názoru súdu prvého stupňa sa v konaní 24 C 151/2009 rieši otázka významná pre rozhodnutie v prejednávanej veci, z ktorého dôvodu je potrebné konanie prerušiť. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Krajský súd v Košiciach uznesením z 19. júna 2012, sp. zn. 3 Co 348/2011 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh ţalovaných na prerušenie konania zamietol. Bol toho právneho názoru, ţe nie je daný dôvod na prerušenie konania
2 písm. c/ 2 4 Cdo 136/2013 O.s.p. Uviedol, ţe § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to je prerušenie, ktoré nie je nevyhnutné pre procesný postup súdu v konaní. Súd je povinný urobiť najskôr iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými prostriedkami a iba v prípade, ak tieto zlyhajú, môţe konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom je tu zásada hospodárnosti konania a prerušenie konania predstavuje skôr výnimku ako pravidlo.
názoru odvolacieho súdu § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. upravuje situáciu, ak existuje predbeţná otázka, ktorú si súd pre svoje rozhodnutie môţe posúdiť sám (§ 135 ods. 2 O.s.p.). Pritom nie je vylúčené, aby o takejto otázke rozhodoval aj súd. Nejedná sa však o prípady uvedené v § 135 ods. 1 O.s.p., kedy je súd viazaný rozhodnutím iného orgánu, keď je daná právomoc iného orgánu neţ súdu na rozhodnutie o určitej otázke ako otázke predbeţnej, o ktorej prebieha iné konanie a s ohľadom na hospodárnosť konania je vhodné konanie prerušiť do rozhodnutia o takejto predbeţnej otázke. Keď v danej veci má byť dôvodom na prerušenie konania o uloţenie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností iné prebiehajúce konanie o neplatnosť listiny, ktorú ţalobca uvádza ako jeden z dôkazov pre osvedčenie svojho nároku, otázka platnosti tejto listiny je otázkou predbeţnou, ktorú konajúci súd nielenţe je oprávnený riešiť, ale je povinný ju vyriešiť a zaoberať sa ňou v rámci procesného dokazovania a procesu hodnotenia dôkazov v sporovom konaní. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie ţalovaní. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhli napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie alebo napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, ţe preruší konanie. Dôvody dovolania videli dovolatelia v odňatí moţnosti konať pred súdom, keď odvolací súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, z ktorého dôvodu je tak rozhodnutie odvolacieho súdu
ich názoru nepreskúmateľné (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) a v nesprávnom právnom posúdení návrhu na prerušenie konania
2 písm. c/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu dovolatelia vytýkali, ţe sa pri rozhodovaní neriadil záväzným právnym názorom dovolacieho súdu, vysloveným v jeho rozhodnutí, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu pre nepreskúmateľnosť. V ďalšom dovolatelia v dovolaní venovali značnú časť skutkovým okolnostiam týkajúcich sa veci samej a zdôvodneniu ich naliehavého právneho záujmu na určovacej ţalobe
c/ O.s.p. v konaní 24 C 151/2009. Odvolaciemu súdu tieţ vytýkali, ţe opakovane vyhovel námietkam ţalobcu a zamietol ich návrh na určenie absolútnej neplatnosti listiny, predloţenej ţalobcom na osvedčenie ním uplatneného nároku, čím opakovane zamedzil tomu, aby boli riadne preskúmané a vyhodnotené všetky listinné 3 4 Cdo 136/2013 a iné dôkazy, ktoré mali pre rozhodnutie mimoriadny právny význam. V dovolaní tieţ uviedli, ţe boli porušené ich práva garantované Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhol odmietnuť ako procesne neprípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu
1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Jeho úpravou v občianskom súdnom konaní je dotknutý princíp nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením, preto prípustnosť dovolania proti tomuto rozhodnutiu bolo potrebné skúmať
a § 239 O.s.p.
1 písm. a/ O.s.p., dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa. O takéto rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci ide, preto je daná prípustnosť dovolania
tohto zákonného ustanovenia. Dovolací súd je
ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu 4 4 Cdo 136/2013 (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolatelia nenamietali, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolatelia namietajú, ţe im bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 vety druhej O.s.p., uznesenie o prerušení konania, uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a uznesenie, ktorým súd priznal účastníkovi sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, musí vţdy obsahovať odôvodnenie.
3 O.s.p., uznesenie o prerušení konania sa nepovaţuje za uznesenie o vedení konania.
názoru dovolacieho súdu odvolací súd postupoval v súlade s týmito vyššie uvedenými ustanoveniami O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu zodpovedá poţiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu (s prihliadnutím, ţe nejde o rozhodnutie formou rozsudku, ale procesné rozhodnutie formou uznesenia) obsahuje všetky náleţitosti, ktoré procesné rozhodnutie musí obsahovať. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, čoho sa domáhali ţalovaní návrhom (prerušenia konania do právoplatného skončenia konania v inej veci) a z akého dôvodu (prebieha iné konanie o určenie absolútnej neplatnosti listiny, ktorú ţalobca predloţil ako dôkaz v prejednávanej veci na osvedčenie svojho právneho nároku o povinnostiach ţalovaných uzavrieť s ním kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností); ako rozhodol súd prvého stupňa a z akých dôvodov; z akých dôvodov podala odvolanie protistrana; ako sa k odvolaniu vyjadrili ţalovaní; ako vec 6 4 Cdo 136/2013 skutkovo a právne posúdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu tak obsahuje všetky náleţitosti predmetného procesného rozhodnutia. Pretoţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa, nie je daný dôvod dovolania spočívajúci v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolatelia ďalej namietali, ţe odvolací súd sa neriadil právnym názorom vysloveným dovolacím súdom v rozhodnutí, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu. Po preskúmaní dovolací súd konštatuje, ţe ani táto námietka dovolateľov nie je opodstatnená. Dovolací súd totiţ predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti, keď odvolací súd svoje rozhodnutie oprel o iné ustanovenie O.s.p. ako súd prvého stupňa, pričom vôbec nezdôvodnil, prečo vec posúdil
iného zákonného ustanovenia, v dôsledku čoho takéto rozhodnutie odvolacieho súdu povaţoval dovolací súd za prekvapivé a pre neexistenciu dôvodov za nepreskúmateľné. V dovolaním napadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu však odvolací súd tento nedostatok odstránil, keď vec posúdil rovnako ako súd prvého stupňa
2 písm. c/ O.s.p. a jeho aplikáciu v danej veci a zároveň aj právny záver odôvodnil. K tvrdeniu ţalovaných, ţe boli porušené ich Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantované práva (keď súd nekonal nestranne, nezaujato, bez zbytočných prieťahov, v primeranej lehote, keď ţalovaným včas nedoručil zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu), dovolací súd uvádza, ţe i keby boli dôvodné (dovolací súd sa ale ich dôvodnosťou nezaoberal), takéto porušenia nie sú predmetom dovolacieho prieskumu Najvyšším súdom Slovenskej republiky (v dovolacom konaní môţu byť dovolacími dôvodmi len dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p.), a preto sa nimi Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol zaoberať. K ďalším námietkam dovolateľov – nevykonaniu riadneho hodnotenia dôkazov odvolacím súdom, neskúmaniu dôkazov a ku všetkým skutkovým tvrdeniam týkajúcim sa veci samej, dovolací súd uvádza, ţe dovolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd rozhodoval o procesnom návrhu ţalovaných prerušiť konanie z dôvodu, ţe prebieha iné konanie, v ktorom sa má riešiť otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu. V konaní o takomto procesnom návrhu sa súd zaoberá iba otázkou, či ide o otázku, ktorá 7 4 Cdo 136/2013 môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, a teda či je potrebné z tohto dôvodu konanie prerušiť. V konaní o návrhu na prerušenie konania však nehodnotí dôkazy týkajúce sa veci samej (vrátane skúmania platnosti právnych úkonov). Ich hodnotením jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti sa súd vysporiadava aţ v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Existencia tejto vady nebola dovolateľmi namietaná, ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolatelia nakoniec namietali, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V ďalšom sa dovolací súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. V danej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd rozhodol o zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, ţe návrh na prerušenie konania zamietol.
1 písm. a/ aţ c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak a/ účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie; b/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, ţe všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska; c/ rozhodol, ţe poţiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbeţnej otázke
medzinárodnej zmluvy. 8 4 Cdo 136/2013
2 písm. a/ aţ c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môţe konanie prerušiť, ak a/ sa účastník nemôţe konania zúčastniť pre prekáţku trvalejšej povahy alebo preto, ţe jeho pobyt nie je známy; b/ zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom; c/ prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. V danej veci ţalovaní podali návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania 24 C 151/2009 z toho dôvodu, ţe v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, a to určenie absolútnej neplatnosti listiny, ktorú ţalobca predloţil súdu ako dôkaz na osvedčenie svojho právneho nároku, povinnosti ţalovaných uzavrieť s ním kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností. Vzhľadom na dôvod uvedeného návrhu na prerušenie konania, v danej veci nejde prípad, kedy je súd povinný
1 O.s.p. konanie prerušiť. Nejde totiţ o prípad, keď účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom; nejde ani o rozhodnutie, ktoré závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní súd oprávnený riešiť (na ktorej posúdenie by bol príslušný iný orgán ako súd, ktorého rozhodnutím by bol súd viazaný); ani pred rozhodnutím vo veci nedospel k záveru, ţe všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; ani nerozhodol, ţe poţiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbeţnej otázke
medzinárodnej zmluvy. V danej veci nejde ani o prípad, kedy súd môţe
2 O.s.p. konanie prerušiť, ak neurobí iné vhodné opatrenia, to je, ţe by sa niektorí z účastníkov nemohol zúčastniť konania pre prekáţku trvalejšej povahy, alebo preto, ţe jeho pobyt nie je známy; ani o prípad, ţe by zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom; ani o prípad, ţe by prebiehalo konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ţe by súd dal na takéto konanie podnet. V danej veci ide totiţ o prípad, keď súd pre rozhodnutie o povinnosti ţalovaných uzavrieť so ţalobcom kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, musí vyriešiť predbeţne viaceré otázky, vrátane otázky (ne)platnosti namietanej listiny. Súd si musí (okrem napr. otázky, či ţalovaní sú povinní vstúpiť do postavenia svojej právnej predchodkyne a uzavrieť so ţalobcom zmluvu o prevode nehnuteľnosti z dôvodu preukazovaného dojednania s ich právnou predchodkyňou), vyriešiť najskôr (predbeţne, resp. prejudiciálne) otázku, 9 4 Cdo 136/2013 či namietaná listina (nie) je (ne)platným právnym úkonom, a to absolútne neplatným, resp. na základe námietok účastníkov relatívne neplatným. Takúto predbeţnú otázku je súd jednak oprávnený, jednak povinný riešiť pred rozhodnutím o návrhu na uloţenie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľností. Pokiaľ ide o prípad ako v danej veci, ţe si súd sám môţe posúdiť prejudiciálne otázku (ne)platnosti listiny, nie je dôvod na prerušenie konania do právoplatného skončenia iného, neskôr začatého konania o návrhu na určenie neplatnosti predmetnej listiny. Jednak v neskôr začatom konaní o určovacej ţalobe
c/ O.s.p. nebude uţ daný naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, nakoľko takýto naliehavý právny záujem je daný predovšetkým vtedy, ak takéto určenie môţe predísť ţalobe na plnenie
b/ O.s.p. V danej veci však konanie o ţalobe na uloţenie povinnosti na podklade predmetnej listiny uţ prebieha, začalo skôr. Pretoţe poţadované určenie neplatnosti listiny v konaní 24 C 151/2009 má charakter len prejudiciálnej otázky k uţ prebiehajúcemu sporu medzi účastníkmi o uloţenie povinnosti (ktoré konanie navrhli ţalovaní prerušiť), nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení v neskôr začatom konaní o určovacej ţalobe. Na druhej strane, predpokladom uloţenia povinnosti v predmetnej veci
b/ O.s.p. bude aj vyriešenie otázky (ne)platnosti listiny. Právoplatným rozhodnutím súdu o povinnosti plniť bude potom prejudiciálne vyriešená aj otázka (ne)platnosti listiny, z ktorej povinnosť ţalovaných plniť ţalobca odvodzuje, bez ohľadu na skutočnosť, ţe toto posúdenie nebude obsiahnuté vo výroku rozhodnutia. Ţaloba na plnenie tak v prejednávanej veci, rovnako ako v iných takýchto prípadoch konzumuje ţalobu určovaciu, naopak to však neplatí. Z toho vyplýva, ţe začatie konania o určovacej ţalobe netvorí prekáţku neskôr začatého konania pre ţalobu na plnenie. Opačný prípad, teda ak sa podá najskôr ţaloba na plnenie, táto tvorí prekáţku uţ začatého konania pre určovaciu ţalobu, pretoţe záväzné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť konzumuje i prejudiciálnu otázku určenia platnosti či neplatnosti listiny, ktorej platnosť je predpokladom plnenia v konaní o uloţenie povinnosti. Na základe uvedeného, keď súd je v danej veci oprávnený i povinný si predmetnú prejudiciálnu otázku týkajúcu sa platnosti listiny posúdiť sám, odvolací súd správne vo výroku svojho rozhodnutia rozhodol, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh na prerušenie konania zamietol. Navyše dovolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, ţe konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24 C 151/2009 bolo prerušené rozhodnutím Okresného súdu Košice I z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.