Najvyšší súd 2 Cdo 111/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. R., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. T. P., advokátkou v Ţ., proti ţalovanej Slovenskej republike – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie č. 13, o určenie, že odmeňovanie žalobcu je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25 C 160/2009, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- novembra 2012 sp. zn. 9 Co 398/2012, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
- novembra 2012 sp. zn. 9 Co 398/2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobca sa ţalobou podanou na súde
- júna 2009 domáhal voči ţalovanej určenia, ţe odmeňovanie ţalobcu uskutočňované podľa § 67 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z.z.), v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení zákona č. 122/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Zároveň ţiadal zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 156 648,87 € a náhradu trov konania. Podaním doručeným súdu
- januára 2012 poţiadal ţalobca o pripustenie zmeny ţalobného petitu, podľa ktorého ţiadal 1/ určiť, ţe odmeňovanie ţalobcu uskutočňované podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2, § 71 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. v porovnaní s odmeňovaním sudcov Špecializovaného trestného súdu podľa § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je na prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd podľa § 69 2 2 Cdo 111/2014 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, 2/ uloţil ţalovanej povinnosť upustiť od odmeňovania ţalobcu v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, 3/ uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 245 286 € a 4/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 € spolu s náhradou trov konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd Bratislava I uznesením z
- februára 2012 č. k. 25 C 160/2009-61 vyzval ţalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, odstránil vady ţalobného petitu, ktorého zmenu ţiadal pripustiť podaním z
- januára 2012, najmä aby upresnil ţalobný petit, t. j. vydania akého rozhodnutia sa domáha tak, aby bol určitý, zrozumiteľný, vykonateľný a bolo ho moţné prevziať do výroku súdneho rozhodnutia, a to v časti, v ktorej od ţalovanej ţiada upustiť od odmeňovania ţalobcu v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, presným opisom a vymedzením konania, ktorého sa má ţalovaná vo vzťahu k ţalobcovi zdrţať. Zároveň ho vyzval, aby doloţil písomné podanie, ktorým odstráni vady ţalobného petitu v potrebnom počte vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie ostalo v súdnom spise a jeden jeho exemplár obdrţal aj druhý účastník konania. Ţalobca podaním doručeným súdu
- apríla 2012 upravil znenie navrhovaného ţalobného petitu a ţiadal 1/ určiť, ţe odmeňovanie ţalobcu uskutočňované podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2, § 71 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. v porovnaní s odmeňovaním sudcov Špecializovaného trestného súdu podľa § 66 ods. 1 a § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je na prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, 2/ uloţiť ţalovanej povinnosť upustiť od odmeňovania ţalobcu v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania najmä nevyplácaním príplatku podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. od prvého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, 3/ uloţiť ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 245 286 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne ţiadal uloţiť ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 245 286 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a 4/ uloţiť ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy konania. V časti, v ktorej sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 € vzal ţalobu späť. Uznesením zo
- júna 2012 č. k. 25 C 160/2009-76 Okresný súd Bratislava I vyzval ţalobcu s poukazom na písomné podanie z
- januára 2012 a z
- apríla 2012, aby v lehote 3 2 Cdo 111/2014 10 dní od doručenia tohto uznesenia písomne súdu ozrejmil, 1/ či trvá na uplatnení nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnil návrhom na začatie konania vo výške 156 648,87 €, keď v podaní z
- januára 2012 túto ţiadal priznať len vo výške 10 000 € a v podaní z
- apríla 2012 uviedol, ţe ţalobu v časti poţadovanej nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 € berie späť a súčasne upravil znenie navrhovaného ţalobného petitu tak, ţe uţ ţiadal len o priznanie primeraného zadosťučinenia vo výške 245 286 €, alebo nárok, ktorým ţiada o priznanie nemajetkovej ujmy berie v celom rozsahu späť a ţiada, aby súd v tejto časti konanie zastavil; 2/ ak ţalobca trvá na priznaní nemajetkovej ujmy, nech uvedie, v akej výške ju ţiada a či nemajetkovú ujmu ţiada priznať popri nároku na zaplatenie sumy 245 286 € ako primeraného zadosťučinenia alebo je táto obsiahnutá v danej sume; 3/ v nadväznosti na vyššie uvedené sformuloval konečné znenie navrhovaného ţalobného petitu, t. j. vydania akého rozhodnutia sa domáha tak, aby bol určitý, zrozumiteľný, vykonateľný a bolo ho moţné prevziať do výroku súdneho rozhodnutia a svoje písomné podanie predloţil v potrebnom počte vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie ostalo v súdnom spise a jeden jeho exemplár obdrţal aj druhý účastník konania. V podaní doručenom súdu
- júna 2012 ţalobca ozrejmil, ţe upustil od ţiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy, pretoţe tento nárok smerujúci voči ţalovanej vzal v celom rozsahu späť. Uviedol, ţe netrvá na priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v ţiadnej výške. V prípade, ak nedôjde k napraveniu protiprávneho stavu doplatením príplatku podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z., si uplatňuje primerané zadosťučinenie v relutárnej podobe v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ďalej zotrval na navrhovanej zmene ţalobného petitu tak ako uviedol v podaní z
- apríla
- Okresný súd Bratislava I uznesením z
- júna 2012 č. k. 25 C 160/2009-80 konanie o návrhu ţalobcu v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 156 648,87 € zastavil. Podanie ţalobcu, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na zmenu petitu v znení výroku: „Ţalovaná je povinná upustiť od odmeňovania ţalobcu v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania najmä nevyplácaním príplatku podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. od prvého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku“ odmietol. V poslednom výroku pripustil zmenu ţalobného petitu v nasledovnom znení:
- Súd určuje, ţe odmeňovanie ţalobcu uskutočňované podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2, § 71 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. v porovnaní s odmeňovaním sudcov Špecializovaného trestného súdu podľa § 66 ods. 1 a § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je na prvom stupni príslušný 4 2 Cdo 111/2014 Špecializovaný trestný súd podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania.
- Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi sumu 245 286 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku alternatívne je ţalovaná povinná zaplatiť ţalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 245 286 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi trovy konania na účet právnej zástupkyne JUDr. T. P. vedený v S. č. ú. X., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku tak, ako budú vyčíslené v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, ţe podanie ţalobcu v časti, v ktorej ţiadal, aby ţalovaná upustila od odmeňovania ţalobcu v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania najmä nevyplácaním príplatku podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z., posúdil ako neurčité a nejasné, keďţe ţalobca jasne neopísal a nešpecifikoval, a to i napriek výzve súdu, akým konkrétnym spôsobom a konaním má ţalovaná pristúpiť k upusteniu od jeho odmeňovania v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, keď je zrejmé, ţe ţalobca nie je odmeňovaný príplatkom podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. Súd prvého stupňa preto podanie ţalobcu v tejto časti postupom podľa § 43 ods. 2 O.s.p. odmietol. Zmenu ţalobného petitu pripustil súd prvého stupňa podľa § 95 ods. 1, 2 O.s.p., keď zistil, ţe sú splnené zákonné podmienky pre jeho pripustenie v znení pod bodmi
- a
- výroku uznesenia, nakoľko výsledky doterajšieho konania môţu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu uznesením z
- novembra 2012 sp. zn. 9 Co 398/2012 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobcom formulovaný petit v časti, v ktorej podanie ţalobcu odmietol, nespĺňa poţiadavku zrozumiteľnosti, keď z neho nemoţno s určitosťou zistiť, v čom presne má spočívať povinnosť ţalovanej „upustiť od odmeňovania ţalobcu v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania najmä nevyplácaním príplatku podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z.“, keď – ako uţ na to poukázal v odôvodnení svojho uznesenia aj súd prvého stupňa – niet pochýb o tom, ţe ţalobcovi spomínaný príplatok vyplácaný nie je. K námietke ţalobcu, ktorou vytýkal prvostupňovému súdu, ţe pokiaľ ním doplnené podanie nepovaţoval za dostatočné, mal ho v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. opäť vyzvať na jeho opravu či ďalšie doplnenie, odvolací súd uviedol, ţe súd prvého stupňa si splnil svoju povinnosť a v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval ţalobcu na doplnenie, resp. opravu jeho podania. Ani podľa názoru odvolacieho súdu, ţalobcom formulovaný ţalobný petit v časti napadnutej odvolaním nespĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti. Poznamenal, ţe zo ţiadneho právneho predpisu nevyplýva prvostupňovému súdu povinnosť vyzývať ţalobcu 5 2 Cdo 111/2014 na odstránenie neúplného podania opakovane. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe napadnutým rozhodnutím mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v časti odmietnutej ţaloby. Poznamenal, ţe odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v podstate len zopakoval odôvodnenie súdu prvého stupňa a čiastočne dal odpoveď na odvolacie dôvody ţalobcu. Uviedol, ţe odvolací súd úplne bez povšimnutia ponechal argumentáciu ţalobcu, ţe v mnohých ďalších skutkovo i právne rovnakých veciach súd prvého stupňa povaţoval odmietnutý výrok petitu ţaloby za súladný so zákonom a taký výrok neodmietol a prijal ho na ďalšie konanie. V dovolaní upozornil na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, ţe v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď. Osobitne poukázal na nález III. ÚS 192/06 z
- novembra 2006, v ktorom ústavný súd konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá uţ bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so všetkými súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy.“ Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
- januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade so zákonom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok 6 2 Cdo 111/2014 nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V dovolacom konaní vyšla najavo existencia vady uvedená v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. (prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať). Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide. 7 2 Cdo 111/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko, ţe aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia treba povaţovať za vadu, ktorá zakladá prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- apríla 2008 sp. zn. 4 Cdo 25/2007). Medzi práva účastníka občianskeho súdneho konania na zabezpečenie spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí totiţ nepochybne aj právo na spravodlivý proces. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
- mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) za porušenie tohto práva treba povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náleţite, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť, je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vyporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej ţaloby, ako aj so špecifickými námietkami účastníka (v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. toto ustanovenie platí aj pre odôvodnenie rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia). Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Dovolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Odôvodnenie napadnutého uznesenia obsahuje rozsiahlu úvodnú popisnú časť (v ktorej sa okrem iného uvádza, čoho sa ţalobca domáhal, ako rozhodol súd prvého stupňa a z akých dôvodov, dôvody, pre ktoré bolo ţalobcom podané odvolanie, argumenty, ktoré na podporu svojich odvolacích tvrdení uviedol a čoho sa v odvolacom konaní domáhal), ale i spôsob a rozsah, akým sa odvolací súd prejednávanou vecou zaoberal (prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania) a ako rozhodol (napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.). Napriek tomu, ţe formálne vo svojom rozhodnutí uviedol obsah odvolania podaného ţalobcom, k jeho zásadnej argumentácii sa nijakým spôsobom nevyjadril. V závere odvolací súd len zopakoval odôvodnenie súdu prvého stupňa a čiastočne dal odpoveď na odvolacie dôvody ţalobcu. V dôvodoch rozhodnutia predovšetkým odvolací súd ţiadnym spôsobom nereagoval na dôvody odvolania ţalobcu (napr. ţe v mnohých ďalších skutkovo i právne rovnakých 8 2 Cdo 111/2014 veciach súd prvého stupňa povaţoval odmietnutý výrok petitu ţaloby za súladný so zákonom a taký výrok neodmietol a prijal ho na ďalšie konanie). Za predpokladu, ţe odvolací súd nepovaţoval dôvody odvolania za podstatné a právne významné, mal v dôvodoch rozhodnutia náleţitým spôsobom dôvody takéhoto záveru vysvetliť. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené (ako uţ bolo vyššie uvedené) nielen čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Skutočnosť, ţe napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené má za následok, ţe konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom k tomu, ţe ide o tak závaţnú vadu konania, ktorá zakladá dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia, dovolací súd neskúmal opodstatnenosť ďalších dovolacích námietok vznesených dovolateľom. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2015 JUDr. Viera Petríková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová