2 písm. a/ až c/ O.s.p. je možné odôvodniť len dovolanie, ktoré je prípustné v zmysle § 237 až 239 O.s.p. V tomto prípade nie je daný žiadny dôvod prípustnosti dovolania. Účastníci konania mali možnosť v priebehu prvostupňového konania sa vyjadriť k vykonaniu dôkazu, vrátane žalovanou namietaného znaleckého posudku. Skutkové závery, ku ktorým dospel prvostupňový aj odvolací súd vyplývajú z vykonaného dokazovania a vychádzajú zo skutkového stavu veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
ust. § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ust. § 239 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
2 je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu 4 4 Cdo 145/2014 na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. S prihliadnutím na ust. § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil. So zreteľom na obsah dovolania žalovanou a tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. 5 4 Cdo 145/2014 K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie o odmietnutí odporu (proti rozkazu na plnenie) pre nedostatok niektorej zo základných procesných podmienok, ak záver súdu o tejto otázke nie je sporný. Nesprávne odmietnutie odporu, teda meritórne neprejednanie veci, je odmietnutím spravodlivosti, čo znamená porušenie základného práva na spravodlivú ochranu práv. V dovolaní žalovaná tvrdí, že konanie trpí vadou, ktorá spočíva v odňatí jej možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Rozkaz na plnenie je súčasťou právneho poriadku od 15. októbra 2008 (§ 174b O.s.p.). Podmienky pre vydanie rozkazu na plnenie sú totožné ako v prípade platobného rozkazu.
4 O.s.p. na rozkaz na plnenie sa primerane použijú ustanovenia § 172 ods. 2, 3, 5 až 7 a 9 a § 173 a § 174 O.s.p.
3 písm. c/ O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný neoprávnenou osobou. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že Okresný súd T. vydal dňa
3 O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a/ oneskorene, b/ bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze, c/ neoprávnenou osobou. Z uvedeného vyplýva, že právna úprava umožňuje súdu odpor odmietnuť v taxatívne určených prípadoch. Keďže pre rozkaz na plnenie platia primerane takmer všetky ustanovenia viažuce sa k platobnému rozkazu, bolo dôvodné zo strany súdov vyriešiť, či odpor, ktorý bol podaný žalovanou proti rozkazu na plnenie, bol podaný včas, riadne odôvodnený a oprávnenou osobou. Je zrejmé, že zabrániť tomu, aby u platobného rozkazu resp. rozkazu na plnenie nastali účinky právoplatného rozsudku, možno
zákona včasným podaním zdôvodneného odporu v zákonnej lehote 15 dní počítanej od doručenia platobného rozkazu resp. rozkazu na plnenie. Legitimovaným na podanie odporu je predovšetkým odporca. Zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu možno vyvodiť, že prvostupňový súd odmietol odpor žalovanej proti rozkazu na plnenie z dôvodu, že znaleckým dokazovaním sa preukázalo, že podpis na podanom odpore nie je jej vlastný. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožnil. Ostatné, súdom prvého stupňa nariadené pojednávanie (17. apríla 2014) bolo na základe ospravedlnenej absencie žalovanej odročené na neurčito, čím došlo na strane žalovanej k legitímnemu očakávaniu, že svoje procesné právo, vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (§ 123 O.s.p.), k podanému znaleckému posudku, bude môcť realizovať na ďalšom súdom nariadenom pojednávaní. Súd prvého stupňa však už ďalšie 7 4 Cdo 145/2014 pojednávanie nenariadil, ale o podanom odpore rozhodol jeho odmietnutím (§ 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p., § 174 ods. 1, ods. 4 O.s.p.), keď sa stotožnil so závermi znaleckého posudku súdnej znalkyne z odboru písmoznalectva. I napriek tvrdeniu žalovanej, v priebehu celého konania o pravosti jej podpise, na podanom odpore a zásadným výhradám proti podanému znaleckému posudku (viď napr. č.l. 78, 309, 323-326 spisu), konajúce súdy bez toho, aby sa nimi zaoberali, bez ďalšieho uzavreli, že podpis žalovanej nie je pravým podpisom a preto považovali odpor proti rozkazu na plnenie za odpor podaný neoprávnenou osobou. Súdy bez povšimnutia však ponechali aj skutočnosť, že sa žalovaná počas celého konania správala tak, že sa bezvýhradne stotožnila s obsahom a existenciou podania (odporu) urobené v jej mene a preto súdu nič nebránilo, aby nedostatok podania spočívajúci v tom, že nebol ňou podpísaný odstránil postupom
1, 2 O.s.p. Za vyššie popísaného procesného stavu potom odmietnutie odporu proti rozkazu na plnenie treba považovať za predčasné a dovolanie žalovanej v dôsledku existencie vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. za opodstatnené. So zreteľom na uvedené zrušil dovolací súd nielen uznesenie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním, ale tiež odvolacím súdom potvrdené prvostupňové uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 18. júna 2014 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.