Obsah (4)

§ 250g§ 211§ 250j§ 224

Najvyšší súd 6Sžhuv/3/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu J

§ 250gods.

2 O.s.p.. Postup krajského súdu, ktorý pojednával v danej veci bez prítomnosti ţalobcu ako aj jeho právneho zástupcu z dôvodu, ţe nepovaţoval za potrebné, aby sa na pojednávanie dostavil aj samotný ţalobca, keďţe išlo o právne posúdenie veci, povaţoval ţalovaný za postup, ktorý nebol v rozpore s ustanoveniami O.s.p., poukazujúc tieţ na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţhuv/7/2008 zo dňa

1. apríla
2. K ďalšiemu dôvodu odvolania – namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci krajským súdom, pretoţe ţalovaný a aj krajský súd nesprávne nezohľadnili existenciu ţalobcom 6Sţhuv/3/2009 4 podaného dovolania, ktorým napadol rozsudok krajského súdu, rozhodný v konaní o výmaz ochrannej známky, ţalovaný uviedol, ţe návrh na výmaz napadnutej ochrannej známky bol podaný v zákonom stanovenej lehote a oprávnenými osobami. Keďţe formálne podmienky podľa § 17 ods. 2 zákona o ochranných známkach boli v konaní pred úradom splnené, úrad bol povinný postupovať v súlade s ustanovením § 17 ods. 3 uvedeného zákona a napadnutú ochrannú známku vymazať z registra ochranných známok, s účinnosťou odo dňa podania návrhu na výmaz. Ţalovaný sa nestotoţnil s námietkou ţalobcu, ţe o výmaze napadnutej ochrannej známky rozhodol napriek tomu, ţe nemal spoľahlivo zistený stav veci, nakoľko správny orgán mal vedomosť tak o podanom dovolaní ako aj o jeho dôvodoch. Zdôraznil, ţe dovolanie nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku, a preto skutočnosť, ţe predmetné dovolanie bolo ţalobcom podané, nemá vplyv ani na konanie o výmaz ochrannej známky podľa § 17 ods. 2 a 3 zákona o ochranných známkach. V tejto súvislosti ţalovaný poznamenal, ţe z podaní, ktoré ţalobca zaslal do spisu, nevyplýva, ţe by vykonateľnosť rozsudku najvyššieho súdu bola dovolacím súdom odloţená. K opätovnému poukazovaniu ţalobcu na dôvody dovolania ţalovaný uviedol, ţe nie je v jeho kompetencii ani v kompetencii súdu v právnej veci o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného hodnotiť údajné vady rozsudku najvyššieho súdu, napadnutého dovolaním, a preto poukazovanie na tieto vady povaţoval za právne bezvýznamné. K námietke ţalobcu na prerušenie konania o výmaze napadnutej ochrannej známky ţalovaný uviedol, ţe v konaní vo veciach ochranných známok je ustanovenie § 29 správneho poriadku, upravujúceho prerušenie konania v zmysle § 37 zákona o ochranných známkach, vylúčené a zákon o ochranných známkach inštitút prerušenia konania ako taký nepozná. Účastníci v
3. a
4. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a zaviazal ţalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na to, ţe v správnom súdnictve ide o osobitný druh konania, odlišný od konania v sporoch o právo podľa tretej časti O.s.p., v rámci ktorého je aj konanie ústneho pojednávania resp. prejednania veci v neprítomnosti účastníkov ponímané odlišne (ustanovenie § 250g ods. 2 O.s.p.). Vychádzajúc z dôvodovej správy k ustanoveniu § 250g ods. 2 O.s.p. konštatovali, ţe pojednávanie v neprítomnosti účastníka v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zloţitosťou, nie je porušením práva, zaručeného článkom 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ani z ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. nevyplýva, ţe súd je bez ďalšieho povinný na ţiadosť účastníka pojednávanie odročiť (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
5. augusta 2008, sp. zn. 21Cdo 3358/2007). K ţalobnému dôvodu uviedli, ţe dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Vychádzajúc i z analogickej aplikácie právnej vety rozsudku najvyššieho súdu zo dňa
6. decembra 2002, sp. zn. M Clo 262/02, podľa ktorej dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku, dôvodili, ţe podanie dovolania nemôţe brániť ani uskutočneniu výmazu ochrannej známky na základe právoplatného súdneho rozhodnutia. Zdôraznili, ţe ţalovaný bol povinný postupovať v súlade s § 17 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z. a ochrannú známku „A.“ po splnení formálnych predpokladov bez ďalšieho vymazať, 6Sţhuv/3/2009 5 pričom nebol oprávnený preskúmavať po vecnej stránke súdne rozhodnutie, nakoľko to spadá výlučne do právomoci súdov. Mali za to, ţe akékoľvek opačné rozhodnutie úradu by bolo rozporné nielen s ustanovením § 17 ods. 2 zákona o ochranných známkach, ale aj s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ani podľa ich názoru neprichádzalo do úvahy prerušenie konania, ktorého sa domáhal ţalobca, pretoţe v zmysle ustanovenia § 37 zákona o ochranných známkach sa na konanie vo veciach ochrannej známky síce vzťahujú ustanovenia správneho poriadku, avšak s taxatívne ustanovenými výnimkami, jednou z ktorých je i vylúčenie aplikácie ustanovenia § 29 správneho poriadku, upravujúceho prerušenie správneho konania. Na záver konštatovali, ţe predmetom preskúmania rozhodnutí ţalovaného bolo posúdenie právnej otázky, ktorá v danom prípade vzhľadom na jednoznačnosť a jasnosť právnej úpravy nie je sporná ani nepripúšťa rozdielny výklad, a odročenie pojednávania vzhľadom na zrejmú účelovosť ţaloby by znamenalo bezdôvodné predlţovanie súdneho konania a znamenalo by zjavné porušenie zásady hospodárnosti konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. V prvom rade povaţoval odvolací súd za potrebné predostrieť, ţe v rámci skúmania podmienok odvolacieho konania (§ 103 O.s.p.

§ 211ods.

2 O.s.p. a s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) zistil zo zápisu v obchodnom registri, vedenom Mestským súdom v Prahe, oddiel B, vloţka 6056, ţe účastník konania v

1. rade, spoločnosť A., a.s., v likvidácii, so sídlom H., okres P., bola počas odvolacieho konania dňa
2. septembra 2009 vymazaná z obchodného registra, čím zanikla (§ 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka), na základe čoho stratila spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p.. Keďţe právnym dôvodom výmazu bolo ukončenie likvidácie, právneho nástupcu zaniknutej spoločnosti niet, najvyšší súd odvolacie konanie v súlade s § 107 ods. 1, 4 O.s.p.

§ 211ods.

2 O.s.p. a s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. voči uvedenej spoločnosti zastavil. Odvolací súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou odvolacej námietky ţalobcu ohľadne odňatia moţnosti konať pred súdom postupom krajského súdu, ktorý napriek ospravedlneniu neprítomnosti ţalobcu so ţiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu jeho dočasnej práceneschopnosti vec prejednal a rozhodol o nej v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. 6Sţhuv/3/2009 6 Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti (t. j. piata časť - správne súdnictvo), sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Podľa § 250g ods. 2 O.s.p. ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môţe sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť. Zákonná úprava správneho súdnictva je obsiahnutá v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, kde v ustanovení § 250g ods. 2 je priamo upravený postup súdu v prípade, ak sa účastník na pojednávanie nedostaví. Z tejto osobitnej úpravy vyplýva, ţe ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. sa v správnom súdnictve nepouţije. Odročenie pojednávania pre neprítomnosť účastníka z dôleţitých dôvodov však nemoţno vylúčiť, ak by účastníkovi mohla byť odňatá moţnosť konať pred súdom. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 250g ods. 2 O.s.p., na ktorú upriamili pozornosť účastníci v

1. a
2. rade, vyplýva, ţe pojednávanie v neprítomnosti účastníka v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zloţitosťou, ako je to i v prejednávanom prípade, nie je porušením práva, zaručeného článkom 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov je potrebné konštatovať, ţe postupom krajského súdu v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. nebola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Ţalobca mohol realizovať svoje procesné práva, ktoré mu zákon priznáva, aj prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý ho v súdnom konaní zastupuje na základe udeleného plnomocenstva. Postup krajského súdu povaţuje odvolací súd za zákonný, v súlade s citovaným ustanovením § 250g ods. 2 O.s.p. a so zásadami platnými v konaní podľa piatej časti O.s.p.. Vzhľadom na to, ţe podľa § 250g ods. 2 O.s.p. súd môţe prejednať vec aj v neprítomnosti účastníkov, prejednaním veci v neprítomnosti ţalobcu, ktorý bol o pojednávaní podľa dokladov, nachádzajúcich sa v spise krajského súdu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne upovedomený, nebola mu odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe si toto právo uplatnil uţ podaním ţaloby na preskúmanie rozhodnutia ţalovaného súdom. V zmysle uvedeného táto námietka ţalobcu na správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku nemala vplyv. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy môţu byť dotknuté. Správne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia. Keďţe súd nie je oprávnený rozhodnúť vo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci právny (ale aj skutkový) stav v čase rozhodovania správneho orgánu (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.). Konanie a rozhodovanie súdu o ţalobe podanej proti rozhodnutiu ţalovaného je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa piatej časti O.s.p., a nie je 6Sţhuv/3/2009 7 pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu prvého stupňa doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia ţalovaného. Správny súd preberá od správneho orgánu nielen dôkazný stav, ale aj jeho právne hodnotenie. Iným hodnotením, neţ ktoré vykonal správny orgán, by súd neprípustne a v rozpore so zákonom zasiahol do práva voľného hodnotenia dôkazov, ktoré patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /správny poriadok/, § 40b ods. 2 zákona o ochranných známkach). Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení platnom a účinnom do
3. decembra 2009, t. j. aj v rozhodnom období, úrad vymaţe z registra ochrannú známku na základe súdneho rozhodnutia, podľa ktorého je pouţívanie tejto ochrannej známky zakázané ako nekalosúťaţné konanie. 1d) V poznámke 1d) pod čiarou je odkaz na ustanovenia § 44 aţ 55 Obchodného zákonníka, upravujúce nekalú súťaţ. V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa, Úrad priemyselného vlastníctva, rozhodnutím č. POZ 1463-99/OZ 200273-I/43-2008 zo dňa
4. apríla 2008, vyhovel návrhu na výmaz slovnej ochrannej známky č. 200273 „A.“, podanému účastníkmi v
5. a
6. rade, a s účinnosťou od
7. novembra 2007 túto ochrannú známku z registra ochranných známok vymazal, nakoľko boli splnené a navrhovateľmi preukázané všetky podmienky výmazu napadnutej ochrannej známky podľa § 17 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach. Predsedníčka ţalovaného o rozklade, podanom ţalobcom proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, rozhodla dňa
8. novembra 2008 rozhodnutím č. POZ 1463-99/OZ 200273 II/174-2008 tak, ţe rozklad zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, konštatujúc, ţe rozkladom napadnuté rozhodnutie bolo výsledkom vecne správneho posúdenia a bolo vydané v súlade s právnou úpravou v čase jeho vydania. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie ţalobcu zamietol, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými 6Sţhuv/3/2009 8 námietkami, uvedenými v ţalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia moţno povaţovať za skutkovo správne a v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v danej veci skutkovo a právne správne, keď ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov ţalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu, povaţujúc za nadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty a skutkové okolnosti prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu. S ohľadom na to, odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne nové tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

§ 250ja ods.

3 vety druhej O.s.p. potvrdil, stotoţniac sa s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania ako aj rozsahom a dôvodmi podanej ţaloby. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

1 a aj § 142 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal, ţalovanému ich náhrada neprináleţí, a účastníci v

1. a.
2. rade náhradu uplatnených trov konania nevyčíslili do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia v zmysle § 151 ods. 1, 2 O.s.p. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa
3. októbra 2010 JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth