Najvyšší súd 2 ECdo 139/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného S. S., bývajúceho v S., zastúpeného opatrovníkom Mgr. Milanom Krakom,

§ 96O.s.p.

preto súd prvého stupňa konanie o tomto návrhu zastavil. Zároveň povinný požiadal o zastavenie exekúcie.

§ 57ods.

1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd 2 ECdo 139/2014 2 vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Právny zástupca povinného predložil súdu prvého stupňa rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. novembra 2011 sp. zn. 3 Tdo 44/2011, ktorým bol okrem iného zrušený aj výrok súdu prvého stupňa o vine a treste. Súd prvého stupňa uviedol, že týmto rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky došlo k zrušeniu exekučného titulu, a preto rozhodol o neprípustnosti exekúcie. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa po vyslovení neprípustnosti exekúcie exekúciu zastavil. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol v súlade s ust. § 201 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a vyslovil, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania, pretože neboli splnené podmienky na zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekúcie. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „odvolací súd“) uznesením z
2. apríla 2013 sp. zn. 15 CoE 407/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom z
3. novembra 2011 sp. zn. 3 Tdo 44/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach z
4. júla 2009 sp. zn. 8 To 52/2009 a uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
5. mája 2009 sp. zn. 1 T 73/2008 bol porušený zákon v ust. § 316 ods. 1 a § 312 ods. 4 Trestného poriadku. Z obsahu rozsudku vyplýva, že uznesením zo
6. mája 2009 sp. zn. 1 T 73/2008 Okresný súd Spišská Nová Ves vzal na vedomie späťvzatie odvolania obžalovaného (povinného) proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
7. apríla 2009 sp. zn. 1 T 73/2008 (exekučný titul). Následne Krajský súd v Košiciach uznesením z
8. júla 2009 sp. zn. 8 To 52/2009 zamietol odvolanie obžalovaného (povinného) postupom

ust. § 316 ods. 1 Trestného poriadku. Uvedené uznesenia dovolací súd zrušil a Krajskému súdu v Košiciach ako odvolaciemu súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a opätovne rozhodol o odvolaní obžalovaného (povinného). Z uvedeného je zrejmé, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. novembra 2011 sp. zn. 3 Tdo 44/2011 stratil exekučný titul (rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
2. apríla 2009 sp. zn. 1 T 73/2008) účinnosť, keďže Krajskému súdu v Košiciach ako odvolaciemu súdu bolo prikázané opätovne rozhodnúť o odvolaní obžalovaného (povinného). Odvolací súd považoval za potrebné zdôrazniť, že pre odvolací súd je rozhodujúci stav, ktorý tu je v čase jeho rozhodovania o podanom odvolaní (ust. § 154 ods. 1 v spojení s ust. § 167 ods. 2 a ust. § 211 ods. 2 O.s.p.) Šetrením odvolací súd zistil, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už bol exekučný titul (rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
3. apríla 2009 sp. zn. 1 T 73/2008) opätovne perfektný (spĺňa 2 ECdo 139/2014 3 náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti), pretože o odvolaní obžalovaného (povinného) už Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením z
4. septembra 2012 sp. zn. 8 To 4/2012 tak, že odvolanie obžalovaného zamietol

ust. § 319 Trestného poriadku. Vzhľadom na to, že rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 17. apríla 2009 sp. zn. 1 T 73/2008 je opäť spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie, bolo

názoru odvolacieho súdu potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie zmeniť v zmysle ust. § 220 O.s.p. a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal povinný dovolanie. Namietal, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku tohto posúdenia nesprávne vo veci rozhodol (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, že Najvyšší súd SR svojím rozsudkom sp. zn. 3 Tdo 44/2011 vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach z

1. júla 2009 sp. zn. 8 To 52/2009 bol porušený zákon v neprospech obžalovaného a vrátil vec krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného. Týmto rozhodnutím teda bolo zrušené dotknuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach a jednak stratil právoplatnosť rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, sp. zn. 1 T 73/
2. Týmto momentom sa exekúcia stala neprípustnou, a je dôvodné ju zastaviť. Povinný ďalej vyslovil názor, že neprípustnosť pôvodného exekučného konania, ktoré malo byť zastavené nemôže konvalidovať tým, že neskôr nastala situácia, že Krajský súd v Košiciach v opätovnom konaní o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, sp. zn. 1 T 73/2008 vedenom už pod sp. zn. 8 To 4/2012 znova rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného zamietol. V dôsledku tohto rozhodnutia nadobudol rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, sp. zn. 1 T 73/2008 právoplatnosť až
3. septembra
4. Právne posúdenie odvolacieho súdu v tejto veci o tom, že pôvodný exekučný titul sa stal opäť perfektným, a teda nie je dôvod na zastavenie exekúcie, je

názoru povinného nesprávne. Povinný svoje dovolanie doplnil podaniami doručenými dovolaciemu súdu

1. marca 2014 a
2. júla 2014, v ktorých okrem iného uviedol, že odvolací súd mal po objektívnom preskúmaní listinných dôkazov potvrdiť zastavenie predmetnej exekúcie. Oprávnený sa k dovolaniu povinného písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas povinný (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 239 ods. 1 2 ECdo 139/2014 4 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.

§ 241ods.

2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 ods. 1 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k vade konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. O takú vadu ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady konania uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. povinný nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť podaného dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva. Dovolací súd sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súdoch nižších stupňov nevyskytol procesný nedostatok, ktorý by vykazoval znaky tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Ani vada tejto povahy nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Z obsahu dovolania vyplýva, že povinný v tomto opravnom prostriedku uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., teda že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 2 ECdo 139/2014 5

názoru dovolateľa odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že v priebehu odvolacieho konania sa v dôsledku opätovného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach o odvolaní obžalovaného stal exekučný titul opätovne perfektným. V zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. V zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Zásada uvedená v ustanovení § 154 ods. 1 O.s.p. znamená, že súd pri rozhodovaní veci je povinný prihliadať nielen ku skutkovým okolnostiam, ktoré tu boli v dobe začatia konania, ale tiež k okolnostiam, ktoré nastali počas konania až do vyhlásenia rozhodnutia, a že nesmie vziať do úvahy to, čo má nastať až po vyhlásení rozhodnutia, rovnako ako nemôže zohľadniť skutkové okolnosti, ku ktorým došlo v minulosti, ktoré však v dobe vyhlásenia rozhodnutia už nemajú význam. Je na súde, aby svoje rozhodnutia založil na aktuálnom skutkovom stave, t. j. skutkovom stave zistenom k okamžiku vyhlásenia rozhodnutia, pričom táto zásada platí aj pre odvolacie konanie. V exekučnom konaní sa táto zásada uplatní – ako vyplýva z povahy tohto konania – iba obmedzene, spravidla tam, kde exekučný súd vykonáva dokazovanie (o ktorý prípad ide v súdenej veci), alebo kde nie je uvedené, že rozhodujúcim okamžikom je doba, keď súdu došiel návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Účelom opravného prostriedku a v súvislosti s jeho uplatnením aj účelom odvolacieho konania je zákonom predpísaným spôsobom dosiahnuť nápravu právnych alebo skutkových pochybení súdu prvého stupňa. V odvolacom konaní je druhostupňový súd limitovaný v možnostiach zasahovať do rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom tieto limity vyplývajú z podstaty neúplného apelačného systému. Odvolací súd je v rámci neúplnej apelácie viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (s výnimkami uvedenými v § 213 ods. 2 až 7 O.s.p.), pričom svoju pozornosť primárne zameriava na skúmanie vecnej správnosti a zákonnosti prvostupňového rozhodnutia v rozsahu dôvodov uplatnených v odvolaní. 2 ECdo 139/2014 6 Za predpokladu zistenia vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa tento potvrdí, pričom ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p. sa vo vzťahu k § 154 ods. 1 O.s.p. spravuje vzťahom špeciality. Aplikácia príkazu § 154 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu sa viaže na zohľadnenie skutkových okolností, ktoré vyšli najavo počas odvolacieho konania a zároveň môžu mať za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Inými slovami, pôjde o prípad zistenia takých nových skutočností, ktoré budú mať vplyv na posúdenie vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia preskúmavaného v odvolacom konaní. V súdenej veci súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil z dôvodu, že exekučný titul (rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo

1. apríla 2009 sp. zn. 1 T 73/2008) stratil vykonateľnosť po tom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z
2. novembra 2011 sp. zn. 3 Tdo 44/2011 okrem iného zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach z
3. júla 2009 sp. zn. 8 To 52/2009 (ktorým krajský súd zamietol odvolanie povinného proti exekučnému titulu) a prikázal Krajskému súdu v Košiciach, aby odvolanie povinného voči exekučnému titulu opätovne prerokoval a rozhodol o ňom. Voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie podal oprávnený odvolanie. V odvolacom konaní vyšlo najavo, že o odvolaní povinného (voči exekučnému titulu) už Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením z
4. septembra 2012 sp. zn. 8 To 4/2012 tak, že odvolanie povinného zamietol, keďže bolo nedôvodné. Exekučný titul preto v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie znovu nadobudol vykonateľnosť, stal sa perfektným exekučným titulom. Odvolací súd následne správne aplikoval zásadu uvedenú v § 154 ods. 1 O.s.p., keď pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy okolnosti, ktoré vyšli najavo počas odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa plne stotožňuje so záverom odvolacieho súdu o nevyhnutnosti zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie a o potrebe zamietnutia návrhu povinného na zastavenie exekúcie, keďže rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
5. apríla 2009 sp. zn. 1 T 73/2008 sa stal opäť spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 243b ods. 1 O.s.p. dovolanie povinného ako nedôvodné zamietol. 2 ECdo 139/2014 7 V dovolacom konaní nebol povinný úspešný. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo oprávnenému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však oprávnenému právo na náhradu trov dovolacieho konania voči povinnému nepriznal, pretože mu v dovolacom konaní žiadne nevznikli, ani nepodal návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
6. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
7. januára 2015 JUDr. Viera Petríková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová