← Slovensko

§ 3 ods. 2 Správneho poriadku

Najvyšší súd 6Sžp/15/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Zd

§ 139ods.

1 stavebného zákona k pozemkom ţalobcu a súčasne by neboli splnené podmienky ustanovené v § 38 stavebného zákona, keďţe spoločnosť A.A.A., s.r.o. by nemohla nadobudnúť pozemky ţalobcu do vlastníctva vyvlastnením a tým by neboli splnené ani podmienky na vydanie územného rozhodnutia. Krajský súd poukázal tieţ na skutočnosť, ţe z obsahu administratívneho spisu je nesporné, ţe A.A.A., s.r.o. a mesto Košice mali upravené vzájomné vzťahy v súvislosti s výstavbou verejno-prospešných stavieb na Námestí osloboditeľov v Košiciach v súlade so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou obsiahnutou najmä v kúpnej zmluve zo dňa

  1. júna 2004, v zmluve o spolupráci zo dňa
  2. septembra 2008 a v zmluve o budúcej zmluve o prevode nehnuteľností zo dňa
  3. septembra
  4. Konštatoval, ţe z čl. 2 bodu 7 kúpnej zmluvy zo dňa
  5. júna 2004 jednoznačne vyplýva, ţe spoločnosť A.A.A., s.r.o. sa zaviazala vo verejnom záujme zabezpečiť v súlade s platným regulačným plánom Námestia osloboditeľov – Košice výstavbu verejno- prospešných stavieb – miestnej dopravnej komunikácie a infraštruktúry a to vrátane miestnej štvorprúdovej komunikácie verejného a významného charakteru, ktorá má byť umiestnená aj na vyvlastnených pozemkoch ţalobcu. Za účelom vybudovania miestnych komunikácií sa spoločnosť A.A.A., s.r.o. a mesto Košice v zmluve o spolupráci zo dňa
  6. septembra 2008 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa
  7. júla 2008 dohodli na tom, ţe spoločnosť A.A.A., s.r.o. bude povinná majetkovo-právne vysporiadať pozemky ţalobcu a za týmto účelom bude oprávnená vykonať vo vlastnom mene všetky právne úkony, za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom ţalobcu, nevyhnutné pre výstavbu miestnej komunikácie a jej príslušenstva a to vrátane právnych úkonov vo veci vyvlastnenia týchto pozemkov. Argumentoval ďalej tým, ţe vlastníkom príslušnej miestnej komunikácie (jej úseku) sa v súlade s cestným 6Sţp/15/2011 6 zákonom stane mesto Košice a to dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a jej zaradením do siete miestnych komunikácií s tým, ţe pozemky pod vybudovanými miestnymi komunikáciami vo vlastníctve spoločnosti A.A.A., s.r.o. budú súčasne prevedené na mesto Košice. Dospel tieţ k záveru, ţe spoločnosť A.A.A., s.r.o. nemala nikdy nadobudnúť právne postavenie správcu miestnych komunikácií, ktorá skutočnosť by odporovala ustanoveniam cestného zákona, ale v zmysle uzavretých dohôd s mestom Košice mala zabezpečiť len výstavbu miestnych komunikácií zdôrazniac zároveň, ţe spoločnosť A.A.A., s.r.o. sa mala stať vlastníkom pozemkov ţalobcu výlučne len za účelom výstavby verejno-prospešnej stavby – miestnej komunikácie, v jej mene ako stavebníka a na jej náklady. Pre úplnosť k vznesenej námietke povaţoval za potrebné ešte uviesť, ţe vybudovaním miestnej komunikácie spoločnosťou A.A.A., s.r.o. príde k naplneniu účelu, pre ktorý boli pozemky ţalobcu vyvlastnené a následne bude moţné pozemky previesť do vlastníctva mesta Košice spolu s vlastníckym právom k vybudovaným miestnym komunikáciám, a preto vyhodnotil za neopodstatnené tvrdenie ţalobcu, ţe stavebný zákon neumoţňuje vyvlastnenie pozemku a stavieb s cieľom ich následného prevodu na iný subjekt po naplnení účelu vyvlastnenia.
  8. Za absolútne neodôvodnenú vzhliadol námietku, ktorou ţalobca namietal spôsob doručovania oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania a o nariadení ústneho pojednávania, keď mal žalobca za to, že týmto postupom došlo k porušeniu ustanovení § 17 ods. 1 a 3, § 24 ods. 1 a § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“ alebo „zákon č. 71/1967 Zb.“) a teda k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 113 ods. 1 stavebného zákona správnym orgánom argumentujúc jednak zákonným postupom krajského stavebného úradu, ktorý riadiac sa rozsahom plnomocenstva udeleným ţalobcom dňa
  9. januára 2009 advokátovi JUDr. Ing. Ľ. N., doručil oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania a o nariadení ústneho pojednávania (list zo dňa
  10. apríla 2009) právnemu zástupcovi ţalobcu a rovnako mal za to, ţe zásielka krajského stavebného úradu sa dostala do dispozície konateľov ţalobcu, jej doručením na adresu I.B., ktorá síce v čase doručovania zásielky správneho orgánu uţ nebola sídlom ţalobcu, avšak z verejne dostupných údajov katastra nehnuteľností vyplýva, ţe ţalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. X., k. ú. I. – pozemkov a rodinného domu na B., I. a taktieţ podľa údajov zapísaných v Obchodnom registri vyplýva, ţe obaja konatelia ţalobcu majú ako adresu svojho bydliska, zapísanú práve adresu B.I.. Poukazujúc na ustanovenia správneho poriadku, porušenie ktorých namietal ţalobca a taktieţ sa odvolávajúc na ustanovenie § 25 ods. 5 správneho poriadku vzhliadol námietku žalobcu, ktorou namietal nedoručenie zásielky krajského stavebného úradu obsahujúcej oznámenie zo dňa
  11. apríla 2009 č. 2009/00665 o začatí vyvlastňovacieho konania a o nariadení 6Sţp/15/2011 7 ústneho pojednávania na deň
  12. mája 2009, za nepreukázanú a účelovú. Zdôraznil, ţe ţalobca tvrdiac, ţe predmetná zásielka nebola prevzatá konateľmi ţalobcu, ani osobou splnomocnenou na preberanie zásielok nespochybnil skutočnosť, ţe na adrese B.I. došlo k prevzatiu zásielky a rovnako nespochybnil ani podpis na doručenke, naviac z obsahu námietok proti vyvlastneniu a ţiadosti o odročenie ústneho pojednávania zo dňa
  13. mája 2009 nepochybne vyplýva, ţe právny zástupca ţalobcu je oprávnený zastupovať ţalobcu vo vyvlastňovacom konaní a námietky podané proti vyvlastneniu, ako aj ţiadosť o odročenie ústneho pojednávania sú dôkazom toho, ţe JUDr. Ing. Ľ. N. nemal obmedzené plnomocenstvo, tak ako tvrdil ţalobca (toto tvrdenie vyhodnotil ako jednostranné, a nepreukázané tvrdenie, keďţe táto skutočnosť nevyplýva z udelenej plnej moci, ani z iného písomného dôkazu nachádzajúceho sa v spise v zmysle § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uviedol ďalej, ţe ţalobca mal vedomosť o začatí vyvlastňovacieho konania a teda mal riadnu moţnosť podať námietky do začatia ústneho pojednávania, pričom túto moţnosť aj vyuţil. Z týchto dôvodov mal za to, ţe pri doručovaní oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania neprišlo k porušeniu ustanovení správneho poriadku, predmetné oznámenie bolo obom subjektom riadne doručené, a to v lehote najmenej 15 dní pred konaním ústneho pojednávania a preto podľa jeho názoru nedošlo v súvislosti s namietaným doručovaním písomností k porušeniu práv ţalobcu ako účastníka vyvlastňovacieho konania. Na margo tvrdenia ţalobcu, ţe aţ na základe výzvy zo dňa
  14. novembra 2009 bolo ţalovanému v odvolacom konaní predloţené plnomocenstvo vystavené v súlade so zmluvou o spolupráci zo dňa
  15. septembra 2008, na základe ktorého bola spoločnosť A.A.A., s.r.o. oprávnená nadobúdať aj v mene mesta Košice vlastnícke právo k pozemkom ţalobcu konštatoval, čiastočne sa stotoţniac s argumentáciou ţalobcu, ţe ţalovaný v napadnutom rozhodnutí pri odôvodňovaní aktívnej legitimácie spoločnosti A.A.A., s.r.o. na podanie návrhu na vyvlastnenie pozemkov ţalobcu postupoval z hľadiska legislatívno-technického nepresne, avšak tento nedostatok nemôţe mať za následok nepreskúmateľnosť či nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, či spochybnenie aktívnej legitimácie spoločnosti A.A.A., s.r.o. predloţiť vo vlastnom mene návrh na vyvlastnenie pozemkov ţalobcu v jej prospech, keď toto jej oprávnenie vyplýva z písomných zmlúv uzatvorených s mestom Košice a preto krajský stavebný úrad, ako aj ţalovaný postupovali správne a nemuseli uţ vo vyvlastňovacom konaní poţadovať predloţenie osobitnej plnej moci.
  16. Zaoberajúc sa námietkou vytýkajúcou ţalovanému, ţe sa nezaoberal jedným z dôvodov odvolania, v ktorom tvrdil, ţe Krajský stavebný úrad v Košiciach porušil základné pravidlo správneho konania uvedené v ustanovení § 3 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorého sú správne orgány povinné postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať 6Sţp/15/2011 8 uviedol, ţe argument ţalobcu o porušení základného pravidla správneho konania krajským stavebným úradom v podobe nevyhovenia ţiadosti právneho zástupcu o odročenie nariadeného ústneho pojednávania, nepovaţuje za dôvodný. Odvolávajúc sa na ustanovenia § 3 ods. 2, § 17 ods. 1 a § 19 ods. 2 správneho poriadku dôvodil, ţe správny poriadok nepozná inštitút odročenia ústneho pojednávania. Za vecne správne povaţoval tvrdenie krajského stavebného úradu, ţe ţalobca podľa obsahu svojej ţiadosti ţiadal o prerušenie konania, na ktoré však neboli splnené procesné podmienky. Mal za to, ţe uskutočnením ústneho pojednávania, napriek ţiadosti právneho zástupcu ţalobcu o jeho odročenie, nemohol ţalobca v konaní utrpieť ujmu, dôvodiac, ţe ak sa ţalobca nemohol osobne zúčastniť ústneho pojednávania, mal moţnosť si v zmysle ustanovenia § 17 správneho poriadku ustanoviť zástupcu, avšak toto svoje subjektívne procesné právo neuplatnil, pričom túto skutočnosť nie je moţné stotoţňovať s porušením práv ţalobcu zo strany ţalovaného správneho orgánu.
  17. Za pouţitia ustanovení § 4 ods. 1, § 32 ods. 2, § 33 ods. 1, § X. ods. 2, § X. ods. 3 správneho poriadku a § 111 ods. 1 a 2, § 111b ods. 1 a 2, § 112 ods. 2 vety prvej stavebného zákona a § 250i OSP posúdil oprávnenosť námietky, ktorou ţalobca poukazoval na skutočnosť, ţe žalovaný v dostatočnom rozsahu nepreskúmal jeho tvrdenie, že náhrada za vyvlastnené pozemky v takom rozsahu, aký určil krajský stavebný úrad, je nedostatočná, čím mal porušiť povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 3 ods. 3 a 4 správneho poriadku uviedol, ţe z obsahu administratívneho spisu ako aj z rozhodnutia krajského stavebného úradu č. 2009/00665 zo dňa
  18. mája 2009 vyplýva, ţe podkladom na určenie náhrady za vyvlastnené pozemky ţalobcu bol znalecký posudok č. 9/2009 zo dňa
  19. marca 2009 vypracovaný Ing. E. B., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedeným Ministerstvom spravodlivosti SR pod evidenčným číslom 910
  20. K tvrdeniu ţalobcu, ţe hodnota vyvlastnených pozemkov bola výrazne podhodnotená, pričom túto skutočnosť má preukázať znalecký posudok č. 12/2009 zo dňa
  21. apríla 2009, ktorý však ţalobca nepredloţil ani v rámci prvostupňového správneho konania, dôvodiac odopretím mu moţnosti zúčastniť sa na ústnom pojednávaní, na ktorom chcel predmetný znalecký posudok predloţiť a nepredloţil ho ani v rámci odvolacieho konania, odvolávajúc sa zase na nesprávny postup ţalovaného, ktorý ho mal, podľa jeho názoru, na predloţenie znaleckého posudku vyzvať, krajský súd konštatoval, s poukazom na ustanovenie § X. ods. 3 správneho poriadku, ţe ţalobca si nesplnil povinnosť navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe a nepredloţením znaleckého posudku, na ktorého znenie sa odvolával, neposkytol v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 správneho poriadku ţalovanému správnemu orgánu potrebnú súčinnosť. Z uvedeného dôvodu mal preto za to, ţe zo strany ţalovaného došlo v odvolacom konaní k riadnemu preskúmaniu 6Sţp/15/2011 9 tvrdení ţalobcu o nedostatočnosti náhrady za vyvlastnené pozemky a keďţe ţalobca ani v odvolacom konaní nepredloţil iný znalecký posudok, ţalovaný správny orgán pri preskúmavaní rozhodnutia krajského stavebného úradu č. 2009/00665 zo dňa
  22. mája 2009 správne vychádzal zo znaleckého posudku č. 9/2009 zo dňa
  23. marca
  25. Rovnako odmietol tvrdenie ţalobcu, ţe krajský stavebný úrad nesprávne posúdil úplnosť návrhu na vyvlastnenie v zmysle ustanovenia § 112 ods. 4 stavebného zákona v spojení s § 30 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., keď nedostatok úplnosti návrhu mal spočívať v tom, ţe výzva na uzavretie dohody, ktorá je jedným z predpokladov preukázania bezvýslednosti dohody so ţalobcom, bola zaslaná právnemu zástupcovi, pričom ţalobcovi bola zaslaná len na vedomie. Obsahom predmetnej námietky bolo tieţ tvrdenie ţalobcu, ţe ţalovaný nesprávne vyhodnotil skutočnosť, ţe cieľ vyvlastnenia nebolo moţné dosiahnuť dohodou, čím porušil ustanovenie § 110 ods. 1 stavebného zákona, nakoľko z písomnej korešpondencie, adresovanej spoločnosti A.A.A., s.r.o. vyplýva, ţe sa s touto spoločnosťou pokúšal dohodnúť ešte pred začatím vyvlastňovacieho konania. Poukazujúc na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplývajú skutočnosti preukazujúce viacero neúspešných pokusov spoločnosti A.A.A., s.r.o. o uzavretie dohody so ţalobcom, vyhodnotil prvostupňový súd toto tvrdenie za nepreukázané a neodôvodnené. V tejto súvislosti argumentoval ďalej tým, ţe zo spisu vyplýva, ţe dňa
  26. marca 2009 bola právnemu zástupcovi ţalobcu doručená výzva na uzavretie dohody, obsahujúca upozornenie podľa § 112 ods. 3 stavebného zákona, ţe ak na výzvu neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, ţe dohodu odmieta, avšak ţalobca sa k tejto výzve ţiadnym relevantným spôsobom nevyjadril. Taktieţ za bezpredmetný označil argument ţalobcu vytýkajúci krajskému stavebnému úradu, ţe mu odopretím moţnosti zúčastniť sa ústneho pojednávania vzal aj moţnosť dohody so spoločnosťou A.A.A., s.r.o.. Z týchto dôvodov mal za to, ţe podmienka vyvlastnenia ustanovená v § 110 ods. 1 stavebného zákona bola preukázateľne splnená spôsobom predpokladaným stavebným zákonom. V časti odôvodnenia napadnutého rozsudku venoval krajský súd svoju pozornosť výkladu, ktorým ţalobca poukazoval na to, ţe účelom vyvlastnenia

§ 108ods.

2 písm.

  1. f)stavebného zákona musí byť súčasne vţdy výstavby a správa diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov s tým výsledkom, ţe si tento výklad ţalobcu neosvojil. Odvolávajúc sa na ustanovenie § 13 cestného zákona konštatoval, ţe cestný zákon pripúšťa moţnosť vyvlastnenia pozemku aj na účel správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, avšak v danom prípade nie je moţné vyvlastniť pozemok na účel správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a súčasne aj na účel ich výstavby, keďţe na takomto pozemku 6Sţp/15/2011 10 slúţiacom potrebám správy nie je umiestňované cestné teleso a tým je vylúčené, aby vyvlastnený pozemok bol vyuţívaný na účel výstavby pozemnej komunikácie. Uviedol, ţe rovnako v prípade uţ vybudovaných diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je vylúčené vyvlastnenie takéhoto pozemku na účely správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a súčasne aj na účel ich výstavby, pretoţe z podstaty veci vyplýva nemoţnosť vyvlastnenia pozemku na účel výstavby uţ zhotovenej diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a preto mal za to, ţe ak je moţné vyvlastnenie výlučne len za účelom správy diaľnice, cesty alebo pozemnej komunikácie, je rovnako prípustné vyvlastnenie aj na účel výstavby diaľnice, cesty alebo pozemnej komunikácie. V tejto súvislosti povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe stavebný zákon nevymedzuje taxatívnym výpočtom okruh osôb oprávnených podať návrh na vyvlastnenie na účely výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov (§ 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona). Poukazujúc na to, ţe na posúdenie oprávnenia osoby podať návrh na takéto vyvlastnenie je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 108 ods. 2 stavebného zákona uviedol, ţe okruh osôb aktívne legitimovaných na podanie návrhu na vyvlastnenie podľa § 108 ods. 2 písm.
  2. f)stavebného zákona nie je prípustné obmedzovať prostredníctvom reštriktívneho gramatického výkladu ustanovenia prezentovaného ţalobcom len na osoby, ktoré budú vykonávať nielen výstavbu ale súčasne aj správu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií podľa § 3d cestného zákona. Poukázal ďalej na to, ţe miestna komunikácia, ktorá má byť vybudovaná na vyvlastnených pozemkoch ţalobcu je podľa príslušnej schválenej územno-plánovacej dokumentácie označená ako verejno-prospešná stavba a z tohto dôvodu mohli byť predmetné pozemky rovnako vyvlastnené na účely verejno-prospešnej stavby podľa schválenej územno-plávacej dokumentácie v zmysle § 108 ods. 2 písm.
  3. a)stavebného zákona, pričom voľba konkrétneho účelu vyvlastnenia bola výlučne na voľbe navrhovateľa vyvlastnenia. Konštatoval ďalej, ţe aplikácia reštriktívneho gramatického výkladu § 108 ods. 2 písm.
  4. f)stavebného zákona prezentovaného ţalobcom by v zásade mala za následok vnútornú rozpornosť konštrukcie citovaného ustanovenia stavebného zákona a znemoţňovala by začatie uţívania vyvlastnených nehnuteľností na účel výstavby a paralelne aj na účel správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácií v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení, ktorá nesmie byť podľa stavebného zákona dlhšia ako 2 roky, keďţe správu pozemnej komunikácie je moţné aplikovať najskôr od okamihu, keď bolo právoplatne povolené jej uţívanie a táto bola zaradená do príslušnej siete pozemných komunikácií v zmysle cestného zákona. Argumentujúc technickou náročnosťou výstavby pozemnej komunikácie, častokrát spôsobujúcou predĺţenie zákonom stanoveného časového úseku 2 rokov poukázal na to, ţe v zmysle prezentovaného reštriktívneho výkladu by účastníkovi vyvlastňovacieho konania alebo jeho právnemu nástupcovi vzniklo právo domáhať sa čiastočného alebo úplného zrušenia vyvlastňovacieho 6Sţp/15/2011 11 rozhodnutia práve z dôvodu, ţe sa nezačalo s uţívaním nehnuteľnosti na účel, pre ktorý bola vyvlastnená. Z týchto dôvodov sa nemohol stotoţniť s vyššie uvedenou argumentáciou ţalobcu s tým, ţe ju vyhodnotil z logického a významového hľadiska za nesprávnu a účelovú. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, ţe vyvlastnenie pozemkov ţalobcu sa uskutočnilo v rámci zákona, ţe postup ţalobcu bol v súlade so zákonom a vyvlastnenie sa uskutočnilo vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu, a preto ţalobu v zmysle § 250j ods. 1 OSP zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac odvolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 205 ods. 1 písm.
  5. a)a
  6. f)OSP, majúc za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli v rámci pojednávania preukázané a tieţ vyplynuli z ním predloţených dôkazov, ktoré skutočnosti mali za následok nesprávne právne posúdenie veci. Posúdiac obsah podaného odvolania vzhliadol odvolací súd, ţe námietky ktorými ţalobca brojil proti rozsudku prvostupňového súdu kopírujú obsah ţalobných dôvodov, s opodstatnením ktorých sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberal prvostupňový súd. Preto, za účelom zabezpečenia prehľadnosti svojho rozhodnutia, odvolací súd v jeho odôvodnení uvádza len výhrady, ktorými ţalobca namietal posúdenie ţalobných dôvodov prvostupňovým súdom. Ţalobca, aj v podanom odvolaní, namietal v prvom rade nedostatok aktívnej legitimácie spoločnosti A.A.A., s.r.o. na podanie návrhu na vyvlastnenie jeho pozemkov. Nestotoţnil sa s posúdením tejto ţalobnej výhrady prvostupňovým súdom, ktorý mal za to, ţe spoločnosť A.A.A., s.r.o. bola aktívne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu, a to v súlade s čl. III zmluvy o spolupráci zo dňa 24. septembra 2008 uzavretej s mestom Košice, keďţe práve na základe tohto článku mohla vykonávať všetky právne úkony uvedené v citovanom článku, a teda aj vyvlastňovať nehnuteľnosti vo vlastníctve ţalobcu vo vlastnom mene, na vlastné náklady, za vopred dohodnutých podmienok, s následným vykonaním prevodu vyvlastnených pozemkov do vlastníctva mesta Košice a preto doloţenie plnomocenstiev aţ v odvolacom konaní nepovaţoval za vadu konania, majúcu za následok nepreskúmateľnosť či nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nestotoţniac sa tieţ s konštatovaním prvostupňového súdu (str. 13) poukazujúcim na to, ţe ak je moţné vyvlastňovať osobitne pre účely správy miestnych komunikácií, tak je moţné vyvlastňovať osobitne aj za účelom ich výstavby uviedol, ţe toto konštatovanie je potrebné chápať v kontexte vyššie uvedených odsekov tak, ţe oba sledované účely musia byť bezprostredne dané v osobe navrhovateľa vyvlastnenia, ktorou môţe byť iba obec. Skutočnosť, ţe spoločnosť A.A.A., s.r.o. nemôţe byť navrhovateľom vyvlastňovacieho konania a nemôţe vo vlastnom mene vyvlastniť nehnuteľnosti 6Sţp/15/2011 12 zdôvodnil aj ustanoveniami stavebného zákona (§ 112 ods. 2) a cestného zákona (§ 2 ods. 3, § 3 ods. 2) dôvodiac tieţ tým, ţe cestný zákon neobsahuje ustanovenia umoţňujúce obstaranie výstavby miestnych komunikácií dodávateľským spôsobom, ako je to v prípade obstarania výstavby diaľnic podľa § 3e predmetného zákona. Na základe vyššie uvedených dôvodov mal za to, že v konkrétnom prípade mohlo byť iba Mesto Košice aktívne legitimované na podanie návrhu na vyvlastnenie doplniac zároveň, že Mesto Košice nemohlo na tento úkon nikoho splnomocniť, či už písomným plnomocenstvom, plnomocenstvom spísaným do zápisnice alebo nejakou zmluvou. Vo vzťahu k namietanému porušeniu povinnosti ustanovenej v § 113 ods. 1 stavebného zákona správnym orgánom nesúhlasil s odôvodním prvostupňového súdu, ktorým sa tento pokúsil zhojiť závaţné pochybenie správneho orgánu argumentáciou, ţe nehnuteľnosti na adrese B.I., zapísané na LV č. X., k. ú. I. sú vo vlastníctve ţalobcu a dokonca jeho konatelia majú v uvedenej nehnuteľnosti trvalý pobyt dôvodiac tým, ţe skutočnosť, ţe návrh na začatie vyvlastňovacieho konania spolu s predvolaním na ústne pojednávanie bol doručený na adresu nehnuteľnosti, ktorá je v jeho vlastníctve, je z pohľadu doručovania právne irelevantná. V tejto súvislosti uviedol, ţe vlastní niekoľko nehnuteľností na území Slovenskej republiky a ak by názor krajského súdu bol správny, tak akékoľvek doručenie písomnosti, jemu určenej na adresu niektorej nehnuteľnosti, napr. na adresu D., by vykazovalo známku doručenia, čo však nie je v súlade s ustanoveniami správneho poriadku upravujúcimi doručovanie písomnosti právnickým osobám. Rovnako uviedol, ţe trvalý pobyt jeho konateľov, ktorí v čase doručovania písomnosti neboli prítomní, v nehnuteľnosti, kde bola písomnosť doručovaná, je z pohľadu doručovania právnickým osobám taktieţ právne irelevantný a to z dôvodu, ţe pri doručovaní písomnosti právnickým osobám má podstatný význam adresa, na ktorú sa písomnosť doručuje, pričom správny poriadok upravuje tri moţnosti doručovania písomností právnickým osobám a to na adresu, ktorú právnická osoba uviedla, ďalej na adresu, ktorá je správnemu orgánu známa alebo sa doručuje na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo inom registri, ak nie je v obchodnom registri zapísaná. Poukázal na to, ţe spoločnosť A.A.A., s.r.o. vo svojom návrhu na vyvlastnenie zo dňa 22. apríla 2009 uviedla správnu adresu jeho sídla – S., čo znamená, že správnemu orgánu muselo byť známe, aj z tohto návrhu na vyvlastnenie, kde má doručovať jeho písomnosti. Namietajúc, že mu nikdy nebolo doručené oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania a o nariadení ústneho pojednávania, čím mu bolo znemožnené zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a vzniesť námietky poukázal na to, ţe ak správny orgán doručil oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania a o nariadení ústneho pojednávania aj jeho právnemu zástupcovi JUDr. Ing. Ľ. N., je táto skutočnosť 6Sţp/15/2011 13 z pohľadu následkov doručovania týchto písomností právne irelevantná, keďţe advokát nebol účastníkom konania a ani on ani jeho právny zástupca sa nepreukázali v čase začatia vyvlastňovacieho konania, t.j. 22. apríla 2009, resp. v čase podania oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania a o termíne ústneho pojednávania na poštovú prepravu t.j. 23. apríla 2009 správnemu orgánu písomným plnomocenstvom preukazujúcim, že právny zástupca JUDr. Ing. Ľ. N. ho v správnom konaní zastupuje (§ 17 ods. 1 a 3 správneho poriadku), ktorá skutočnosť znamená, že s JUDr. Ing. Ľ. N. v inkriminovanom čase nemohli jednať ako s jeho právnym zástupcom. Prvostupňovému súdu vytýkal ďalej vyhodnotenie jeho ţalobnej námietky, ktorou poukazoval na to, ţe plnomocenstvo jeho právneho zástupcu bolo v čase prevzatia oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania obmedzené, ktorá skutočnosť vyplýva z listu zo dňa 15. mája 2009 prvostupňovému správnemu orgánu doručenému dňa 18. mája 2009, ktorú posúdil ako nedôvodnú, keďţe mal za to, ţe právny zástupca plnomocenstvo obmedzené nemal. V tejto súvislosti zastával názor, ţe keďţe, ako uţ bolo uvedené vyššie, nepreukázal správnemu orgánu, ţe ho bude vo vyvlastňovacom konaní zastupovať právny zástupca JUDr. Ing. Ľ. N., nemusel mu ani oznamovať, ţe plnomocenstvo jeho advokáta bolo v mesiaci apríl 2009 aţ 14. máj 2009 obmedzené v tom smere, ţe ho JUDr. Ing. Ľ. N. nemôže zastupovať vo vyvlastňovacom konaní, takže nemohol preberať ani písomnosti týkajúce sa vyvlastňovacieho konania. Vo vzťahu k posúdeniu v poradí tretej ţalobnej námietky, ktorou vytýkal Krajskému stavebnému úradu v Košiciach, ţe mal v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušiť vyvlastňovacie konanie, a to za účelom predloženia plnomocenstva spoločnosťou A.A.A., s.r.o. svedčiaceho o tom, že môže byť navrhovateľom vyvlastňovacieho konania, keďže k dispozícii toto plnomocenstvo ani zmluvu o spolupráci zo dňa 24. septembra 2008 nemal, na ktorú skutočnosť správne ţalovaný správny orgán upozornil, prvostupňovým súdom, ktorý odôvodnil svoj právny názor k danej problematike tým, ţe správny poriadok nepozná inštitút odročenia pojednávania a preto mal za to, že žalobca len nevyužil svoje subjektívne právo zúčastniť sa ústneho pojednávania a týmto svojím nekonaním neutrpel ujmu. Ţalobca upriamil pozornosť na to, ţe až po predložení plnomocenstva (ktoré bolo predložené až v odvolacom konaní) mohol prvostupňový správny orgán konať so spoločnosťou A.A.A., s.r.o. ako s navrhovateľom vyvlastňovacieho konania. Uviedol, ţe keďţe tak prvostupňový správny orgán neurobil a konal aj na základe neúplného návrhu na vyvlastnenie, rozhodujúc o vyvlastnení bez jeho účasti, na základe nesprávnych právnych záverov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí, spôsobil tak nezákonný právny stav pretrvávajúci dodnes, pričom nesprávnym vyhodnotením jeho ţiadosti zo dňa 15. mája 2009 mu odňal moţnosť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a vzniesť 6Sţp/15/2011 14 na ňom námietky zastávajúc názor, ţe na základe predmetnej ţiadosti mal prvostupňový správny orgán správne konanie za účelom obstarania potrebných dokladov pre rozhodnutie prerušiť. Nesúhlasiac ďalej s názorom prvostupňového súdu, ţe pri posudzovaní primeranosti náhrady za vyvlastnené pozemky určenej krajským stavebným úradom (4. žalobná námietka), nedošlo zo strany prvostupňového správneho orgánu k porušeniu povinností ustanovených v § 3 ods. 3 a 4 správneho poriadku, ale práve naopak svoju povinnosť porušil ţalobca tým, ţe správnemu orgánu nepredloţil znalecký posudok č. 12/2009 zo dňa 8. apríla 2009, ktorým preukazoval skutočnosť niekoľkonásobne vyššej ceny vyvlastnených nehnuteľností o cca jeden milión EUR uviedol, ţe za účelom odstránenia rozporov a v súlade s povinnosťami správneho orgánu upravenými v citovaných ustanoveniach správneho poriadku, bolo povinnosťou žalovaného správneho orgánu ho vyzvať na dodatočné predloženie ním uvedeného znaleckého posudku a to najmä z hľadiska zachovania princípu rovnoprávneho postavenia účastníkov správneho konania, keď prerušil odvolacie konanie za účelom doplnenia podkladov spoločnosťou A.A.A., s.r.o.. Namietal ďalej nesprávne posúdenie jeho ţalobnej námietky vytýkajúcej neúplnosť návrhu spoločnosti A.A.A., s.r.o. na vyvlastnenie a to s poukazom na ustanovenie § 112 ods. 4 stavebného zákona v spojení s § 30 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, pričom bez bliţšej špecifikácie jej nesprávneho posúdenia prvostupňovým súdom, opakovane namietal jej posúdenie ţalovaným správnym orgánom. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe mu výzva na uzavretie dohody bola doručená len na vedomie a krajský stavebný úrad nepoţadoval od navrhovateľa odstránenie nedostatkov návrhu na vyvlastnenie. Záverom súladne so ţalobnou námietkou (ţalobná námietka č. 6) uviedol, ţe spoločnosť A.A.A., s.r.o. zatajila korešpondenciu vedenú medzi ním a touto spoločnosťou, smerujúcu k uzavretiu dohody. Poukázal na to, ţe dňa 16. marca 2009 bol spoločnosti A.A.A., s.r.o. doručený list, ktorým jeho právny zástupca oznamoval tejto spoločnosti, ţe vyvíja činnosť smerujúcu k dohode, avšak mal za to, ţe spoločnosť A.A.A., s.r.o. len formálne zaslala výzvu na uzavretie dohody, aby získala podklady pre začatie vyvlastňovacieho konania zopakujúc skutočnosť, ţe prvostupňový správny orgán tým, ţe mu vzal moţnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania, odňal mu moţnosť dohodnúť sa so spoločnosťou A.A.A., s.r.o. na ústnom pojednávaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného Ministerstva výstavby 6Sţp/15/2011 15 a regionálneho rozvoja SR sp. zn. 2009-15155/65815-8:530/Ka zo dňa 10. decembra 2009, ako aj rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2009/00665 zo dňa 27. mája 2009 a vráti vec príslušnému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, ktoré v priebehu konania vyčíslil v sume vo výške 2.257,38 €, ktorú podrobne špecifikoval. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe ţalobca vo svojom odvolaní neuviedol ţiadne nové skutočností a z uvedeného dôvodu, trvajúc na svojom vyjadrení k ţalobe, nepovaţoval za potrebné sa opätovne k danej veci vyjadrovať. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. Mesto Košice vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedlo, ţe prvostupňový súd v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţo/230/2010 zo dňa 15. decembra 2010 úplne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa so všetkými vznesenými námietkami a navrhnutými dôkazmi potrebnými na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Konštatujúc, ţe ţalobca v odvolaní nepoukázal na ţiadne relevantné skutočnosti, ktorý by mohli byť dôvodom vydania iného rozhodnutia vo veci zdôraznil, ţe v konečnom dôsledku ide o opakované obsahovo totoţné námietky, ktoré uţ boli predmetom prejednania v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, ţalovaným a prvostupňovým súdom, pričom boli správne vyhodnotené ako nedôvodné. Z uvedeného dôvodu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň navrhol, aby odvolací súd ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené. K tomuto záveru dospel z dôvodu zistenia závaţných procesných pochybení v konaní pred správnymi orgánmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol následne po predchádzajúcom zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/35/2010-166 zo dňa 27. mája 2010 a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci prvostupňovému súdu bolo zistenie odvolacieho súdu, ţe prvostupňový súd tým, ţe komplexne nepreskúmal ţalobcove procesné i hmotné námietky nepostupoval v posudzovanej veci dôsledne, pričom vyslovil, ţe týmto 6Sţp/15/2011 16 postupom bolo porušené ţalobcove právo na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť horeoznačeného rozhodnutia ţalovaného, ktorým ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach, odboru štátnej stavebnej správy č. 2009/00665 zo dňa 27. mája 2009, ktorým podľa § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastnil v prospech navrhovateľa A.A.A., spol. s r.o. na účel uskutočnenia stavby „Nákupno-zábavné centrum A.A.A., časť E2 – vonkajšie inžinierske objekty, SO 200 Komunikácie, dopravné riešenie“, horeoznačené nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti R., s.r.o., I.B., IČO: X. (v Obchodnom registri je sídlo spoločnosti uvedené – S.; Oddiel Sro, Vloţka číslo: 29088/B) v podieli 1/1. Na tomto mieste odvolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe vyvlastnenie predstavuje výnimočný inštitút, ktorého podstatou je povinnosť vlastníka strpieť určité opatrenia, vrátane zániku vlastníckeho práva. Vzhľadom na túto skutočnosť, je úplne namieste, ţe takéto zásahy sú regulované predpismi najvyššej právnej sily. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je moţné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Vyvlastnenie predstavuje najzávaţnejší zásah do vlastníckeho práva. Preto ako krajné opatrenie moţno podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyvlastniť, ak účel nemoţno dosiahnuť inak, a to na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. 6Sţp/15/2011 17 Moţnosti vyvlastnenia sú všeobecne limitované ustanovením článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd - v zmysle ktorého je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva moţné vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu - a ustanovením § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka v podstate zhodne, keď Listina a uvedený zákon stanovujú, ţe vyvlastnenie je moţné vo verejnom záujme a za náhradu. Vyvlastnenie má za následok zmenu vlastníckeho práva na základe správneho rozhodnutia vydaného v správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb.) podľa osobitných predpisov. Najrozsiahlejšia úprava vyvlastnenia veci a obmedzenia vlastníckeho práva je zakotvená v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a vo vykonávacích predpisoch k tomuto zákonu.

§ 108ods.

1 stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedené v odseku 2/ moţno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám moţno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu.

§ 108ods.

2 písm. f/ stavebného zákona vyvlastniť moţno len vo verejnom záujme na výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov.

§ 113ods.

1 stavebného zákona na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie.

§ 113ods.

3 stavebného zákona námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť. Vyvlastňovacie konanie pritom predstavuje samostatné konanie, na ktoré sa napriek niektorým špecifikám vzťahuje správny poriadok. Vzťah stavebného zákona k správnemu poriadku je upravený v ustanovení § 140, v zmysle ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, ţe priebeh ústneho pojednávania pred stavebným úradom stavebný zákon v podrobnostiach nerieši, v zmysle 6Sţp/15/2011 18 citovaného ustanovenia § 140 stavebného zákona aj tu je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia správneho poriadku. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, ţe dôsledné uplatňovanie koncentračnej zásady nemôţe byť na úkor účastníkov konania za stavu, keď vo vzťahu k nim neboli dodrţané základné zásady správneho konania. Najdôleţitejšie zásady správneho konania sú vymedzené v jeho ustanoveniach § 3 a § 4 nasledovne.

  1. zásada zákonnosti Podľa ust. § 3 ods. 1 správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností.
  2. zásada súčinnosti správneho orgánu s osobami uvedenými v tomto odseku Podľa ust. § 3 ods. 2 správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
  3. zásada rýchlosti, zásada hospodárnosti konania a zásada zmierneho vybavenia veci Podľa ust. § 3 ods. 3 správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať kaţdou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťaţovania účastníkov konania a iných osôb.
  4. zásada materiálnej pravdy Podľa ust. § 3 ods. 4 rozhodnutie správnych orgánov musí vţdy vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
  5. zásada spolupráce (súčinnosti) účastníkov konania Podľa ust. § 4 ods. 1 účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania. 6Sţp/15/2011 19
  6. zásada procesnej rovnosti účastníkov konania Podľa § 4 ods. 2 veta prvá, všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nie je pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania. V posudzovanej veci podľa názoru odvolacieho súdu – s poukazom na obsah ţaloby ako aj odvolania ţalobcu – bolo potrebné prioritne sa zaoberať otázkou, či procesný postup správnych orgánov v posudzovanej veci vo vzťahu k žalobcovi bol v súlade so zákonom. Z podkladov súdneho spisu vrátane administratívneho spisu ţalovaného správneho orgánu vyplývajú nasledujúce skutočnosti. Dňa 22.4.2009 bol na Krajskom stavebnom úrade Košice podaný návrh na vyvlastnenie pozemkov a stavieb pre účel umiestnenia stavby „Nákupno- zábavné centrum A.A.A., časť E2 – vonkajšie objekty, SO 200 Komunikácie, dopravné riešenie“. Z obsahu návrhu nesporne vyplýva, ţe tento návrh bol podaný právnickou osobou A.A.A., spol. s r.o., ktorá ako navrhovateľ navrhla, aby stavebný úrad vydal rozhodnutie o vyvlastnení podľa § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona, na základe ktorého navrhovateľ nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré označil. Je nespornou skutočnosťou, ţe navrhovateľ podal návrh na vyvlastnenie podľa § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona vo vlastnom mene vo vlastný prospech, keďţe z obsahu návrhu je nepochybné, ţe ţiadal nadobudnutie výlučného vlastníckeho práva pre seba. Ako účel vyvlastnenia jednoznačne uviedol výstavbu komunikácií, a to výlučne vo verejnom záujme. Treba zdôrazniť, ţe z uvedeného návrhu nevyplýva, ţe by bol na jeho podanie niekým splnomocnený, resp. ţe by jeho splnomocnenie na podanie vyvlastňovacieho návrhu malo podklad v nejakej inej skutočnosti, resp. ani ţiadne splnomocnenie k podanému návrhu nepripojil.

§ 108ods.

2 písm. f/ stavebného zákona vyvlastniť moţno len vo verejnom záujme na výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov. 6Sţp/15/2011 20 Z uvedeného návrhu ďalej vyplýva, ţe ako vlastníka nehnuteľností, ktoré ţiadal vyvlastniť označil ţalobcu, t.j. R., s.r.o., IČO: X. so sídlom S.. Napriek skutočnosti, ţe k návrhu na vyvlastnenie neboli pripojené žiadne doklady preukazujúce oprávnenie navrhovateľa návrh podať, Krajský stavebný úrad v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa ust. § 4 písm. b/ bod 8 zák. č. 608/2003 Z.z. v spojení s ust. § 117a stavebného zákona oznámením z 23.4.2009 oznámil začatie vyvlastňovacieho konania a zároveň nariadil na prerokovanie návrhu ústne pojednávanie na deň 19.5.

  1. Uvedené oznámenie doručil: - ţalobcovi na nesprávnu adresu, napriek tomu, ţe v návrhu na vyvlastnenie bola adresa jeho sídla riadne uvedená, - JUDr. Ing. Ľ. N., advokátovi, bez toho, aby bola zaloţená jeho plná moc v spise, resp. bez jej vyţiadania, pričom vychádzal len z údajov uvedených v návrhu na vyvlastnenie. JUDr. Ing. Ľ. N. reagoval predloţením plnej moci – išlo o generálne plnomocenstvo z 15.1.2009, ktoré bolo obnovené v celom rozsahu týmto dňom pričom v čase začatia vyvlastňovacieho konania ešte nebol podľa podkladov splnomocnený, o skutočnosti ktorej predloţil obmedzujúce plnomocenstvá a zároveň predloţil písomné námietky v mene ţalobcu, v rámci ktorých ţiadal o odročenie ústneho pojednávania do času, keď sa rozhodne o námietke, či navrhovateľ môže byť navrhovateľom predmetného vyvlastňovacieho konania. Stavebný úrad však námietky ponechal bez povšimnutia, vo veci konal a 27.5.2009 vydal rozhodnutie, ktorým návrhu na vyvlastnenie v plnom rozsahu vyhovel. Priebeh odvolacieho konania svedčí o tom, ţe námietky JUDr. Ing. Ľ. N. - ţe v danej veci neboli na základe dovtedy zadováţených podkladov splnené podmienky pre vyvlastnenie - boli opodstatnené, pretoţe odvolací orgán konanie vo veci rozhodnutím z 29.9.2009 prerušil a vyzval navrhovateľa, aby doplnil doklady preukazujúce jeho oprávnenie podať návrh na vyvlastnenie. Je pravdou, ţe účastníci v priebehu správneho konania majú povinnosť so správnymi orgánmi spolupracovať, a teda aj produkovať dôkazy na podporu svojich tvrdení, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu – za stavu, keď konanie v posudzovanej veci bolo ţalovaným správnym orgánom prerušené, a to v podstate za účelom preukázania splnenia podmienok na začatie vyvlastňovacieho konania – podľa názoru odvolacieho súdu námietka ţalobcu, ktorý namietal, prečo nebol vyzvaný v tomto štádiu konania na predloţenie ním označeného znaleckého posudku, je plne opodstatnená. 6Sţp/15/2011 21 Z podkladov administratívneho spisu ţalovaného vrátane spisu prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, ţe tieto správne orgány na námietky ţalobcu nereagovali. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci v konaní pred správnymi orgánmi oboch stupňov bolo porušené jedno zo základných pravidiel správneho konania vymedzené v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány sú povinné postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Podľa názoru odvolacieho súdu, vo veci zároveň existujú dôvodné pochybnosti ohľadne doručovania oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania a o nariadení ústneho pojednávania žalobcovi, ktorému bolo toto oznámenie doručované na nesprávnu adresu, pričom správnemu orgánu sídlo ţalobcu muselo byť známe aj zo samotného návrhu na vyvlastnenie, kde ju navrhovateľ uviedol. Odvolací súd prisvedčil ţalobcovi v tom, ţe uvedeným postupom mu bola znemoţnená účasť na ústnom pojednávaní. Odôvodnené pochybnosti boli zistené aj ohľadne doručovania oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania a o nariadení ústneho pojednávania JUDr. Ing. N., pretoţe v čase začatia vyvlastňovacieho konania, t.j. 22.4.2009, ţalobca neoznámil a ani advokát sa nepreukázal vyvlastňovaciemu orgánu písomným plnomocenstvom, ţe zastupuje ţalobcu. Ako uţ bol vyššie uvedené, vyvlastňovacie konanie predstavuje samostatné návrhové konanie, v rámci ktorého je potrebné osobitne skúmať, či je účastník konania právne zastúpený, ktorá skutočnosť musí jednoznačne vyplývať z predloţenej plnej moci pre účely tohto konania. Za tohto stavu vo veci, keď v konaní pred správnym orgánom bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd rozhodol tak, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 OSP zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, vrátane prvostupňového rozhodnutia, zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Výsledok hlasovania senátu bol jednomyseľný. O trovách konania, odvolacieho ako aj prvostupňového, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, ţe v súdnom konaní úspešnému ţalobcovi priznal právo na ich náhradu. Ţalobca si podaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
  2. septembra 2011 vyčíslil náhradu trov konania v celkovej výške 2.257,38 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky nesúladne s návrhom, priznal ţalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 2.105,06 €. 6Sţp/15/2011 22 Priznané trovy konania pozostávajú z odmeny advokáta za úkony právnej sluţby vykonané v roku 2010 [tarifa na 1 úkon právnej služby v súlade s § 11 ods. 1 písm. c) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.