chýbal súhlas vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného k uzavretiu takejto dohody. Mal za to, ţe sa nejedná o beţnú vec z dôvodu, ţe nebol preukázaný súhlas vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného s uzatvorením predmetnej dohody, keďţe rozdiel medzi cenou, za ktorú boli predmetné nehnuteľnosti vydraţené a medzi cenou, ktorá mala byť dohodnutá medzi účastníkmi vopred, mal byť vyplatený z finančných prostriedkov vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného. Uvedené dôvody ho viedli k tomu, ţe rozsudok prvostupňového súdu zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/, 2/ Namietali, ţe konanie pred dovolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p., rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. a v konaní došlo k vadám v zmysle § 237 O.s.p. Namietali argumentáciu Krajského súdu v Ţiline, ktorý tvrdil, ţe predmetná zmluva uzatvorená medzi ţalobkyňou v
- rade a ţalovaným je neplatná a to najmä z dôvodu, ţe obchádza zákon o dobrovoľných draţbách, je nepostačujúca. Odvolací súd sa uspokojil iba so svojím názorom, bez poukazu na konkrétne dôvody, pre ktoré povaţoval danú zmluvu za obchádzajúcu zákon, ako aj bez ďalšieho odôvodnenia, na základe čoho dospel k takémuto stanovisku. V zmysle platnej a konštantnej judikatúry rozhodnutie 5 2 Cdo 289/2013 odvolacieho súdu je nepreskúmateľné – konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p. Odvolací súd povaţoval predmetnú dohodu za dôvod sa priečiaci dobrým mravom, pritom svoje tvrdenie ţiadnym spôsobom neodôvodnil. Vniesol svojím konaním na strane ţalobcov právnu neistotu. Odvolací súd taktieţ povaţoval dohodu za dohodu, ktorá sa prieči dobrým mravom. Pritom ţalobcovia nevidia ţiadny dôvod, pre ktorý by sa mala dohoda priečiť dobrým mravom. Odvolací súd svoje tvrdenie ţiadnym spôsobom neodôvodnil a nevysvetlil. Odvolací súd nesprávne právne posúdil aj skutočnosť, kedy povaţoval dohodu za neplatnú, keďţe plná moc udelená ţalobkyňou v
- rade od jej manţela (v konaní vystupujúci ako ţalobca v
- rade) bola udelená len na odpredanie nehnuteľností, a nie na spísanie dohody. Takýto názor odvolacieho súdu je nesprávny. Odvolací súd evidentne nesprávne právne posúdil vzniknutú situáciu. Okrem toho je nelogické, prečo odvolací súd poukazuje na fakt, ţe kúpa alebo predaj nehnuteľností nie je beţnou vecou a teda sa vyţaduje aj súhlas druhého manţela, kde na margo uvádzajú, ţe predmetná dohoda nebola kúpnou zmluvou a ani zmluvou, na základe ktorej mal ţalovaný a vedľajší účastník nadobudnúť nehnuteľnosť. Súdu zrejme unikol fakt, ţe nehnuteľnosť ţalovaný a vedľajší účastník na strane ţalovaného nadobudli v dobrovoľnej draţbe, na základe ktorej došlo k prechodu vlastníckeho práva a nie kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa prevádza vlastnícke právo. Okrem toho v konaní na odvolacom súde došlo k zásadnému porušeniu procesných práv civilného procesu. Odvolací súd nesmie prekvapiť účastníkov novým právnym názorom pokiaľ účastníkov neoboznámi s odlišným právnym posúdením a stranám neposkytne priestor na fundované vyjadrenie. V konaní na odvolacom súde ţalobcovia 1/, 2/ nemali priestor, resp. odvolací súd svoje rozdielne stanovisko uviedol aţ v krátkom odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom pred samotným rozhodnutím nepovedal, v čom vidí rozdielny názor oproti názoru súdu prvého stupňa, a tieţ nedal ani priestor na vyjadrenie sa k týmto skutočnostiam. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný a vedľajší účastník na strane ţalovaného navrhli dovolenie ţalobcov 1/, 2/ zamietnuť a priznať im trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení v súlade 6 2 Cdo 289/2013 s § 241 ods. 1 O.s.p., proti rozsudku uvedenému v § 238 ods. 1 O.s.p., preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dovolaním napadnutý rozsudok a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie treba zrušiť. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva povinnosť dovolacieho súdu prihlidať vţdy na procesné vady konania uvedené v § 237 O.s.p. a tzv. iné vady konania majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V dovolaní sa nenamieta existencia procesných vád konania v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a ich vada v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Dovolatelia tvrdia, ţe im v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. K namietanej procesnej vade malo podľa názoru dovolateľov dôjsť tým, ţe odvolací súd povaţoval dohodu uzavretú medzi ţalobkyňou 1/ a ţalovaným za neplatnú a to bez akéhokoľvek odôvodnenia, povaţoval túto dohodu za dohodu, ktorá sa prieči dobrým mravom, pričom svoje tvrdenia ţiadnym spôsobom neodôvodnil. V zmysle platnej a konštantnej judikatúry je teda rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa domáha navrhovateľ (ţalobca), ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale aj z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať 7 2 Cdo 289/2013 odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závaţných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náleţitosťou kaţdého rozhodnutia súdu. Citované zákonné ustanovenie treba chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie, a vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Garcia Ruiz c/a Španielsko z
- januára 1999) tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Georgiadis c/a Grécko z
- mája 1997). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu a ţe takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (uznesenie z
- júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z
- júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/2004). Po preskúmaní veci dospel dovolací súd k záveru, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá citovanému ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. a právu účastníkov na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. V danej veci sa ţalobcovia 1/, 2/ domáhajú plnenia z inominátnej zmluvy uzatvorenej medzi ţalobkyňou 1/ a ţalovaným, t. j. dohody o doplatenie ceny nehnuteľností zo dňa 25.10.2010 – právneho úkonu uskutočneného ţalobkyňou 1/ a ţalovaným. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe v konaní ţalobcov nenašiel rozpor so ţiadnym zákonom, či uţ o draţbách resp. Občianskym zákonníkom. Nejaví sa v rozpore s dobrými mravmi ak sa uzavrie taká dohoda, akú uzatvorili ţalobcovia, ktorí sa vzdali práva rokovať aj s potenciálnymi kupcami, o ktorej existencii vzhľadom na vykonané dokazovanie nebolo pochýb a zároveň ţalobcovia 8 2 Cdo 289/2013 sa zaviazali vypratať predmetné nehnuteľnosti skôr, ako im prikazoval zákon po tom, čo by boli obdrţali od ţalovaného určitú finančnú sumu. Ţalovaný mal dostať za svoje peniaze exkluzivitu v tom, ţe okrem neho ako s potenciálnym kupcom uţ ţalobcovia s nikým iným nejednali, hoci to bolo ich právo a určité ponuky jednoznačne boli a navyše by sa vysťahovali v zmysle dohody 15 dní po tom, ako by boli obdrţali prvú časť dohodnutej sumy. Nie je tu ţiaden rozpor s dobrými mravmi uţ aj preto, ţe od samého počiatku bolo jasné, vzhľadom na hodnotu nehnuteľností, resp. uţ aj na vyvolávaciu cenu, ţe v prípade draţby budú uspokojení okrem prednostného záloţného veriteľa aj všetci ostatní, a ţe bude určitý zvyšok ešte vyplatený aj ţalobcom. Samotná draţba, či uţ dobrovoľná alebo napr. exekúciou je v podstate len obdobou kúpnej zmluvy, kde je prejav vôle vlastníka nahradený iným spôsobom, príklepom. Pokiaľ vlastníci ako dlţníci uspokoja tieto záväzky do momentu draţby, nie je dôvod, aby došlo k nútenému predaju. Bolo by práve v rozpore so zákonom a aj s dobrými mravmi, ak by do momentu draţby bolo bránené vlastníkom, v danom prípade ţalobcom, pokúsiť sa dosiahnuť za svoje nehnuteľnosti čo najvyššiu sumu a preto je moţné, aby títo podnikali kroky smerujúce k predaju uvedených nehnuteľností, kde pri takomto predaji sú práva záloţných veriteľov chránené či uţ tým, ţe by záloţné právo zostalo zapísané, prípadne z kúpnej ceny by bol takýto záloţný veriteľ vyplatený. Odvolací súd však dospel k inému záveru, ţe zmluva uzatvorená medzi ţalobkyňou 1/ a medzi ţalovaným je neplatná z dôvodu, ţe odporuje zákonu – zákon o dobrovoľných draţbách ako aj odporuje dobrým mravom. Dojednania uskutočnené pred uskutočnením dobrovoľnej draţby medzi ţalobcami a ţalovaným a vedľajším účastníkom povaţoval za absolútne neplatné, odporujúce zákonu a dobrým mravom. Odvolací súd svoje odlišné právne závery v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevysvetlil a skutkovo ako aj právne neodôvodnil. Z uvedených dôvodov treba povaţovať závery odvolacieho súdu, ţe predmetná zmluva zo dňa 25.10.2010 odporuje zákonu o dobrovoľných draţbách ako aj dobrým mravom a je absolútne neplatná za predčasné a nepreskúmateľné. Takýmto svojím postupom (nedostatkom dôvodov) odvolací súd odňal ţalobcom moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.). V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
- júla 2011 sp. zn. III. ÚS 198/2001, v ktorom ústavný súd (okrem iného) uviedol, ţe povinnosť súdu rozhodnutie náleţite (v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.) odôvodniť je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, 9 2 Cdo 289/2013 ktorý sa vysporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnených nárokov, ako aj špecifickými námietkami účastníkov. Porušením uvedeného práva účastníkov na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkom konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. Pokiaľ dovolatelia namietajú, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušnú právnu normu a pri ktorej zo svojich skutkových zistení vyvodzuje právne závery. Dovolateľmi napadnutý rozsudok nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo obsah napadnutého rozhodnutia (vzhľadom na jeho nepreskúmateľnosť), nebol pre toto posúdenie dostatočným podkladom. Z uvedených dôvodov dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2014 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová