← Slovensko

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

Najvyšší súd Slovenskej republiky 6 Nc 2/2015 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkýň 1/ M., bývajúcej v L., 2/ M., bývajúcej v L., 3/ M., bývajúcej v L., zastúpených J., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ I., bývajúcej v L.L., 2/ E., bývajúcej v L., P., 3/ B., bývajúcej v B., 4/ S., za ktorú koná S., so sídlom v B., 5/ M., bývajúcemu v Ţ. 6/ M., bývajúcemu vo V., 7/ M., bývajúcemu vo V., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12 C 75/2012, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 16 Co 75/2015, 16 Co 76/2015, 16 Co 77/2015, takto r o z h o d o l : Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici M., J. a J. n i e s ú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 16 Co 75/2015, 16 Co 76/2015, 16 Co 77/

  1. O d ô v o d n e n i e V konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16 Co 75/2015, 16 Co 76/2015, 16 Co 77/2015 oznámili sudcovia tohto súdu M., J. a J., ţe vo vzťahu k právnej zástupkyni ţalobkýň boli opatrením č. 42 predsedu krajského súdu k Rozvrhu práce na rok 2012 z
  2. mája 2012 Spr. 644/12 vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 16 Co 43/2012, v dôsledku námietky zaujatosti vznesenej zástupkyňou ţalobkýň. Poukázali na tú skutočnosť, ţe sa cítili byť vo veci zaujatí, pretoţe ţalobca (vo veci sp. zn.16 Co 43/2012) prostredníctvom zástupkyne ţalobkýň podal predsedovi krajského súdu podnet na podanie disciplinárneho návrhu voči všetkým členom senátu 16 Co pre závaţné disciplinárne previnenie. Ţalobca vo veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 16 Co 43/2012 mal uviesť, ţe podá ústavnú sťaţnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a ţe zvaţuje podať aj trestné oznámenie pre spáchanie trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa. 2 6 Nc 2/2015 Podpredseda Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 15 ods. 1 O. s. p. predloţil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie, keďţe má za to, ţe na základe skutočnosti uvedených členmi senátu 16 Co nie je dôvod pochybovať o ich nezaujatosti. Uviedol, ţe aj keď boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 16 Co 43/2012, kde ţalobcu A., zastupovala zástupkyňa ţalobkýň, táto skutočnosť nie je s poukazom na ust. § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v inej veci, iných účastníkov konania. Voči členom senátu 16 Co návrh na začatie disciplinárneho konania zo strany predsedu krajského súdu podaný nebol a nemá ani vedomosť o tom, ţe by na členov senátu 16 Co bolo podané trestné oznámenie a bolo začaté trestné stíhanie voči niektorému z nich. Rovnako nemá vedomosť ani o tom, ţe by na Ústavný súd Slovenskej republiky bola podaná ústavná sťaţnosť pre postup a rozhodnutie vo veci vedenej pod sp. zn. 16 Co 43/
  3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdení konajúcich sudcov senátu 16 Co z aspektu zákonných dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Súčasťou práva na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len ústava) je aj právo na to, aby vec prejednal a rozhodol nezávislý a nestranný sudca. Zároveň toto ústavne právo na súdnu ochranu na strane druhej zahŕňa aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 ústavy). Keďţe inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi, vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci preto moţno len výnimočne a zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť nezaujato a nestranne. Aby sudca bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci musí tu existovať právne významný vzťah sudcu buď k veci (ak by sudca mal konkrétny záujem na určitom spôsobe 3 6 Nc 2/2015 rozhodnutia veci), k účastníkom konania alebo k ich zástupcom (ktorý by bol zaloţený na príbuzenskom alebo osobnom buď pozitívnom alebo negatívnom pomere k nim), v rámci ktorého moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Vzťah sudcu k veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom musí však dosiahnuť taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne (čl. 141 ods. 1 ústavy, § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vzťah konajúceho sudcu je k veci samej, k účastníkom a k ich zástupcom, vzťahom úradným, charakterizovaným aj tým, ţe sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a majú zákonom stanovenú povinnosť rozhodovať nestranne. U sudcov je potrebné predpokladať a poţadovať vyšší stupeň tolerancie a nadhľadu vzhľadom k tomu, ţe ako predstaviteľ súdnej moci je častejšie objektom kritiky a jeho konanie a rozhodovanie sa môţe stať predmetom sťaţností. Preto iba podanie podnetu na začatie disciplinárneho konania zástupkyňou ţalobkýň voči sudcom v inej právnej veci vedenej na krajskom súde, nemoţno bez ďalšieho povaţovať za dôvod, ktorý by zakladal vylúčenie sudcu v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p.. Navyše, z vyjadrenia sudcov ani nevyplýva, ţe by v dôsledku konania zástupkyne ţalobkýň v inej právnej veci iných účastníkov, nedokázali v tejto veci konať nezaujato. V zmysle § 15 ods. 1 veta prvá O.s.p. iba poukázali na skutočnosti, pre ktoré boli vylúčení vo veci sp. zn. 16 Co 43/
  4. Netvrdili, ţe by sa v súčasnosti zo svojho subjektívneho hľadiska cítili byť vo veci zaujatí. Podľa názoru najvyššieho súdu, neexistujú ani reálne okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o nezaujatom vzťahu konajúcich sudcov k zástupkyni ţalobkýň, keďţe predseda krajského súdu voči členom senátu 16 Co návrh na začatie disciplinárneho konania na jej podnet nepodal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe nie sú dané zákonné dôvody v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. pre vylúčenie sudcov senátu 16 Co Krajského súdu v Banskej Bystrici Mgr. Š. B., JUDr. I.H. a JUDr. A. M. v posudzovanej veci a preto ich z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci nevylúčil. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  5. 4 6 Nc 2/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
  6. februára 2015 JUDr. Rudolf Čirč, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.