← Slovensko

o zaplatenie 10 077,79 eur ist. s prísl.

Obsah (8)§ 10§ 212§ 157§ 441§ 15a§ 14§ 221§ 226

Najvyšší súd 3 Obo 63/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu T., s. r. o., B., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. P. P., advokátom AK M., p

kúpnej zmluvy zo dňa

  1. 1998 do 3 dní po splnení všetkých povinností uloţených ţalovanému. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  2. 2011, sp. zn. 2 Obo 15/2010, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. 2 3 Obo 63/2012 V novom konaní súd prvého stupňa zistil, ţe ţalobca sa domáhal voči ţalovanému zaplatenia sumy 260 300 Sk s 22% úrokom z omeškanie ročne od
  3. 1999 do zaplatenia titulom vrátenia kúpnej ceny a zaplatenia sumy 43 203,60 Sk titulom náhrady škody. Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe dňa
  4. 1998 bola medzi ţalovaným ako predávajúcim a ţalobcom ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva na dodávku 3ks mechanických vyrovnávacích rámp s plynovými valcami, typ MRS 40-20-17, výrobné čísla 140-398, 140- 399 a 140-400 - mostíky. Z dodacieho listu zo dňa
  5. 1999 (správne
  6. 1998) vyplýva, ţe ţalobca s mostíkmi prevzal aj návod na obsluhu a údrţbu - 3ks, odovzdávací a preberací protokol - 3ks a záručný list. Zo záručných listov vyplýva, ţe ţalovaný poskytol ţalobcovi na mostíky záruku po dobu 36 mesiacov odo dňa ich prevzatia, pričom na plynový valec poskytol záruku 12 mesiacov odo dňa ich prevzatia s poukazom na to, ţe išlo o nakúpený komponent zo zahraničia. V konaní

súdu prvého stupňa nie je ďalej sporné, ţe faktické vady tovaru, medzi ktoré patrí aj vada akosti tovaru, sa vyskytli hneď po jeho dodaní kupujúcemu, dôkazom čoho je jeho reklamácia zo dňa

  1. Následne boli vady reklamované listom zo dňa
  2. 1998 a listom zo dňa
  3. 1998 - nefunkčnosť plynových valcov. Ţalovaný niekoľkokrát vady opravoval. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na § 441 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka a z vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy v danom prípade nevznikli alebo zanikli

ust. § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to z dôvodu, ţe ţalobca ako kupujúci nemôţe vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal. K tomu došlo

súdu prvého stupňa jednak správaním sa ţalobcu, ktorý niektoré vady v rámci záručnej doby sám odstraňoval a napriek reklamáciám vád tovar ţalovanému nevrátil, ale ho nechal v uţívaní tretej osoby - K. P.. Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe ţalobca s tovarom neodborne nakladal pri ich demontáţi a pri ich uskladnení, čo nakoniec vyplýva aj zo znaleckého posudku.

názoru súdu prvého stupňa zavineným a nehospodárnym konaním ţalobca spôsobil ţalovanému škodu, pričom zachovalé časti dodávky, zostatky rámp sú uţ len odpadkovým materiálom. Dôsledkom takéhoto konania ţalobcu došlo k zmenám na dodanom tovare, ktorý nie je moţné v pôvodnom stave vrátiť tak, ako to ukladá zákon, aby účinky odstúpenia zostali v danom prípade zachované. Vzhľadom na takto zistený skutkový a právny stav súd ţalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka. 3 3 Obo 63/2012 Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolal ţalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu, pretoţe

jeho názoru sa súd vôbec neoboznámil s danou právnou vecou, a preto aj nesprávne právne vec posúdil, čím v konečnom dôsledku vydal nesprávne rozhodnutie. Poukázal na predchádzajúce rozsudky, ktoré boli v danej veci vydané, okrem iného napr. na rozsudok zo dňa 03. 12. 2009, kde súd uviedol na strane č. 5, ţe „mal jasne z vykonaného dokazovania preukázané, ţe ţalobca si uplatnil právo z vád tovaru

ust. § 428 ods. l Obchodného zákonníka včasným oznámením vád tovaru.“ Ţalobca dodal, ţe nesúhlasí ani s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe zostatky rámp sú uţ len odpadkovým materiálom. Ţalobca má za to, ţe predmetný stav reklamácie spôsobil v prvom rade ţalovaný dodaním zjavne vadného tovaru a po odstúpení od kúpnej zmluvy nekomunikoval s kupujúcim a pre rampy, ktoré dodal si neprišiel napriek tomu, ţe bol k tomu vyzývaný. Ďalším dôvodom podaného odvolania je

ţalobcu tá skutočnosť, ţe Krajský súd Bratislava, ktorý rozhodoval v tejto právnej veci, vôbec (ani pod hrozbou poriadkovej pokuty) nezabezpečil prítomnosť konateľa ţalovaného. Ţalobca poukázal na to, ţe viackrát sa pojednávanie odročovalo len kvôli jeho neprítomnosti, ako aj neprítomnosti jeho právnej zástupkyne. Ţalobca zdôraznil skutočnosť, ţe sa počas súdneho konania zmenil aj právny zástupca ţalovaného, ktorým je v súčasnosti JUDr. J. H., ktorý bol v rokoch 1993-1995 sudcom na tom istom súde (a to konkrétne predsedom trestného senátu Krajského súdu Bratislava), ktorý vydal aj napadnuté súdne rozhodnutie. Ţalobca má preto za to, ţe pri vynesení rozsudku nebola zachovaná objektivita a nezaujatosť. V podanom odvolaní ţalobca poukázal aj na to, ţe sa konajúci sudca

jeho názoru, vôbec nezaoberal vyjadrením ţalobcu zo dňa

  1. 2012, v ktorom jasne poukázal aj na znalecké dokazovanie, ktoré bolo vykonané v danej veci s tým, ţe predmetné výrobky dodané ţalovaným vykazovali také mnoţstvo vád, ktoré ohrozovali aj ţivot a zdravie obsluhujúceho personálu. Ţalobca zároveň predmetným podaním poukázal aj na to, ţe pre prípad, ţe by ním uplatňovaný nárok súd chcel povaţovať výlučne ako práva zo zodpovednosti za vady

príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a bol by v konečnom dôsledku presvedčený, resp. by prijal taký právny záver, ţe tieto práva ţalobcovi nevznikli (prípadne by zanikli), tak ţalobca rovnako zotrval na ním uplatnenej výške finančného nároku z titulu náhrady škody. Ani touto právnou argumentáciu sa

názoru 4 3 Obo 63/2012 ţalobcu súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, pričom ju ani vo svojom rozsudku nespomenul, resp. na ňu neprihliadol s tým, ţe jasne neodôvodnil zamietnutie ţalobného návrhu. Záverom podaného odvolania ţalobca dodal, ţe spor trvá uţ 13 rokov a za toto obdobie súdy nedošli k právoplatnému súdnemu rozhodnutiu. Toto obdobie

ţalobcu ohrozuje jeho právny nárok s tým, ţe ţalobca je v právnej neistote, pričom ţalovaný si medzičasom zníţil svoje základné imanie, a to zo sumy 865 831,-- € na sumu 5 000,-- €, zmenil si obchodné meno. Tieto kroky vzbudzujú u ţalobcu obavu, ţe ţalovaný smeruje k nemajetnosti. Ţalovaný vo svojom stanovisku k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrozumiteľné, presvedčivé a v súlade s právom. Dodal, ţe je absolútne nadbytočným hodnotiť rozsudok prvostupňového súdu z roku 2009, medzitýmne rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ je akceptovateľné záväzné rozhodnutie odvolacieho súdu a pokiaľ po jeho rozhodnutí nedošlo k ţiadnej právnej skutočnosti, ktorá by relevantne zmenila skutkový alebo právny záver ostatného rozhodnutia odvolacieho súdu. Právny zástupca ţalovaného sa domnieva, ţe zo strany ţalobcu neboli splnené zákonné podmienky odstúpenia od zmluvy.

ţalovaného, ak po rozhodnutí odvolacieho súdu v danej veci, ţalobca nenavrhol, a teda nepreukázal, ţe môţe vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal, tak

jeho názoru zanikli účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to, ţe

ţalovaného dôvody podaného odvolania nie sú dôvodmi, ktoré zákon povaţuje za relevantné, pretoţe ţalobca nepreukázal, ţe má ţalovanému vrátiť to, čo mu ukladá právna povinnosť po odstúpení od zmluvy, ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, odvolanie odmietnuť pre nedostatok dôvodov alebo zamietnuť, pretoţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je

ţalovaného vecne a právne správny. Ţalovaný zároveň poţiadal o priznanie trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 333,80 €, vypočítaných

§ 10ods.

1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (270,54 Eur/1 x základná sadzba úkonu, 7,63 Eur/1 x reţijný paušál v roku 2012, 20 % DPH). 5 3 Obo 63/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec

§ 212ods.

1 a § 214 ods. 2 O. s. p. v medziach dôvodov odvolania a bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené. Predmetom konania je právo ţalobcu na zaplatenie 10 077,79 € voči ţalovanému z titulu vrátenia kúpnej ceny oproti povinnosti ţalobcu vrátiť ţalovanému dodaný tovar a z titulu náhrady škody. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ţalobu zamietol, keď dospel k záveru, ţe účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy v danom prípade nevznikli alebo zanikli v zmysle § 441 ods. 2 Obch. zák. z dôvodu, ţe kupujúci nemôţe vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal. Konštatoval, ţe k uvedenému došlo jednak správaním ţalobcu, ktorý niektoré vady v záručnej lehote sám odstraňoval, s tovarom pri demontáţi a uskladnení neodborne nakladal.

súdu prvého stupňa zavineným a nehospodárnym konaním ţalobca spôsobil ţalovanému škodu, pričom zachovalé časti dodávky, zostatky rámp sú uţ len odpadkovým materiálom. Konaním ţalobcu došlo preto k zmenám na dodanom tovare, ktorý nemoţno v pôvodnom stave vrátiť tak, ako to ukladá zákon, aby účinky odstúpenia zostali v danom prípade zachované. Proti rozsudku ţalobca okrem iného namieta, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď sa nestotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe zostatky rámp sú uţ len odpadkovým materiálom.

ţalobcu stav reklamácie spôsobil v prvom rade ţalovaný dodaním zjavne vadného tovaru, ktorý po odstúpení od kúpnej zmluvy so ţalobcom nekomunikoval a napriek výzve pre rampy, ktoré dodal, neprišiel. Poukázal na to, ţe súd prvého stupňa sa s jeho návrhom posúdiť ním uplatnený peňaţný nárok aj z titulu náhrady škody nezaoberal, pričom svoje rozhodnutie v tomto smere vôbec neodôvodnil. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných vád, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Základné právo na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva 6 3 Obo 63/2012 na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

§ 157ods.

2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa ţalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96) tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť

povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť v svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z

  1. mája 7 3 Obo 63/2012 1997, sťaţnosť č. 21522/93; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z
  2. februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92). Aj Ústavný súd vo svojom uznesení z
  3. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, „ ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Rozhodnutie súdu predpokladá jeho odôvodnenie, ktoré musí mať náleţitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. Musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Ako uţ bolo uvedené súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t. j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci si ţalobca pôvodne uplatnil voči ţalovanému právo na zaplatenie 260 400,-- Sk s 22% úrokom z omeškania z titulu vrátenia zaplatenej kúpnej ceny tovaru a zaplatenie 43 203,60 Sk z titulu náhrady škody.

§ 441ods.

2 Obch. zák. účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôţe vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.

§ 441ods.

3 Obch. zák. ustanovenie odseku 2 však neplatí,

  1. a)ak nemoţnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo
  2. b)ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru. 8 3 Obo 63/2012 Účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôţe vrátiť tovar v stave, v akom ho obdrţal. Z tohto pravidla je výnimka v prospech kupujúceho, ak nemoţnosť vrátenia tovaru nebola spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru. Predávajúci je chránený v tých prípadoch, kedy by musel prevziať tovar v zmenenom stave, teda tovar, ktorý je znehodnotený, zničený, ktorý by pre predávajúceho nemal ţiadne ďalšie hospodárske vyuţitie. Naproti tomu je kupujúci chránený výnimkami v tých prípadoch, kedy by aplikácia zásady, ţe tovar je moţné vrátiť len v pôvodnom stave, viedla k jeho znevýhodneniu a zníţeniu dôsledkov zodpovednosti za vady. Pokiaľ teda kupujúci postupuje s riadnou starostlivosťou o tovar, nezanedbáva primeranú ochranu tovaru pred jeho poškodením alebo zničením, účel jeho pouţitia, pokiaľ ide o zaobchádzanie s týmto druhom tovaru, nemoţno na neho prenášať dôsledky spojené s podstatnými vadami, ktoré sa na tovare vyskytli. V prípade existencie podstatných vád je preto moţné vrátiť nielen ten tovar, ktorý zostal celkom nezmenený, ale i ten tovar, ktorý síce nie je v pôvodnom stave, ale jeho zmeny sú dôsledkom prirodzeného opotrebenia, či pôsobenia prírodných síl, náhodných udalostí alebo obyčajného starnutia tovaru. Je potrebné prisvedčiť ţalobcovi, ţe napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepresvedčivé, arbitrárne a neodôvodnené. Súd prvého stupňa v rozhodnutí konštatoval, ţe zostatky rámp (dodaného tovaru), sú uţ len odpadkovým materiálom v dôsledku toho, ţe ţalobca s nimi neodborne nakladal pri ich demontáţi a uskladnení, avšak bez ďalšieho zdôvodnenia, na akom skutkovom základe k uvedenému záveru dospel. Súd prvého stupňa síce poukázal na závery znaleckého posudku,

ktorého obhliadka tovaru bola znalcom vykonaná dňa

  1. 2005, z ktorej záverov však nevyplýva, kto z vyrovnávacích rámp plynové valce demontoval, resp. skutočnosť, ţe pri demontáţi bolo postupované neodborne. Znalec síce skonštatoval, ţe vyrovnávacie rampy boli skladované na voľnom priestranstve ţalobcu, nechránené pred poveternostnými vplyvmi, skorodované, avšak z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako mal ţalobca postupovať pri danom druhu tovaru, pri jeho uskladnení a ošetrovaní s riadnou starostlivosťou. 9 3 Obo 63/2012 Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol v celom rozsahu, hoci v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vôbec skutkovo, ani právne nevysporiadal s ďalším nárokom ţalobcu, uplatneným vo výške 43 203,60 Sk z titulu náhrady škody. Z obsahu spisu je tieţ zrejmé, ţe faxovým podaním (s prezentačnou pečiatkou súdu
  2. 2012 o 10,40 hod., pred vyhlásením napadnutého rozsudku), podal ţalobca návrh vo veci samej, ktorým poţadoval, aby súd jeho peňaţný nárok pôvodne uplatnený z titulu vrátenia zaplatenej kúpnej ceny pre prípad, ţe dospeje k záveru, ţe účinky odstúpenia od zmluvy nenastali, posúdil z titulu náhrady škody. S takto podaným návrhom ţalobcu, na doplnenie ktorého, mu prináleţala zákonná trojdňová lehota (§ 42 ods. 1 O. s. p.), sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí tieţ nevysporiadal a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol ţiadne dôvody, prečo k uvedenému podaniu ţalobcu neprihliadol. Uvedeným postupom súd prvého stupňa preto obmedzil ţalobcu v jeho práve na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho mu uprel právo na spravodlivý proces a odňal právo konať pred súdom. Ţalobca v odvolaní spochybňoval tieţ objektivitu a nezaujatosť sudcu pri vynesení napadnutého rozsudku z dôvodu, ţe právny zástupca ţalovaného JUDr. J. H. bol v rokoch 1993-1995 sudcom na Krajskom súde v Bratislave.

§ 15aods.

1 O. s. p. účastníci majú právo z dôvodov

§ 14ods.

1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

§ 15aods.

3 O. s. p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náleţitosti námietky, zaujatosti súd neprihliadne. 10 3 Obo 63/2012 So zreteľom na to, ţe ţalobca vo svojom podaní neuviedol, kedy sa o dôvode, pre ktorý má byť sudca vylúčený, dozvedel, jeho námietka z tohto dôvodu nespĺňa zákonné náleţitosti a odvolací súd z tohto dôvodu k nej neprihliadol. Vzhľadom na to, ţe rozhodnutím súdu prvého stupňa bolo ţalobcovi odňaté právo konať pred súdom, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave v znení opravného uznesenia

§ 221ods.

1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne o trovách celého konania.

§ 226O. s.

p. je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

  1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  2. októbra 2013 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.